Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2T/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci proti obžalovanej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom D. E. XX, pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 13.07.2023 takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaná:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. E. XX

sa uznáva za vinnú, že

dňa 19.02.2020 okolo 12.15 hod. pri cúvaní s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Kia Rio, evidenčného čísla F. XXX G. z dvora rodinného domu číslo 22 v obci Kuková okr. Svidník na chodník pred týmto rodinným domom, porušila povinnosti vodiča podľa , a podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením citovaného zákona o cestnej premávke, keď i napriek nepriaznivým výhľadovým podmienkam nedbala na zvýšenú opatrnosť voči chodkyni H. I., nar. XX.XX.XXXX, ako starej osobe so zdravotným postihnutím, ktorá pomocou opornej (francúzskej) barly v pravej ruke išla po chodníku pred uvedeným rodinným domom a v čase, keď táto chodkyňa už prechádzala poza vozidlo, pravou zadnou časťou vozidla narazila do opornej barly chodkyne, následkom čoho táto stratila stabilitu a spadla ľavým bokom v smere svojej chôdze na chodník, pričom utrpela kožnú odreninu na zadnej ploche ľavého lakťa, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti so zlomeninou krčka ľavej stehnovej kosti, čo si vyžiadalo jej liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 6 mesiacov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

čím spáchala

prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona.

Za to jej súd ukladá

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona bez zistenia poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností a za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 400,- (štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona sa v prípade úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu v sume 4.156,47 eur (štyritisícstopäťdesiatšesť eur a štyridsaťsedem eurocentov).

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 03.09.2021 obžalobu č. -46 na obv. A. B. C. a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 19.02.2020 okolo 12.15 hod. pri cúvaní s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Kia Rio, evidenčného čísla F. XXX G. z dvora rodinného domu číslo 22 v obci Kuková okr. Svidník na chodník pred týmto rodinným domom, porušila povinnosti vodiča podľa , a podľa , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením citovaného zákona o cestnej premávke, keď i napriek nepriaznivým výhľadovým podmienkam nedbala na zvýšenú opatrnosť voči chodkyni H. I., nar. XX.XX.XXXX, ako starej osobe so zdravotným postihnutím, ktorá pomocou opornej (francúzskej) barly v pravej ruke išla po chodníku pred uvedeným rodinným domom a v čase, keď táto chodkyňa už prechádzala poza vozidlo, pravou zadnou časťou vozidla narazila do opornej barly chodkyne, následkom čoho táto stratila stabilitu a spadla ľavým bokom v smere svojej chôdze na chodník, pričom utrpela kožnú odreninu na zadnej ploche ľavého lakťa, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti so zlomeninou krčka ľavej stehnovej kosti, čo si vyžiadalo jej liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 6 mesiacov. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná neurobila žiadne z vyhlásení podľa .

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom poškodenej H. I. a svedkov C. G., C. J. F., K. A. K., výsluchom znalca B. L. F. a prečítaním jeho znaleckého posudku, výsluchom znalca C. C. D. a prečítaním jeho znaleckého posudku a zápisníc o jeho výpovediach v prípravnom konaní, konfrontáciou medzi obžalovanou a poškodenou H. I., prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov L. L. G. a C. E., zvukovým záznamom z komunikácie operačného dôstojníka a hliadky PZ, zvukovým záznamom z oznámenia udalosti na linku 112, fotografiami predloženými obžalovanou a listinnými dôkazmi a to: oznámením poistnej udalosti, záznamom z dopravnej nehody, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentáciou, náčrtkom a plánom, zápismi o dychových skúškach, lekárskymi správami, evidenčnou kartou vodiča, evidenčnou kartou vozidla, prehľadom udalosti, lustráciou v telekomunikačnej sieti, uplatnením nároku na náhradu škody, odpisom registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov, správou o povesti, pracovným posudkom, zápisnicou o rekonštrukcii a fotodokumentáciou, špecifikáciou vozidla, lustráciou v Sociálnej poisťovni, rozpisom hovorov, knihou príchodov a odchodov.

