Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-50-2013.pdf
PDF · 82.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/50/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 10, zastúpeného v konaní JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8 proti povinnému X. W., bytom D. R. D., K R. č. XXX/XX o vymoženie pohľadávky vo výške 347,35 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6Er/149/2013 - 15 zo dňa 15. februára 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora S.. J. Q. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp.zn. I 156/2012 zo dňa 20. decembra 2012 vydaný rozhodcom K.. K. D., vykonateľným dňa 03. januára 2013, ktorým rozhodcovský súd uložil žalovanému (povinnému) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému sumu vo výške 347,35 € s prísl. titulom zmluvy o pôžičke - internetová č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26. septembra 2008 medzi pôvodným veriteľom (Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok) a povinným. Predmetnú zmluvu posúdil súd ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári). Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, ako neoddeliteľná časť zmluvy, konkrétne bod 15.24 článku 15 označeného ako Všeobecné ustanovenia, v ktorom je upravený spôsob riešenia sporov zo zmluvy o pôžičke, a to tak, že všetky spory zo zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia), budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom. Takto upravený alternatívny spôsob riešenia sporov je podľa názoru súdu len zdanlivý. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov vystupuje oprávnený na strane žalobcu, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, nakoľko faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmluvy označenej ako
„Uznanie dlhu a dohoda o splatení dlhu“, z ktorej vyvodil svoje oprávnenie vec prejednať, a to s poukazom na ďalšiu rozhodcovskú doložku uzavretú medzi pôvodným veriteľom a povinným, ktorá je súčasťou dohody zo dňa 02. októbra 2012 č. XXXXXXX v čl. IV, z ktorej je zrejmé, že veriteľ ponúkol dlžníkovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v znení uvedenom v čl. IV dohody. Povinný na vopred pripravenom formulári, ktorým dohoda bez pochybností je, pripravil rozhodcovskú doložku, pod ktorou sa nachádzali dve okienka s možnosťami „prijíma“, resp. „neprijíma“. Uvedený spôsob uzavretia rozhodcovskej doložky podľa súdu ponúka povinnému len fiktívnu možnosť neprijatia rozhodcovskej doložky, keďže k jednej rozhodcovskej doložke sa už zaviazal v zmluve o pôžičke, a teda aj v prípade, že by v dohode uviedol, že rozhodcovskú doložku neprijíma, disponoval by oprávnený ešte ďalšou rozhodcovskou doložkou, ktorú povinný nemal možnosť osobitne vyjednať, keď bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. V prípade rozhodcovskej doložky upravenej v dohode tiež povinný nemohol jej obsah vyjednať, iba ju mohol v celosti prijať, resp. neprijať. Ustanovenie dohody, ktoré sa nachádza za rozhodcovskou doložkou, v ktorom sa uvádza, že dlžník prehlasuje, že bol veriteľom poučený o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, je podľa súdu nedostatočným dôkazom o tom, že povinný si bol dôsledkov prijatia takejto doložky, a to s poukazom na skutočnosť, že takéto vyjadrenie je vopred pripravené a podľa ktorého je už vopred zrejmé, že dlžník bol poučený, hoci sa tak v skutočnosti nemusí stať. Ani podpis dlžníka (povinného), nie je dôkazom o zachovaní spotrebiteľových zákonných práv a vyvrátením pochybností o tom, že rozhodcovská doložka bola povinnému vnútená. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od „možnosti“ výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmava až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom, pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom, záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa, zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných podmienkach zmluvy o pôžičke, resp. v dohode, podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, aby z pohľadu ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) a zákona o rozhodcovskom konaní, bola kvalifikovaná ako nekalá, a teda absolútne neplatná. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a následne tak rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu, zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Uviedol, že exekučný súd pri vydaní uznesenia o udelení, alebo neudelení poverenia súdnemu exekútorovi skúma jedine formálnu a materiálnu stránku rozsudku, pričom skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu má svoje limity. Predmetom skúmania v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 18CoE/319/2011. Uviedol, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc nie na základe rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach úverovej zmluvy, ale vychádzal z rozhodcovskej doložky, ktorá bola individuálne dojednaná v Dohode o splatení dlhu, nakoľko z predloženej Dohody je zrejmé, že veriteľ ponúkol dlžníkovi (povinnému) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s možnosťou vyjadriť svoj súhlas, prípadne nesúhlas s tým, že touto rozhodcovskou zmluvou sa riešia spory z dohody o splatení dlhu, ako aj zo vzťahov, ktoré súvisia s touto dohodou, ako aj z právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa táto dohoda týka. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o povinnosť poučiť druhú zmluvnú stranu o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, táto mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, i napriek tomu nad rámec svojich povinností poučil povinného o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čo povinný potvrdil svojim podpisom (ust. čl. IV dohody); poučovaciu povinnosť majú len banky v zmysle ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách. Exekučný súd nad rámec svojich právomocí nahradzuje napadnutým uznesením jednoznačne prejavenú vôľu povinného rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní. Nesúhlasí s názorom súdu, že rozhodcovská doložka bola povinnému nanútená, nakoľko povinný jednoznačne prijal návrh rozhodcovskej zmluvy, čo je nespochybniteľné z prejaveného úkonu povinného s pripojeným podpisom. Takýto výklad je v rozpore so základnými zásadami a princípmi, na ktorých je postavené súkromné právo
a nič na tom nemôže zmeniť ani princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a v súlade s § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka bola dohodnutá individuálne a možnosť riešenia prípadného sporu v rozhodcovskom konaní si vybral sám povinný. Žiadal, aby odvolací súd odvolaniu oprávneného vyhovel v celom rozsahu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods.2 O.s.p..
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o pôžičke - internetová č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. septembra 2008 je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve; je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka uzatvorená medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013 uviedol, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Na veci nič nemení ani námietka oprávneného o tom, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne s tým, že povinný bol o dôsledkoch jej uzatvorenia poučený, čo v konečnom dôsledku povinný potvrdil aj svojim podpisom. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.
Na základe uvedených skutočností krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.