Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sd-33-2013.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa J. U., bytom S. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. februára 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.02.2013 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) priznala navrhovateľovi od 11.11.2012 invalidný dôchodok v sume 132,20 € mesačne. Ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšila navrhovateľovi od 01.01.2013 invalidný dôchodok na sumu 138,10 € mesačne.
Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká ak sa poistenec stal invalidným, získal počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Dôvodila, že za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe zo dňa 14.01.2013. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 11.11.2012 získal navrhovateľ 2 909 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia z čoho vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal navrhovateľ 7 rokov a 354 dní obdobia dôchodkového poistenia a splnil tým podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné
podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona.
Uviedla, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo podľa § 63 ods. 6 zákona ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Sú to kalendárne roky 1997 až 2011. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2011 sa podľa § 11 ods. 2 zákona rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2010.
Ďalej konštatovala, že poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľ preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kalendárnom roku 1997 122 dní, patrí mu za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 2,5729. V rozhodujúcom období získal 1 813 dní dôchodkového poistenia, tzn. 4,9672 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,5180. Podľa § 63 ods. 4 zákona, sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta 16 % z podielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,5952.
Dôvodila, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 11.11.2012 získal navrhovateľ 2 909 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahne navrhovateľ dovŕšením 62 rokov veku 27.08.2044. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku získal 11 612 dní spolu s obdobím dôchodkového poistenia 14 521 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 39,7836 rokov obdobia poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 11.11.2012 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 526/2011 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2012 9,8182 €. Suma invalidného dôchodku je tak 127,90 € a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5952 x 39,7836 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 x 55 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť = 127,90 € mesačne.
V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 3,3 %, t.j. o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., čo je o 4,30 €
mesačne na 132,20 € mesačne a podľa § 82 a § 293ce zákona sa zvyšuje od 01.01.2013 o 5,90 € mesačne, t.j. o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z. na 138,10 € mesačne. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, ktorý tvorí II. časť lekárskej správy zo dňa 14.01.2013.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietal, že je diabetikom od svojho desiateho veku života. Jeho zdravotný stav sa zhoršuje a stále mu vznikajú nové diagnózy. Nie je spokojný s percentuálnym ohodnotením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto žiadal o prehodnotenie jeho doterajších diagnóz.
Poverený zástupca odporkyne s poukazom na závery posudkových lekárov navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 14.01.2013 žiadosť o invalidný dôchodok, ktorá bola doručená odporkyni dňa 21.01.2013.
Na základe tejto žiadosti bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, výsledkom ktorého bola lekárska správa zo dňa 14.01.2013, ktorá obsahuje odborný posudok o invalidite. Z tohto posudku vyplýva, že navrhovateľ od 10. roku života je liečený pre diabetes melitus inzulínom. Diabetes je kompenzovaný inzulínom, z komplikácií prítomná polyneuropátia a incipientná retinopátia a angiopátia. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je cukrovka ťažko kompenzovateľná v štádiu diabetických komplikácií. Vzhľadom na komplikácie miera poklesu je 55 %. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol cukrovka zaradená do kapitoly IV, položka 1, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Iné zdravotné postihnutia neuviedol a z toho dôvodu ani nezvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol posudzovaný opätovne jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Košice, výsledkom ktorého je lekárska správa a posudok zo dňa 18.04.2013. Posudkový lekár v posudku uviedol, že navrhovateľ je od detstva liečený pre cukrovku kompenzovanú inzulínom, aktuálne podľa doložených odborných vyšetrení prítomné chronické komplikácie diabetu v zmysle diabetickej polyneuropátie dolných končatín, začínajúce diabetickej retinopátie, angiopátie a nefropátie. Sledovaný je aj pre ľahkú formu hypertenzie, ktorá je pri pravidelnej liečbe dobre kompenzovaná bez orgánových komplikácií. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok
zaradené do kapitoly VI, položka 1, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil a iné zdravotné postihnutia neuviedol.
Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 prvá veta zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vznik nároku na invalidný dôchodok sa na základe vyššie citovaných ustanovení zákona z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje predovšetkým podľa § 71 ods. 4 zákona z lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, na základe ktorých posudkový lekár sociálneho poistenia podľa prílohy č. 4 zákona určuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Konanie vo veciach dávok dôchodkového poistenia je osobitným konaním, ktoré je upravené v ust. § 172 a nasledujúcich ustanovení zákona. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Pretože posudok posudkového lekára tvorí súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne o nároku na dávku, musí spĺňať rovnaké kritériá ako sú uvedené v ust. § 209 ods. 4 zákona, t.j. ako samotné rozhodnutie vo veci.
Podľa prílohy č. 4 zákona rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa bolo zaradené do kapitoly VI, položka 1, písmeno c/ tejto prílohy ako endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok - cukrovka ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopátia, neuropátia, diabetická noha), kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozpätí od 50 % do 75 %. Posudkoví lekári sa pri určení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici obmedzili iba na konštatovanie, že ide o začínajúce štádia chronických komplikácii diabetu. Iné zdravotné postihnutia neuvádzali, pričom je nesporné, že z lekárskej správy a to neurologického vyšetrenia zo dňa 22.03.2010 a 24.04.2012 je u navrhovateľa diagnostikovaný syndróm karpálneho tunela vpravo, podľa interného endokrinologického vyšetrenia zo dňa 07.04.2011, 18.09.2012, 31.01.2013 a 07.02.2013 je diagnostikovaná chronická difúzna autoimúnna tyreoditída v štádiu klinickej eufunkcie, podľa ortopedického vyšetrenia zo dňa 20.11.2012 diagnóza Pedes plani, Halluces v algyi a taktiež z interno-endokrinologického vyšetrenia arteriálna hypertenzia. Tieto iné zdravotné postihnutia zo strany posudkových lekárov neboli žiadnym spôsobom vyhodnotené, okrem arteriálnej hypertenzie kde je uvedené, že má ľahkú formu a je pri pravidelnej liečbe dobre kompenzovaná, bez orgánových komplikácií a nezdôvodnili, či tieto iné zdravotné postihnutia ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podmieňujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa. Rovnako dostatočne a presvedčivo neodôvodnili, prečo pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa priklonili k dolnej hranici stanoveného rozpätia (40 % - 75 %). Z uvedených dôvodov je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení s posudkom posudkových lekárov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Na základe týchto skutočností krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a ô 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa z lekárskych správ, nálezov a komplexných vyšetrení, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie a vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené v súlade s ust. § 209 ods. 4 zákona.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.