Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27Sp-16-2013.pdf
PDF · 107.25 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sp/16/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Správa katastra Revúca, Remeselnícka 1, 050 01 Revúca za účasti: X. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX P. č. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V-1165/11 zo dňa 16.01.2013 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Správy katastra Revúca č. V-1165/11 zo dňa 16.01.2013
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Revúca (ďalej aj „správny orgán“) č. V-1165/11 zo dňa 16.01.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podal návrh na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 9/2011-PTR uzavretej dňa 28.10.2011 medzi X. G., Licince zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom. Správny orgán v konaní o návrhu na vklad zamietol tento návrh svojím rozhodnutím č. V-1165/11 zo dňa 07.02.2012, proti ktorému podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 27Sp/8/2012-18 zo dňa 08.08.2012 tak, že predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na opätovné rozhodnutie. Správny orgán vyzval účastníkov konania na predloženie úverovej zmluvy č. 618301478 z dňa 13.04.2011 a opätovne preskúmal návrh na vklad spolu s predloženými listinami, pričom opätovne vo veci rozhodol rozhodnutím č. V-1165/11 zo dňa 16.01.2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán uviedol, že pri opätovnom preskúmaní návrhu na vklad zistil, že k návrhu na vklad bola okrem záložnej zmluvy zo dňa 28.10.2011 predložená dohoda o splnomocnení, ktorá je formulárovým typom zmluvy, kde splnomocnenec je uvedený priamo v texte zmluvy a splnomocniteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. Splnomocniteľ splnomocnenie podpísal 13.04.2011 a splnomocnenec prijal splnomocnenie dňa 28.10.2011, teda v deň podpísania záložnej zmluvy. Podpis splnomocniteľa je na dohode úradne osvedčený 13.04.2011. Z uvedeného správny orgán dovodil, že splnomocnenec sa v čase podpísania splnomocnenia a ani neskôr nedozvedel, kto a či jeho splnomocnenie prijal. Z predložených listín - dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere správny orgán zistil, že boli vypísané rôznymi typmi písma (nehnuteľnosti sú v splnomocnení dopísané iným typom písma ako hlavička dohody o splnomocnení). Zo znenia bodu 3 splnomocnenia vyplýva, že splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o splnomocnení nevedeli, akých konkrétnych nehnuteľností sa bude splnomocnenie dotýkať. Z uvedeného správny orgán dovodil, že splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a dohoda o splnomocnení podľa § 31 OZ je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. Správny orgán uviedol, že dohoda o splnomocnení neobsahuje údaje
týkajúce sa predmetu zálohu, pričom pri pozemku parc. č. 73/2, 74/1 a 74/3 neobsahuje určenie druhu pozemku a výmeru pozemku. Podľa správneho orgánu splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako vyžaduje zákon pre zmluvy v zmysle § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona (R 26/1956). Správny orgán ďalej v odôvodnení uviedol, že podľa predloženej zmluvy pohľadávka záložného veriteľa vznikla na základe Zmluvy o úvere č. 618301478 zo dňa 13.04.2011, pričom konštatoval, že samotná zmluva o úvere je neplatná v súvislosti s § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi podľa správneho orgánu spočíva v tom, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,- Eur a na druhej strane dlžník má zaplatiť veriteľovi túto poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 346,- Eur, t.j. dlžník má zaplatiť 696,- Eur. Správny orgán ďalej v odôvodnení citoval ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ a § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona a konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že splnomocnený zástupca nemá oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na povolenie vkladu a návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto podľa odvolateľa oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa odporcu ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Poukázal na povinnosť správneho orgánu spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodnúť. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu odvolateľ uviedol, že splnomocnenec nemal záujem na poškodení záložcu, z dohody vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, ako aj záložnej zmluvy. Rozpor medzi zástupcom a zastúpeným musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa absolútne neobstojí. Odvolateľ ďalej za nesprávny považoval aj názor správneho orgánu, že plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Katastrálny zákon však neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti (okrem § 42 ods. 3), zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu formálnu požiadavku a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Hmotnoprávnu plnú moc upravuje OZ, ani tento však neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti. Ust. § 42 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny, pričom za zmluvu je považovaný právny úkon, ktorý je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá ust. § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného vyplýva, že predmet plnej moci v tomto prípade nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona a v danom prípade je potrebné predmetné plnomocenstvo preskúmať len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Odvolateľ považoval rozhodnutie správy katastra za nezákonné a navrhol, aby ho súd zrušil a vec vrátil späť na správne konanie.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 22.03.2013 uviedol, že na svojom rozhodnutí trvá a žiada ho potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250 g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250 l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250 l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie, dohodu o splnomocnení, ako i predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/8/2012-18 zo dňa 08.08.2012.