Obžalovaná A. B. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, kedy vypovedala, že cúvala zo svojho dvora, keď si všimla na chodníku tesne pred výjazdom z dvora pani I. (poškodenú), a tak zastavila auto, zatiahla ručnú brzdu a čakala, kedy sa poškodená pohne. Po asi 20-30 sekundách obžalovaná usúdila, že poškodená zrejme čaká, kedy ona prejde autom, a tak sa dotkla ručnej brzdy, ktorú ale nestihla odbrzdiť a začula zo zadnej strany auta, kde stála poškodená, slabé ťuknutie, po čom vystúpila a išla sa pozrieť, čo sa stalo. Vedľa auta na tom istom mieste, kde pred tým stála, teraz už ležala poškodená na ľavej strane svojho tela. Následne tam prišla aj matka obžalovanej a spoločne chytili poškodenú pod pazuchy, zodvihli ju a spoločne odprevadili k smetnému košu, o ktorý sa poškodená oprela a matka obžalovanej doniesla stoličku, kde ju rovnakým postupom

usadili. Obžalovaná vypovedala, že poškodená sa na nič nesťažovala a nechcela ani volať sanitku, po čom sa s matkou rozhodli, že ju odvezú domov, a tak obžalovaná posunula auto asi o pol metra dozadu, aby mohli poškodenú hneď naložiť. Pri nakladaní do auta, keď už tam mala poškodená jednu nohu, tak sa obžalovaná s matkou zhodli na tom, že poškodená je doma sama a nikto by jej nemusel pomôcť, a preto od odvezenia upustili, položili poškodenú naspäť na stoličku a zavolali rýchlu zdravotnú pomoc. Tá prišla asi do 5 minút, počas ktorých bola poškodená ticho a opakovala len to, že čo to urobila a že ju oslepilo slnko. Následne ju na mieste vyšetroval lekár C. M. z RZP – vyšetril jej zreničky, pomohol jej vstať zo stoličky a urobil s ňou 5- krokov dozadu k lehátku, na ktoré si najprv sadla a potom ľahla a to bez toho, aby sa sťažovala na bolesť. Následne jej vyšetroval nohy od členkov až k panve, ktoré pokrčil v kolene a zdvihol k ramenu a ani vtedy sa na žiadnu bolesť nesťažovala. Potom ju lekár s nejakým ošetrovateľom priviezli na lehátku k sanitke, kde jej pomohli vstať a nasadnúť do sanitky a prázdne lehátko naložili do sanitky. Obžalovaná vypovedala, že C. F. sa vyjadril, že to nevyzerá na zlomeninu, doba liečenia je na 3-5 dní a že ju berú do nemocnice na pozorovanie. To povedal lekár aj policajtom z Giraltoviec, ktorí tam prišli asi o 5 minút po sanitke. Následne prišiel policajt z „nehodovky“ Novotňák, ktorému policajti povedali to, čo im povedal lekár, on pospisoval nejaké zápisnice a urobil fotodokumentáciu, všimol si na aute len jednu čiaru 3-4cm na pravej zadnej časti nárazníka, pričom auto bolo zaprášené, a tak povedal, že nie je zjavné, aby došlo ku kontaktu osoby s autom. Obžalovaná ďalej vypovedala, že asi o 1 a pol hodiny jej volal K. a povedal, že má pre ňu dobrú správu – že poškodenej bol urobený RTG celého tela a panvy s negatívnym výsledkom a že má len poranený ľavý lakeť a udretý ľavý bok. Obžalovaná tak kontaktovala rodinu poškodenej, ktorí jej oznámili, že bola prepustená z nemocnice, a tak ju obžalovaná išla pozrieť, no doma nebola. Potom jej znova telefonovali rodinní príslušníci poškodenej, že je u dcéry C. E. v Kračúnovciach. C. E. volala obžalovaná hneď ráno a dozvedela sa od nej, že poškodená je slabá, ubolená a že na prvý snímok sa nedá spoľahnúť. Ďalej obžalovaná vypovedala, že keď prišla poškodenú o 14.00 hod. navštíviť, tá tam nebola a od dcéry C. E. sa dozvedela, že museli zavolať obvodného lekára a sanitka ju odviezla znova do nemocnice a že okolo 02.00 hod. ráno počula dcéra poškodenej veľký krik, že chcela ísť na WC, kde jej dcéra aj s jej synom pomohli a keď sa ráno zobudili, poškodená mala strašné bolesti v panve a nohu vytočenú do strany. V ten deň bol urobený ďalší snímok, kde už bola diagnostikovaná zlomenina krčka ľavej stehennej kosti.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná uviedla ešte aj to, že okrem toho, že poškodená bola ticho, asi 2x zopakovala, že „čo som to urobila, slnko ma oslepilo“. Obžalovaná konštatovala, že videla poškodenú v spätnom zrkadle a ostala stáť so zatiahnutou ručnou brzdou tak, že auto vôbec nevytŕčalo z dvora, keď bez toho, aby sa pohla, počula jemné ťuknutie, po čom vystúpila z auta a videla poškodenú ležať na chodníku na svojom ľavom boku po pravej strane auta vytočenú do poloblúka, čo popísala aj pri rekonštrukcii. Konštatovala, že lekár RZP komunikoval s ňou (obžalovanou), pričom poškodená sa ani jemu nesťažovala, že by ju niečo bolelo.

