Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-57-2023.pdf
PDF · 76.49 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/57/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného K. K., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. 07. 2023, o odvolaní okresného prokurátora a poškodenej J. T. voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/78/2022 zo dňa 10. 01. 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a poškodenej J. T. sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/78/2022 zo dňa 10. 01. 2023 bol obž. K. K. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, sp.zn. 2Pv/406/21/6609 zo dňa 08.07.2022, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
od 01.11.2017 do 31.12.2020 v D., okres Rimavská Sobota a všade inde, kde sa zdržiaval si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/181/2009-16 zo dňa 22.09.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 13.10.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P/32/2017-32 zo dňa 09.11.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 22.11.2017, a to prispievať na maloleté dieťa K. R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zvýšeným výživným z doterajších 30 eur mesačne sumou po 200 eur mesačne vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred vždy k rukám matky J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. W. XXXX/X, W. I., počnúc dňom 01.11.2017, čím mu vznikol za uvedené obdobie dlh na výživnom vo výške 4.350 eur.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že v súvislosti s dvoma platbami tak vznikli vážne pochybnosti o aké platby vlastne išlo, keďže podľa matky nešlo ani o splatenie pôžičiek a ani o výživné. Ešte viac pochybností do veci samej vniesla aj skutočnosť, ktorá bola potvrdená tak obžalovaným, ako aj matkou, a to že matka vybrala v dvoch bankách v rokoch 2017 alebo 2018 dva úvery, celkom vo výške cca 20.000 eur, ktoré boli určené pre obžalovaného. Obžalovaný zároveň uviedol aj to, že mu matka do jeho podnikania poskytla pomoc vo finančnej hodnote celkom 35.000 eur až 40.000 eur, z ktorej sumy mu ešte zostáva vrátiť matke sumu cca 28.000 eur. Naproti tomu matka pri výsluchu na otázku obhajcu, či už majú medzi sebou vysporiadané všetky finančné záležitosti, uviedla, že áno, okrem zameškaného výživného.
Ďalšiu pochybnosť vyslovil okresný súd aj v súvislosti s výpoveďou matky v rámci prípravného konania, keď dňa 06.02.2022 pri výsluchu na otázku obhajcu uviedla, že v roku 2017 žiadala o zvýšenie výživného z dôvodu, že K. K. neplatil pôžičky, ktoré mal a musela ich platiť ona, takže sa poistila tým, že požiadala
o zvýšenie výživného. Naproti tomu na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci matka pri výsluchu uviedla, že dôvodom pre podanie návrhu na zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne bola skutočnosť, že nemala prostriedky na výživu dieťaťa, keďže obžalovaný prispieval len „sem-tam“, pričom uviedla aj to, že pravdivé sú obe jej výpovede v tomto smere, teda aj tá v rámci prípravného konania aj teraz na hlavnom pojednávaní.
Ďalšiu veľmi vážnu a dôvodnú pochybnosť mal okresný súd ohľadom tvrdenia matky, že neviedla s obžalovaným spoločnú domácnosť a že sa obžalovaný o dieťa nestaral a neprispieval na domácnosť, vyplýva podľa samosudcu aj z výsluchu mal. K. R. K. na pojednávaní dňa 16.08.2022 vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 10P/80/2022 (zápisnica bola čítaná ako listinný dôkaz), pri ktorom dieťa uviedlo, že momentálne býva pri otcovi, že u otca má všetko čo potrebuje a že by chcel zostať v starostlivosti otca, čo viackrát zopakoval, pretože u otca sa cíti dobre, má tam všetko čo potrebuje, pričom v zápisnici je aj konštatácia sudcu, že dieťa odpovedalo bez nervozity a zaváhania. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor v Rimavskej Sobote, ako aj poškodená J. T..
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania odkázal na jednotlivé výpovede svedkov s tým, že podľa jeho názoru bolo preukázané, že obžalovaný v období tak, ako je to uvedené v obžalobe, si vo vzťahu k svojmu maloletému synovi neplnil vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, v akom mu bola určená právoplatným rozhodnutím súdu, o ktorom mal vedomosť, kde predmetné rozhodnutie vychádzalo z dohody medzi ním a matkou jeho syna. Pokiaľ ide o spochybňovanie tejto dohody, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu, vyplýva, že matka trvala na zvýšenom výživnom z dôvodu, že jej syn vyrástol, zvýšili sa náklady na výchovu a výživu a finančne to už z jej platu zatiahnuť nevedela. Obžalovaný ako otec ich spoločného dieťaťa sa k tomu vyjadril tak, že súhlasí s podaným návrhom a výpoveď matky považuje za pravdivú. Uviedol tiež, že so synom sa pravidelne stretáva, najmä cez víkendy a prázdniny a vzhľadom k uvedenému súhlasil s uzavretím rodičovskej dohody. Zároveň poukázal na spochybňovanie platieb vo výške 4 800,- € a 4 500,- €, pričom pri platbe 4 500,- € z výpisu z účtu J. T. vyplýva, že predmetná platba bola následne dňa 02.02.2018, teda na druhý deň, svedkyňou opätovne prevedená, resp. vrátená na účet obžalovaného, čo vysvetľuje skutočnosť, ktorú svedkyňa T. označila tak, že potrebovala mať „vyrovnaný účet“. Zároveň čo sa týka platby vo výške 4 800,- €, táto platba nebola obžalovaným označená, že je určená na výživné a ani nezodpovedá jeho vtedajšej dlžobe na výživnom a z výpisu z účtu J. T. vyplýva, že ju tiež následne previedla na iný účet, v tomto prípade však nie na účet obžalovaného. Z odôvodnenia rozsudku teda vyplýva, že obžaloba opierala svoje tvrdenia o trestnej zodpovednosti obžalovaného za žalovaný prečin povinnej výživy najmä z výpovede svedkyne J. T. , pričom okresný prokurátor s týmto záverom nesúhlasil, nakoľko pri podaní obžaloby boli vyhodnotené, okrem vykonaných výsluchov, aj všetky preukázané platby obžalovaného, ktoré bolo možné považovať za platby za výživné, vrátane platieb za stravu maloletého v školskom zariadení a na základe toho bol ustálený skutkový stav tak, ako je to uvedené v obžalobe.