Súd po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 01.12.2011 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 9/2011-PTR zo dňa 28.10.2011. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom X. G., P.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 618301478 z 13.04.2011. Predmetná úverová zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad. Z návrhu na vklad zo dňa 28.10.2011 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č. V 1165/11 zo dňa 07.02.2012 tak, že rozhodnutie Správy katastra Revúca s poukazom na
§ 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. zrušil a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd o.i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia z 08.08.2012 uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu, aby vec znovu posúdil podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona s tým, že úlohou správneho orgánu bolo zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad vrátane jeho príloh, opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a správny orgán mal povinnosť svoje rozhodnutie odôvodniť tak, ako to vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku (uvedenie skutočností, ktoré má správny orgán za zistené, z akých dôkazov vychádzal, právne predpisy, ktoré na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval). Správny orgán mal posúdiť okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril záložnú zmluvu za záložcu, ktorú zmluvu mal správny orgán posúdiť z hľadiska, či sú splnené zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Krajský súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil súčasne právny názor, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy, osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti a to, že musí byť určitý, inak je podľa § 37 OZ neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť formulovaný tak, že vylučuje akúkoľvek pochybnosť o tom, čo je predmetom právneho úkonu, aké sú práva a povinnosti zmluvných strán. V prejednávanom prípade z textu splnomocnenia, ktoré podľa obsahu možno tiež posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú tento bude v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť, nebola vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpisu záložnej zmluvy. V dohode o splnomocnení sú špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa (tieto sú špecifikované číslom LV, na ktorom sú zapísané, katastrálnym územím, súpisným číslom, parcelným číslom pozemkov a veľkosťou spoluvlastníckeho podielu). Rozsah oprávnenia uvedenému zástupcovi je teda nepochybný a to oprávnenie zaťažiť splnomocniteľov nehnuteľný majetok záložným právom na zabezpečenie pohľadávok splnomocniteľovho veriteľa z úverovej zmluvy.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán o návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností č. 9/2011-PTR zo dňa 28.10.2011 opätovne rozhodol a návrh zamietol s
odôvodnením, že splnomocnený zástupca nemá oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky povolenia vkladu a existuje dôvod na zamietnutie návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že po doplnení listinných dôkazov o Úverovú zmluvu č. 618301478 zo dňa 13.04.2011 opätovne preskúmal návrh na vklad vrátane predloženého spisového materiálu, pričom predloženú dohodu o splnomocnení posúdil ako dohodu, ktorá je formulárovým typom zmluvy, kde splnomocnenec je uvedený priamo v texte zmluvy a splnomocniteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. Splnomocnenec sa v čase podpísania splnomocnenia a ani neskôr nedozvedel, kto a či jeho splnomocnenie prijal. Poukázal na to, že splnomocniteľ splnomocnenie podpísal dňa 13.04.2011, t.j. v deň podpísania úverovej zmluvy, pričom splnomocnenec prijal splnomocnenie až dňa 28.10.2011, t.j. v deň podpísania záložnej zmluvy. Konštatoval, že dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere bola vypisovaná rôznymi typmi písma, nehnuteľnosti sú v splnomocnení dopísané iným typom písma ako hlavička dohody o splnomocnení a zo znenia bodu 3 odporca vyvodil, že splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o splnomocnení nevedeli, akých konkrétnych nehnuteľností sa bude splnomocnenie dotýkať. Odporca v odôvodnení súčasne konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, dohoda