Svedkyňa H. I. (poškodená) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že išla po chodníku u nich v obci, pričom v ľavej ruke mala palicu a v pravej obedár. Keď bola pri dome obžalovanej, ktorá tam mala auto, tak s tým autom sa z ničoho nič pohla a pri cúvaní ju zrazila tak, že ju trafila na hlavu a na celé telo, po čom poškodená spadla na zem. Išlo podľa jej výpovede o silný úder, po ktorom prišla obžalovaná aj so svojou matkou a obe ju za ruka a za nohy odniesli okolo auta a položili na zem. Potom prišla sanitka a odviezli ju do nemocnice. Poškodená ďalej uviedla, že keď prechádzala okolo auta, tak to auto stálo, no následne sa pohlo a hneď bol náraz, pričom ešte pred tým (keď prichádzala) z boku videla, že obžalovaná má pri uchu telefón. Konštatovala, že hneď po páde kričala „moja noha, moja noha“ a tiež to, že auto jej narazilo do pravej strany – do obedára, do ľavej strany hlavy, kde má po tom jazvu a že ju odhodilo na pravú stranu. Najviac ju bolela noha, čo povedala aj doktorovi, po príchode sanitky nemohla chodiť, pričom problémy s nohou má dodnes. Poprela, že by auto bolo po nehode posunuté.

Na odstránenie rozporov vo výpovediach medzi obžalovanou a poškodenou vykonal súd konfrontáciu medzi nimi, pričom každá zotrvala na svojej vlastnej výpovedi.

Svedkyňa C. G. (matka obžalovanej) na hlavnom pojednávaní vypovedala úplne zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedla, že kým jej dcéra (obžalovaná) odchádzala z domu k lekárovi, ona sa hrala v dome s vnučkou, keď cez okno videla, ako po chodníku ide p. I. (poškodená). Konštatovala, že následne sa chvíľu pozrela na vnučku a keď sa pozrela znova von, nevidela poškodenú, no videla dcéru, ako vystupuje z auta zaparkovaného v blízkosti brány a ide smerom dozadu za auto, po čom pochopila, že sa niečo stalo. Vnučku dala svedkyňa manželovi a išla von, kde zistila, že za autom (trochu

