Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/33/2023

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Euro Bauer s.r.o., so sídlom Národná 811/10, Žilina 010 01, IČO: 52 086 577, právne zastúpený: JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka, so sídlom Kvačalova 1, 010 04 Žilina, IČO: 42 071 381, proti žalovanému: Vending service, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Anny 15, Trenčín 911 01, IČO: 44 461 801, o zaplatenie 32.254,- eur s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.06.2023, doručený Okresnému súdu Žilina dňa 14.06.2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 14.06.2023 podal na Okresnom súde Žilina žalobu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 32.254,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.04.2021 žalobca a žalovaný uzavreli Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti (ďalej ,,Kúpna zmluva“), ktorej predmetom bol odplatný prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I., okres Ž., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/ XXX o výmere XXXX m2, orná pôda, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/XXX o výmere XX m2, ostatná plocha, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/XXX o výmere XX m2, ostatná plocha, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie. Pozemky vznikli odčlenením od pôvodnej parcely registra C parcelné č. XXXX/XXX, o výmere XXXX, orná pôda na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa 04.09.2020 X.. D. J.. Žalovaný v čl. IV písm. d) Kúpnej zmluvy vyhlásil, že cez predmet prevodu nevedú žiadne rozvody ani siete, (okrem vodovodu na hranici pozemku), ktoré by mohli žalobcu po prevode vlastníckeho práva právne, či fakticky obmedziť pri jeho užívaní. Po uzatvorení Kúpnej zmluvy bolo zo strany žalobcu zistené, že vyhlásenie žalovaného uvedené v čl. IV písm. d) Kúpnej zmluvy nie je pravdivé. Vodovodné potrubie sa nenachádza na hranici prevádzaných nehnuteľností, ale približne 5 m zasahuje priamo do predmetu prevodu, čím ho znehodnocuje. Zo strany žalobcu bolo zistené, že uvedený vodovod nie je v správe vodárenskej spoločnosti, ale vo vlastníctve súkromnej osoby, ktorá žalobcu upozornila, že na jeho preloženie nemusí dať svoj súhlas a informovala ho, že o uvedenej skutočnosti vedel aj sám žalovaný, a to už v čase podpisu Kúpnej zmluvy. Zároveň, nakoľko sa vodovod nenachádza v miestach, ktoré deklaroval žalovaný pri podpise Kúpnej zmluvy, uloženie vodovodu znemožňuje vybudovanie príjazdu na predmet prevodu, keďže predmet prevodu má od cesty vysoký svah a ak by žalobca chcel stavebnými mechanizmami urobiť nájazd v stúpaní, narazil by na umiestnený vodovod, čo by sa nestalo v prípade, ak by bol vodovod umiestnený na hranici predmetu prevodu. Žalobca namieta, že po podpise Kúpnej zmluvy bolo zo strany žalobcu zistené, že v predmete prevodu je uložená sieť (optický kábel) spoločnosti Slovak Telekom a.s., o čom žalovaný opätovne klamal a žalobcu úmyselne uviedol do omylu o skutočnostiach, ktoré sú pre uzatvorenie kúpnej zmluvy rozhodujúce. Ak by žalobca v čase podpisu Kúpnej zmluvy vedel o skutočnostiach, ktoré neskôr vyšli najavo o predmete prevodu, nikdy by Kúpnu zmluvu neuzavrel, keďže na predmete prevodu viazne právo tretej osoby, čím je predmet

prevodu pre žalobcu neupotrebiteľný na ním zamýšľaný podnikateľský zámer. Žalobca po zistení vyššie uvedených skutočností komunikoval so žalovaným za účelom urovnania sporu mimosúdnou cestou, avšak k mimosúdnej dohode nedošlo a žalobcovi bolo zo strany žalovaného doručené odstúpenie od Kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny riadne a včas. Uvedené konanie žalovaného žalobca považuje za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré v zmysle nepožíva právnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že Kúpna zmluva je relatívne neplatným právnym úkonom , od ktorej žalovaný nemohol platne odstúpiť. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade Kúpna zmluva, síce nastala, ale je postihnutá neplatnosťou (je vadná). To znamená, že Kúpna zmluva ako právny úkon nemala za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy v ustanovení upravuje jeho dôsledky tak, že ustanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia.