o splnomocnení podľa § 31 OZ je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ a navyše dohoda o splnomocnení neobsahuje údaje týkajúce sa predmetu zálohu (pri pozemku parc. č. 73/2, 74/1, 74/3 nie je uvedený druh pozemku a výmera pozemku). Podľa názoru odporcu splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam v danom prípade ku záložnej zmluve by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako vyžaduje zákon pre zmluvy v zmysle § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Odporca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 31 ods. 1 a nasl. OZ, v zmysle ktorého o.i. splnomocniteľ v plnomocenstve musí uviesť rozsah splnomocneného oprávnenia. Odporca súčasne konštatoval, že zmluva o úvere je neplatná v súvislosti s § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že správny orgán (odporca) sa vyššie citovaným ustanovením O.s.p. neriadil, rovnako nepostupoval v zmysle cit. rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/8/2012 z 08.08.2012, z ktorého vyplynula pre odporcu povinnosť znovu vec posúdiť podľa § 31 Katastrálneho zákona, riadne zistiť skutkový stav a nové rozhodnutie odôvodniť tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku. Odporca predovšetkým opätovne, nerešpektujúc vyslovený právny názor súdu
(§ 250r O.s.p.), odôvodnil zamietnutie návrhu na vklad záložnej zmluvy tým, že dohoda o splnomocnení neobsahuje rozsah splnomocneného oprávnenia, keďže neobsahuje údaje týkajúce sa predmetu zálohu. Dovodil, že v dohode o plnej moci týkajúcej sa prevodu nehnuteľností musí byť kopírovaný samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako vyžaduje zákon pre zmluvy v zmysle § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Odvolateľ v odvolaní uvedený právny záver namietal a súd preto opätovne uvádza, že je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti a to, že musí byť určitý, inak je podľa
§ 37 OZ neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť formulovaný tak, že vylučuje akúkoľvek pochybnosť o tom, čo je predmetom právneho úkonu, aké sú práva a povinnosti zmluvných strán. V tomto prípade z textu splnomocnenia, ktoré podľa obsahu možno posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa (záložcu), ktorú tento bude v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť, nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, či tieto sú alebo nie sú bližšie individualizované. Naopak, z formulácie bodu 3 dohody o splnomocnení je zrejmé, že predmetom zálohu sú, resp. majú byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutkové zistenia, z ktorých odporca dovodil, že údaje - špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa uvedené v bode 4 boli dopisovaná dodatočne, ani to, kto tieto údaje dopisoval. Faktom je, že v predmetnej dohode o splnomocnení sú v texte (bod 4) nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa špecifikované číslom LV, veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, súpisným číslom, resp. parcelným číslom pri pozemkoch. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu je určený teda dostatočne a určite tým, že je určený druh majetku, ktorý môže byť zálohom - nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa s bližšou konkretizáciou a časovým hľadiskom tak, že predmetom zálohu môžu byť tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve splnomocniteľa ku dňu uzatvorenia, resp. v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou odvolateľa uvedenou v odvolaní vo vzťahu k aplikácii ust. § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona a náležitostiam plnej moci vo vzťahu k nutnosti vymedzenia nehnuteľností (ich presnej špecifikácie podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona) v samotnej dohode o splnomocnení. Náležitosti dohody o plnej moci upravujú ustanovujú ustanovenia OZ, pričom z tejto úpravy nevyplýva požiadavka na obsahové náležitosti plnej moci v tom zmysle, aby v prípade splnomocnenia na právny úkon týkajúci sa práva k nehnuteľnostiam boli uvedené tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako to vyžaduje zákon pre zmluvy v zmysle § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Dohoda o plnej moci teda nie je právnym úkonom, na ktorý sa vzťahuje § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona.