vedľa neho) leží poškodená I. na ľavom boku s hlavou opretou o ľavý lakeť, ktorá ale neodpovedala na to, čo sa stalo - povedala len „čo som to spravila“. Svedkyňa následne s obžalovanou podľa jej výpovede vzali poškodenú pod pazuchy a premiestnili ju k smetnému košu, ktorého sa poškodená chytila a stála na vlastných nohách. Svedkyňa následne išla do domu pre vodu a stoličku, na ktorú sa poškodená posadila a keďže poškodená nechcela, aby sa volala záchranka, obžalovaná ju chcela odviesť domov. Keď spoločne s obžalovanou svedkyňa dvihla poškodenú a chceli ju dať do auta, pričom už v aute mala poškodená jednu nohu, poškodená povedala, že jej syn nie je doma, a tak sa svedkyňa s obžalovanou rozhodli, že predsa zavolajú záchranku, posadili poškodenú na stoličku a obžalovaná záchranku zavolala. Poškodená podľa výpovede svedkyne bola celý čas ticho – nesťažovala sa na žiadnu bolesť a len opakovala, že čo to urobila a že ju oslepilo slnko. Záchranka prišla rýchlo, lekár z nej išiel priamo k poškodenej, komunikoval s ňou (musel hovoriť hlasnejšie, lebo poškodená slabšie počuje) a po chvíli ju začal vyšetrovať a povedal, že to nevyzerá vážne. Následne poškodenú lekár zozadu zodvihol a pomohol jej prejsť pár krokov dozadu k lehátku, ktoré bolo vzdialené asi 2 metre, na to si poškodená najprv sadla a potom ľahla a následne ju lekár začal znova vyšetrovať a to tak, že ju prehmatával od členkov až k panve a následne jej obe nohy ohýbal v kolenách a dvíhal nohy až k ramenám, počas čoho poškodená hovorila len to, že čo to s ňou robia. Následne poškodenú preniesli k dverám sanitky, kde ju zodvihli a položili do auta, pričom poškodená bola aj následne v sanitke stále ticho a na nič sa nesťažovala. Svedkyňa taktiež vypovedala, že následne išla dcéra (obžalovaná) k lekárovi, ktorý jej mal povedať, že to nevyzerá vážne, že doba liečenia by mala byť 3 až 5 dní, no že ju vezmú do nemocnice na pozorovanie.

Na hlavnom pojednávaní navyše uviedla aj to, že poškodená sa nesťažovala na nič ani pri nich a ani pred lekármi. Uviedla, že auto po páde poškodenej stálo asi meter od chodníka a až potom ho dcéra (obžalovaná) posunula. Svedkyňa registrovala pohyb poškodenej pred nehodou, potom sa venovala vnučke a nič nevidela a až potom sa pozrela von a videla, ako jej dcéra vystupuje z auta.

Svedok C. J. F. (lekár RLP zasahujúci na mieste nehody) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol privolaný k nehode v obci Kuková, kde malo ísť o zranenie chodca vozidlom, pričom zranená osoba mala byť slepá a hluchá (že išlo o takúto osobu, vedel z informácií získaných na mieste, no už si nepamätal, že od koho). Presné podrobnosti si už na hlavnom pojednávaní nepamätal, no predpokladá, že osobu náležite vyšetril a následne ju transportovali do nemocnice. Aj keď si svedok na konkrétny prípad už nepamätal, opísal, že štandardne sa vyšetruje celé telo pacienta počnúc hlavou až po chodidlá, pričom ohyb kĺbov sa zisťuje ohýbaním, vystieraním a pohybom v jednotlivých rovinách. Svedok konštatoval, že na mieste vie určiť zlomeninu v prípade, že je prítomný patologický pohyb v mieste, kde byť nemá, no v žiadnom prípade nemôže zlomeninu vylúčiť, pretože to je možné až na základe röntgenového (ďalej aj „RTG“) snímku. Vzhľadom na to, že na detaily sa svedok na hlavnom pojednávaní nepamätal, bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania, po ktorej svedok uviedol, že sa s ňou plne stotožňuje. V nej svedok uviedol, že po príchode si nepamätá, či poškodená sedela či ležala, no komplexne ju vyšetril a keďže tu bolo podozrenie na zlomeninu krčka ľavej stehnovej kosti, poškodenú transportovali do Svidníckej nemocnice na vyšetrenie. Svedok si už nepamätal, ako došlo k uloženiu poškodenej na lehátku, no nepredpokladal, že by nechal chodiť poškodenú 5-6 krokov dozadu. Svedok uviedol, že si nepamätá, že by pri presune na lehátko poškodená nahlas prejavovala pocity bolesti, avšak uviedol, že poškodená pri vyšetrení udávala najväčšiu bolestivosť pri ľavom bedrovom kĺbe, na ktorý ukazovala. Svedok poprel, že by sa mal na mieste vyjadriť, že definitívne nepôjde o zlomeninu a tiež že by celková dĺžka liečby mala byť definitívne 3-5 dní, pričom určite obžalovanej vysvetlil, že preto je poškodená transportovaná do nemocnice, aby sa vykonalo RTG vyšetrenie ľavého bedrového kĺbu, ktoré potvrdí alebo vyvráti podozrenie na zlomeninu.