2. Žalobca spolu so žalobou vo veci samej navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam v spoluvlastníckom podiele 1/1 žalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I., okres Ž., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, orná pôda, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/XXX o výmere XX m2, ostatná plocha, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/XXX o výmere XX m2, ostatná plocha, pozemok parcely registra C parcelné č. XXXX/X o výmere XXX mX, zastavaná plocha a nádvorie, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 32.254,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Na odôvodnenie podaného návrhu uviedol, že žalovaný doposiaľ dobrovoľne nevydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 32.254,- eur. Žalobca je presvedčený, že v spojitosti s ním uplatneným peňažným nárokom existuje riziko, že exekúcia bude ohrozená, teda že po ukončení súdneho konania, nemusia byť ním uplatňované nároky uspokojené v rámci exekúcie v exekučnom konaní. Žalobca zákonný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - obavu, že exekúcia bude ohrozená odôvodnil tým, že daná obava vyplýva z postojov žalovaného voči pohľadávke žalobcu ako aj z obavy, že žalovaný podniká v oblasti developingu. Podstatou tohto podnikateľského odvetvia je kúpa a predaj nehnuteľností v spojení so stavebnou činnosťou, pričom developer má záujem rozpredať svoj nehnuteľný majetok, a to v krátkom časovom horizonte. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v roku 2021 zvýšil stratu o 63 % a tržby mu klesli o 90%, t.j. iba na sumu 711,- eur. Žalobca má ďalej za to, že žalovaný sa vyhýba plneniu svojho záväzku a svoje finančné prostriedky smeruje do iných vlastných aktivít.

3. V prílohe žaloby a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX - č.l. 7 a nasledujúce spisu, Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti - č.l. 8 rub a nasledujúce spisu, Odstúpenie od Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti - č.l. 13 rub a nasledujúce spisu, predžalobnú výzvu - č.l. 15 súdneho spisu, podací lístok - č.l. 16 súdneho spisu, prehľad o firme za rok 2021 - č.l. 16 rub a nasledujúce spisu, výpis z Obchodného registra č.l. 18 súdneho spisu.

4. Podľa ustanovenia ,, č. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa ustanovenia , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Ustanovenie s použitím ustanovenia upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

8. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

9. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený, a či sú osvedčené skutočnosti potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty, vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť

len v prípade súčasného naplnenia všetkých vyššie uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

10. Súd preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok a to na základe listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:

11. Súd konštatuje, že existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným má v prejednávanej veci za osvedčenú z priloženej Kúpnej zmluvy. K vzniku nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v uplatnenej sume však žalobca neuvádza žiadne skutkové tvrdenia a to v rozpore s (ďalej len „“), v zmysle ktorého ustanovenia strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Súčasne súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého ust. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Je procesne vylúčené, aby si súd osvojoval v žalobe absentujúce skutkové tvrdenia z dôkazov, ktoré žalobca pripája k žalobe. Z obsahu žaloby vyplýva len skutočnosť, že žalovaný doposiaľ dobrovoľne nevydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 32.254,- eur, pričom dôvody a okolnosti, za akých k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo súd nemôže zisťovať z pripojených dôkazov a tým nahrádzať povinnosť tvrdenia procesnej strany. V zmysle ust. sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania na návrh neodkladného, príp. zabezpečovacieho opatrenia nepoužijú.

12. Súd ďalej konštatuje, že žalobca skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkazmi dostatočne neosvedčil obavu z možného budúceho zmarenia exekúcie (v prípade, ak mu bude pohľadávka uplatnená v základnom konaní právoplatne priznaná). Na osvedčenie (reálnosti) obavy zo zmarenia exekúcie vo všeobecnosti postačuje, ak žalobca danosť tohto zákonného predpokladu osvedčí poukázaním na skutočnosti svedčiace tomu, že žalobca nebude v budúcnosti pravdepodobne schopný účinne vymôcť svoj peňažný nárok, pričom obava žalobcu z ohrozenia exekúcie musí byť obavou reálnou a bezprostrednou.

13. Obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, žalobca odôvodnil tým, že žalovaný podniká v oblasti developingu, podstatou ktorého je kúpa a predaj nehnuteľností v spojení so stavebnou činnosťou, pričom developer má záujem rozpredať svoj nehnuteľný majetok v krátkom časovom horizonte. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný v roku 2021 zvýšil stratu o 63% a tržby mu klesli o 90%.

14. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súd oboznámil s aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. /č.l. 24 a nasledujúce spisu/. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. zo dňa 13.07.2023 vyplýva, že žalovaný je ku dňu rozhodovania o návrhu na nariadene zabezpečovacieho opatrenia výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v ňom uvedenej majetkovej podstate. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. zo dňa 13.07.2023 ďalej vyplýva ťarcha v podobe Zmluvy o zriadení predkupného práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu spoločnosti - E. D. I..W..V.. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd nezistil aktivity žalovaného smerujúce k zbaveniu sa majetku s cieľom znemožniť uspokojenie akejkoľvek pohľadávky žalobcu.

15. Súd tak konštatuje, že z tvrdení žalobcu vo väzbe na pripojené listinné dôkazy nemožno prijať záver o preukázaní reálneho a bezprostredného ohrozenia exekúcie, nakoľko nedochádza k zásadným kvalitatívnym a kvantitatívnym zmenám v majetkovej sfére žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalobca podniká v oblasti developingu nepredstavuje dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Ak by bolo úmyslom žalovaného previesť majetok na iný subjekt, žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, žeby žalovaný reálne robil akékoľvek kroky smerujúce k uvedenému cieľu. K takejto tvrdenej skutočnosti musí pristúpiť aj reálne konanie žalovaného, ktoré by spočívalo v zmenšovaniu jeho majetkovej sféry do takej miery, ktorá by bola spôsobilá objektívne vyvolať obavy žalobcu o možnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Súd má ďalej za to, že pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosti, že žalovaný v roku 2021 zvýšil straty o 63% a tržby mu klesli o 90%, uvedené skutočnosti z roku 2021 nezakladajú obavu z bezprostredného ohrozenia exekúcie v súčasnosti. Súd uvádza, že v roku 2021 sa firmy nachádzali v zlej finančnej situácií najmä z dôvodu nepriaznivých finančných dopadov

pandemickej situácie na ich podnikanie a s tým spojený reálny pokles tržieb a zvýšenie strát. Za tohto stavu súd za súčasného konštatovania nedostatočne splnenej povinnosti tvrdenia dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil, naliehavosť potreby súdnej ochrany žalobcu ako veriteľa navrhovaným zriadením záložného práva súdom. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný uskutočňoval nejaké faktické a právne úkony ohľadne svojho majetku, ktoré by vzbudzovali obavu, že žalovaný má snahu zbavovať sa svojho majetku a tým, že by dochádzalo k ohrozeniu exekúcie a uspokojenia pohľadávky žalobcu.

16. Súd pri svojom rozhodovaní je povinný rešpektovať aj vlastnícke právo žalovaného, ako jeho oprávnenie svoj majetok držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré môže byť dočasne obmedzené nariadením zabezpečovacieho opatrenia iba v nevyhnutnej miere a za prísne stanovených zákonných podmienok. Požadované zriadenie záložného práva k zálohu je výrazným zásahom do vlastníckeho práva podliehajúcim ústavným a zákonným limitom. Žalobca v návrhu uviedol, že podmienka primeranosti je splnená, vzhľadom na rozsah navrhovaného zabezpečenia, ktoré má pokryť pohľadávku žalobcu spolu s príslušenstvom. Súd má za to, že obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu, pričom všetky uvedené podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

17. Vychádzajúc z toho, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia k okolnostiam vzniku a výške ním tvrdenej pohľadávky a neosvedčil a dôkazmi nepreukázal základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, rozhodol súd o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu.

18. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. O trovách konania o návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne podľa úspechu strán v spore v súlade s ustanovením aj bez návrhu, v konečnom rozhodnutí, keďže predmetný návrh bol podaný žalobcom spolu s podanou žalobou vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina .

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).