Pokiaľ odporca opätovne návrh zamietol aj s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, z odôvodnenia predmetného rozhodnutia opäť nie je zrejmé, na základe akých dôkazov a skutkových zistení, resp. na základe akej úvahy dospel k takémuto záveru. Rovnako nie je zrejmé, z akých listinných dôkazov odporca vychádzal, resp. z akých skutkových zistení vychádzal pri vyvodení záveru, že splnomocnenca vybral splnomocnencovi záložný veriteľ a splnomocnenec sa v čase podpísania splnomocnenia, ani neskôr nedozvedel, kto a či jeho splnomocnenie prijal, keďže ohľadne tejto skutočnosti správny orgán nevykonal žiadne zisťovanie (dokazovanie) a tieto údaje nevyplývajú ani zo správneho spisu. V správnom konaní odporca nezistil, za akých okolností účastníčka právneho úkonu (ďalšia účastníčka) uzatvorila zmluvu o úvere, ani dohodu o splnomocnení. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že odporca síce v odôvodnení poukazuje na ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ, avšak odôvodnenie neobsahuje úvahu, z ktorej by vyplynul spôsob aplikácie uvedený v ustanovení OZ. Predmetné rozhodnutie tak opätovne neobsahuje náležitosti odôvodnenia tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu tunajšieho súdu. Správny orgán opätovne neskúmal, či v konaní došlo k uzavretiu dohody o splnomocnení a bez uvedenia dôkazov, z ktorých správny orgán vychádzal, bez uvedenia právnych predpisov, ktoré na svoje rozhodnutie aplikoval a bez uvedenia správnej úvahy, ktorou sa spravoval pri vyslovení záveru, že splnomocnený zástupca nemá oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval neplatnosť dohody o splnomocnení uzavretej medzi dlžníčkou a združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci s poukazom na § 31 OZ, súd dáva do pozornosti, že ust. § 31 OZ neupravuje neplatnosť právnych úkonov, ale podmienky zastúpenia na základe plnomocenstva. Takéto odôvodnenie s poukazom na ust. § 31 OZ súd preto považoval za zmätočné. Pokiaľ správny orgán konštatoval neplatnosť dohody o splnomocnení pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ, opäť z odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré skutkové zistenia a konkrétne skutočnosti boli podkladom pre prijatie takéhoto záveru, odôvodnenie neobsahuje úvahu, ktorou bol správny orgán vedený pri vyvodení tohto záveru a ako použil (aplikoval) ustanovenia právneho predpisu, ktoré v odôvodnení rozhodnutia citoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Súd opätovne poukazuje na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť správneho orgánu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci ku vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany preto nepostačuje písomná forma. V tomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, t.j. aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už prostredníctvom inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že splnomocniteľ splnomocnenie podpísal 13.04.2011, t.j. v deň uzavretia úverovej zmluvy a splnomocnenec prijal splnomocnenie až dňa 28.10.2011, t.j. v deň podpísania záložnej zmluvy. Správny orgán nezisťoval a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne skutkové zistenia ohľadne okolností uzavretia dohody o splnomocnení, nie je zrejmé, kto predložil splnomocniteľovi tlačivo dohody o splnomocnení na podpis, za akých okolností bola zmluva podpísaná, kto bol prítomný pri podpise zmluvy, kto a kedy predmetný návrh dohody o splnomocnení splnomocnencovi (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava) doručil. Bude preto úlohou správneho orgánu, aby riadne zistil skutkový stav, vec znovu posúdil podľa § 31 Katastrálneho zákona s tým, že svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku. Je povinnosťou správneho orgánu uviesť, ktoré skutočnosti má za zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pritom spravoval. Ďalej je potrebné zistiť, či vôľa prejavená splnomocniteľom v dohode o splnomocnení dohodnúť sa so spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy bola vážna v zmysle § 37 OZ, či bola prejavená voči druhej strane v súlade s § 43a OZ a či vôbec došlo k uzavretiu takejto dohody o plnomocenstve a to všetko vzhľadom na obsah predložených listín.
Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd v konaní podľa § 250l O.s.p. a nasl. nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu a nedopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť jeho rozhodnutie na základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania nepokračuje v správnom konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia. V ďalšom konaní bude preto úlohou správneho orgánu právne doplniť dokazovanie o skutkové zistenia týkajúce sa okolností uzatvorenia dohody o splnomocnení a následne záložnej zmluvy a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra. Ďalej bude potrebné, aby správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku.
Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. rozhodnutie odporcu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.