Svedok K. A. K. (príslušník policajného zboru zasahujúci na mieste nehody) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol vyslaný operačným strediskom na miesto nehody, pričom malo ísť o zrážku chodca motorovým vozidlom. Na podrobnosti si už nepamätá, no auto bolo pred dvorom a s poškodenou sa nebavil, pretože zrejme už v čase keď prišiel (on išiel zo Svidníka), už bola prevezená do nemocnice (sanitka išla z Giraltoviec). Svedok uviedol, že štandardne sa na mieste dokumentujú stopy, no v tomto prípade žiadne neboli, pretože pri nízkej rýchlosti brzdné stopy nie sú a ani na vozidle žiadne viditeľné stopy neboli. Len od obžalovanej vie, že tam mala byť nejaká francúzska barla, od ktorej ale na vozidle stopy nevidel a tiež od nej vie, že sa to malo stať pri cúvaní vozidla.

Svedkyňa L. B. G. (zástupkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.) v prípravnom konaní vypovedala, že v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. hradila nálady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistenkyni H. I. (poškodenej) vo výške 4.156,47 eur pozostávajúce z nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške 4.152,37 eur a nákladov konania vo výške 4,10 eur, ktoré si uplatňujú ako škodu v tomto konaní. K výpovedi pripojila aj vyúčtovanie (špecifikáciu) týchto nákladov.

Svedkyňa C. E. (dcéra poškodenej H. I.) v prípravnom konaní vypovedala, že 19.02.2020 okolo 13.00 hod. jej volala sestra A. H. I., že ich mamu zrazilo auto, keď išla po chodníku, no nech sa nezľakne, lebo že sa postavila, má nejaké odreniny a vzala ju záchranka do nemocnice do Svidníka. Svedkyňa to oznámila bratovi a okolo 15.00 hod. jej volal nejaký záchranár, či je doma, pretože sú na ceste k nej. Po príchode záchranky svedkyňa videla, že záchranár tlačí poškodenú na vozíčku, po čom spozornela, pretože mala informácie, že mala mať len odreniny a mala ísť po svojich. Poškodenú uložili záchranári na posteľ do sedu a povedali, že ju treba sledovať, netreba ju nechávať samú a keby mala bolesti, Novalgin môže dostať až v noci, pretože teraz niečo brala v nemocnici. Poškodená stále dookola opakovala, že „to je bolesť“. Keď svedkyňa išla odprevadiť záchranárov, jej dcéra na nich zakričala, aby sa vrátili, pretože poškodená odpadla a keď k nej prišli, bola malátna, akoby nevnímala a bola aj pomočená. Záchranári opäť opakovali, že ju treba sledovať a keď odišli, poškodená sa stále sťažovala, že ju všetko bolí, že ju ťahali a dreli, no nekonkretizovala, že kto. Svedkyňa uviedla, že poškodená sa po príchode záchranárov vždy sťažovala na bolesti celého tela a oboma rukami si držala v nohaviciach pyžama pod bruchom na ľavej strane, ako keby na ľavej nohe. Svedkyňa s svojou sestrou nasadili poškodenej plienku, ktorú bola sestra kúpiť a následne si svedkyňa všimla, že poškodenú bolí lakeť a že sa stále drží za ľavú nohu pod pyžamom. Keďže poškodená celý čas stonala, v noci jej dala svedkyňa tabletku Novalginu a vzhľadom na to, že sa jej stav do rána nezlepšil, brat svedkyne volal obvodnému lekárovi a bola poslaná záchranka, ktorá ju odviezla do nemocnice, odkiaľ volali svedkyni, že má zlomenú nohu. Svedkyňa tiež vypovedala, že si nespomína, aby ju v noci volala poškodená na WC (ako tvrdila obžalovaná), pričom v tom čase už mala poškodená plienku a poprela to, že by mala obžalovanej povedať, že poškodená mala vytočenú nohu ráno – vytočenú nohu nabok si mala svedkyňa všimnúť hneď ako poškodenú doviezli záchranári na vozíčku, pričom WC stoličku použili až ráno a to tak, že tá bola hneď vedľa postele a brat svedkyne so svedkyňou pomohli poškodenej so stabilitou a poškodená sa postavila len na pravú nohu. Svedkyňa tiež poprela, že by poškodená od dovezenia záchranármi do rána vstala z postele, pričom uviedla, že ona (svedkyňa) si ani neľahla, sledovala plienku poškodenej a vôbec nespala. Svedkyňa uvidela, že bola v noci vedľa v kuchyni alebo pri poškodenej na stoličke.