Poškodená vo svojich písomných dôvodoch podaného odvolania poukazuje na jednotlivé výpovede a opisuje ich vzájomný vzťah, pričom tvrdí, že sumy, ktoré boli vrátené z jej účtu, sa netýkali chodu spoločnej domácnosti, ani výživného, navyše obžalovaný účelovo poskytol súdu výpisy len z jeho odchádzajúcimi platbami a nie s prijatými platbami. To znamená, že tieto sumy možno považovať za platby za pôžičku, ktorú vybrala vo svojom mene, avšak na krytie jeho nákladov týkajúcich sa dlžôb z podnikania.
Obhajca obžalovaného sa k predmetným odvolania vyjadril, pričom poukázal najmä na to, že medzi výpoveďami poškodenej z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní sú v podstatných skutočnostiach závažné rozpory, ktoré svedčia o účelovosti podaného trestného oznámenia a účelovosti tvrdení tejto svedkyne, na čo bolo poukazované od začiatku trestného stíhania voči obžalovanému. Zároveň poukázal na skutočnosť, že svedkyňa sama potvrdila, že majú vysporiadané všetky finančné záležitosti medzi sebou, okrem výživného, pričom toto tvrdenie bolo rovnako účelové, keďže okrem iného mali medzi sebou nedoriešenú otázku kúpy nehnuteľnosti vo vlastníctve svedkyne v k.ú. D., zapísané na LV č. 9. Predmetnú kúpnu zmluvu obžalovaný s J. T. uzavrel až dňa 05.05.2023. Zároveň mal za to, že jej odvolanie proti rozsudku bolo svedkyňou podané ako osobou neoprávnenou.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora ako aj poškodenej nie je dôvodné.
Krajský súd konštatuje, že s vykonaným dokazovaním tak, ako ho vykonal okresný súd, sa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom je zrejmé, že nesúhlas okresného prokurátora s vyhodnotením jednotlivých dôkazov a vo vzájomných súvislostiach, sa týka len samotných dôkazov, nakoľko prokurátor nenavrhuje vykonanie ďalších dôkazov, resp. nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali vinu obžalovaného.
Krajskému súdu je zrejmé, že svedkyňa-poškodená v rozsiahlom vypočutí na hlavnom pojednávaní nevypovedala konzistentne ohľadne súm, ktoré jej boli vyplatené na účet. Jej argumentácia o tom, že sa malo jednať o splátku pôžičky tak, ako uviedla vo svojom odvolaní, nepovažuje krajský súd za relevantnú, vzhľadom k tomu, že v prvom prípade bola suma vrátená naspäť na účet obžalovaného, tzn. táto suma bola v plnej dispozícii poškodenej, ktorá túto sumu dobrovoľne vrátila na účet obžalovaného. Zároveň pri sume, ktorá jej bola vyplatená vo výške 4 800,- €, z ničoho nevyplývalo, ani z jej výpovede, že by sa nemalo jednať o splátku výživného. Nič na tom nemení skutočnosť, že v danom čase mohla byť dlžoba na výživnom iná, ako bola výška danej sumy. To znamená tak, ako konštatoval okresný súd, predmetné skutočnosti vnášajú do výpovede poškodenej vážne pochybnosti. Tieto pochybnosti v neposlednom rade sú zväčšené aj tým, že je zrejmé, že svedkyňa nevypovedá pravdu v súvislosti so spoločným spolužitím s obžalovaným a tvorením spoločnej domácnosti.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti teda zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožňovali spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
Je nutné konštatovať, že v predmetnej veci nebol produkovaný taký súhrn dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V danom prípade sa v spoločnej domácnosti medzi matkou a obžalovaným vytvárali viaceré komplikované finančné vzťahy, ktoré dodnes vyvolávajú komplikácie v časti týkajúcej sa ich vzájomného vyrovnania. Je zrejmé, že k tomuto vyrovnaniu by malo dôjsť aj uzavretím spomínanej kúpno-predajnej zmluvy medzi obžalovaným a poškodenou a zároveň je zrejmé, že vzťahy sa normalizujú aj tým, že maloletý je v súčasnosti zverený do starostlivosti otca - obžalovaného.
S poukazom potom na hore uvedené dôvody, považoval krajský súd odvolanie okresného prokurátora a poškodenej za nedôvodné a tieto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.