Ing. L. F., znalec v odbore cestná doprava, sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu odvolal na ním podaný znalecký posudok č. 39/2021. V ňom znalec uviedol, že vychádzal z vyšetrovacieho spisu, súčasťou ktorého boli zápisnice o výpovediach obvinenej, poškodenej H. I., svedkov C. G., C. E., C. J. F., znalca MUDr. Martina Kováča, záznam dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody (MDN), náčrt MDN, plán MDN, dokumentácie z miesta DN (vrátane elektronickej formy), zápisnica z rekonštrukcie a fotodokumentácia z rekonštrukcie, ktorej sa znalec aj zúčastnil a kópia evidenčnej karty vozidla. Znalec v znaleckom posudku posudzoval aj verzie poškodenej a obžalovanej, kedy poškodená tvrdila, že spadla v dôsledku nárazu vozidla do jej barly a pravého boku, no obžalovaná vylúčila pohyb vozidla a tým aj pád poškodenej ako následok nárazu vozidla do nej. Znalec na základe rekonštrukcie zistil, že nie je technicky dosiahnuteľné obžalovanou opisované „ťuknutie“ do boku vozidla z miesta označeného obžalovanou pri rekonštrukcii. Konštatoval, že aby poškodená dosiahla polohu označenú obžalovanou (vodičkou) v čase rekonštrukcie pri zohľadnení označenej polohy jej chôdze pred dosiahnutím úrovne brány by sa musela premiestniť vpravo voči pôvodnému smeru chôdze o 156 cm a ak by sa aj pohybovala po chodníku v blízkosti pravého okraja chodníka (čo je hraničná poloha možnosti jej chôdze), do miesta označeného obžalovanou (vodičkou)by sa musela premiestniť vpravo o vzdialenosť minimálne 100cm. Pohyb poškodenej smerom vpravo (t.j. od cesty k bráne) síce je technicky možný, no chýba jeho logické odôvodnenie a navyše ani nebol konštatovaný poškodenou. Znalec dospel k záveru, že vzhľadom na technicky preukázané skutočnosti je odôvodnené vylúčiť priamy kontakt vozidla s telom chodkyne ale potvrdiť kontakt zadným obrysom vozidla s opornou barlou chodkyne a tiež je technicky odôvodnené tvrdenie, že v čase kontaktu vozidla s barlou, dané vozidlo Kia Rio bolo v pohybe smerom dozadu a zároveň aj chodkyňa (poškodená) bola v pohybe smerom k pravému boku vozidla Kia Rio, pričom je technicky prípustné tvrdenie, že vozidlo a chodkyňa sa najpravdepodobnejšie dali do pohybu súčasne. Za technickú príčinu vzniku dopravnej nehody a pádu chodkyne (poškodenej) na chodník znalec označil techniku cúvania vozidla Kia Rio jeho vodičkou

(obžalovanou), ktorá v nízkej rýchlosti narazila do opornej barly chodkyne držanej v pravej ruke a po chodníku voči vozidlu idúcej sprava doľava, následkom čoho aj napriek nízkej rýchlosti jazdy vozidla došlo k narušeniu stability chodkyne a aj napriek tomu, že telo chodkyne nebolo kontaktované vozidlom, došlo k jej pádu na chodník. Za nesprávny prvok v technike jazdy vodičky (obžalovanej) označil znalec zahájenie cúvania súbežne v čase, keď chodkyňa sa opätovne pohla smerom k pravému okraju koridoru cúvajúceho vozidla z polohy vzdialenej 1,5m od boku vozidla. Obžalovaná teda podľa zistení znalca zahájila rozjazd vozidla smerom dozadu v nebezpečnej vzdialenosti od chodkyne. Znalec tiež uviedol, že poškodená H. I. (chodkyňa) mohla nárazu vozidla do jej barly zabrániť len za predpokladu trvalého sledovania aktuálneho stavu vozidla a prerušením chôdze ešte pred dosiahnutím jeho pravého boku.

Na hlavnom pojednávaní znalec B. F. vo svojej výpovedi zopakoval, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dvoch variant zistených v čase rekonštrukcie a vyhodnotil to tak, že verzia obžalovanej v polohe chodkyne v čase státia a k opisovanej činnosti poškodenej uvedenej obžalovanou je technicky neprijateľná. Konštatoval, že má pochybnosti (vzhľadom na tónovanosť skiel vozidla), že by poškodená mohla vidieť na obžalovanú ako vodičku a že výška figuranta pri rekonštrukcii nebola zisťovaná, pretože ten bol použitý na určenie polôh a nie presného postavenia. Ďalej uviedol, že ako znalec zohľadnil aj to, že obžalovaná pri rekonštrukcii ukázala na miesto na vozidle, kde malo dôjsť ku kontaktu s vozidlom a vzniku 3-4 cm čiary, ktorú mohla spôsobiť aj barla, pričom vzhľadom na opis stopy by ho mohla spôsobiť jej gumená alebo plastová časť (resp. mäkší materiál), pretože kov by zanechal trvalú stopu (ryhu). Znalec taktiež vypovedal, že intenzita úderu motorového vozidla do poškodenej (resp. jej barly) bola pomerne nízkou rýchlosťou – nešlo o silový náraz, ktorý by spôsobil pohyb do smeru a nie je vylúčená ani reakcia poškodenej (chodkyne) na pohyb vozidla, keď mala zaťažené obe ruky, pričom náraz bol len podnetom toho, že poškodená spadla. Uviedol, že ak by poškodená použila barlu pred seba, nemohla by byť v takej polohe, ako to označila obžalovaná a musela by byť za vozidlom a tiež to, že ako znalec nebral do úvahy jednotlivé odpory (napr. valivý odpor pneumatík prednej sústavy), pretože vzhľadom na nízku rýchlosť to bolo zanedbateľné.

C. C. D., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu odvolal na ním podaný znalecký posudok č. 14/2020 a svoju výpoveď v prípravnom konaní. V znaleckom posudku znalec konštatoval, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie zistil, že poškodená H. I. utrpela dňa 19.02.2020 ako účastník dopravnej nehody v obci Kuková plošnú kožnú odreninu na zadnej ploche ľavého lakťa, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti so zlomeninou krčka ľavej stehnovej kosti, pričom poranenia sú v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na oblasť ľavého lakťa strednou silou a prudkosťou, na ľavú bedrovú oblasť strednou až väčšou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze do menovanej ako chodkyne cúvajúcim osobným motorovým vozidlom s jej následným pádom na zem. Znalec uviedol, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedá priebehu dopravnej nehody a že pri osobách v takomto veku postačuje aj minimálny kontakt s vozidlom, aby došlo k strate ich rovnováhy a následnému pádu. V prípade plošnej kožnej odreniny na zadnej ploche ľavého lakťa ide o poranenie z medicínskeho hľadiska stredne ťažké, pričom k úplnému vyhojeniu dochádza spravidla za 14-16 dní a v prípade pomliaždenia krčka ľavej stehnovej kosti ide o poranenie ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s operačnou náhradu hlavice a krčka ľavej stehnovej kosti endoprotézou, hospitalizáciu v nemocnici, chôdzu za pomoci barlí, rehabilitáciu, užívanie liekov proti bolesti, infekcii a proti zrážaniu krvi, pričom k úplnému vyhojeniu dochádza spravidla za 6-7 mesiacov. Znalec konštatoval, že poškodená bola po úraze hospitalizovaná v nemocnici, bola operovaná v celkovej anestéze a bola odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb , bola obmedzovaná nemožnosťou samostatnej chôdze, iba za pomoci barlí, bolesťami v mieste poranení počas liečby v dĺžke 6-7 mesiacov s klesajúcou intenzitou. Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného u poškodenej na sumu 190 bodov.

V prípravnom konaní znalec C. D. vypovedal dvakrát. Dňa 28.05.2020 znalec vypovedal že to, že pri prvotnom ošetrení nebola poškodenej H. I. diagnostikovaná aj zlomenina krčka ľavej stehnovej kosti, nie je možné jednoznačne hodnotiť ako nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, pretože podobné zlomeniny nemusia byť jednoznačne diagnostikované pri prvotnom RTG vyšetrení, pričom pri pretrvávajúcich ťažkostiach sa robí kontrolné RTG alebo CT vyšetrenie, ako to bolo v tomto prípade, kedy sa hneď na druhý deň (20.02.2020) vykonalo kontrolné CT vyšetrenie a ním bola jednoznačne zistená uvedená zlomenina, v dôsledku čoho bola poškodená dňa 21.02.2020 preložená do nemocnice v Prešove a dňa 25.02.2020 následne

operovaná. Znalec nevylúčil, že poškodená mohla byť po dopravnej nehode výrazne obmedzeným spôsobom mobilná a uviedol, že on (znalec) pri zhodnotení prvotného RTG snímku zistil vyznačenú málo zreteľnú zlomeninu krčka ľavej stehnovej kosti, s vytvoreným zárezom v mieste zlomeniny v dolnej časti krčka ľavej stehnovej kosti, pričom hodnotiaci lekár mohol uvedenú skutočnosť vzhľadom na prítomné osteoporotické zmeny prehliadnuť. Dňa 25.11.2020 znalec vypovedal, že ak pri prvotnom ošetrení poškodenej v nemocnici vo Svidníku nebola zistená zlomenina krčka ľavej stehnovej kosti, tak to mohlo byť spôsobené tým, že nemuselo byť vykonané správne RTG vyšetrenie, pretože ak išlo o zlomeninu zaklinenú a chorobné zmeny na kostiach boli vo väčšom rozsahu, nemuselo dôjsť k jednoznačnej diagnostike zlomeniny. Ide o stav z medicínskeho hľadiska akceptovateľný, a preto sa vykonáva opakované RTG alebo CT vyšetrenie, ak u pacienta pretrvávajú ťažkosti, čo bolo aj v tomto prípade, keď bolo 20.02.2020 vykonané CT vyšetrenie, kde bola uvedená zlomenina jednoznačne zistená a poškodená bola preložená na jej operačné riešenie do Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A.Reimana v A.. Znalec nevylúčil, že by v tomto prípade mohlo ísť o zaklinenú zlomeninu, ktorá poškodenú neobmedzovala v pohybe, ktorý nebol v plnom rozsahu a musel byť redukovaný bolesťou, preto neboli prítomné jednoznačné klinické známky zlomeniny, a preto aj napriek vykonanému RTG vyšetreniu nebola zlomenina prvotne zistená. Aj pri takejto zlomenine sa mohla poškodená pohybovať a neprejavovať známky bolesti, mohla spraviť aj zopár krokov a neskôr si ľahnúť na ležadlo. Znalec pripustil aj to, že pri nehode mohlo dôjsť len k nalomeniu uvedenej stehnovej kosti a až následne pri zaťažení ľavej dolnej končatiny mohlo dôjsť k vzniku uvedenej zlomeniny. Taktiež konštatoval, že poškodená bola osobou vyššieho veku, kde osteoporóza je pridruženým ochorením pohybového systému, pričom táto diagnóza má významný vplyv na lomivosť kostí a podieľa sa na vzniku predmetnej zlomeniny a tiež to, že takéto poranenia sú u osôb vo veku poškodenej veľmi časté aj pri náhodných samovoľných pádoch - aj bez iného fyzického pôsobenia.

Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Kováč vo svojej výpovedi, pri ktorej mal k dispozícii zdravotnú kartu (dokumentáciu) poškodenej H. I., do ktorej nahliadal, uviedol, že 07.12.2015 bola poškodená H. I. na denzitometrickom vyšetrení, kde namerané hodnoty indikovali nízku kostnú denzitu, čo poukazovalo na osteopeniu, ktorá je považovaná za predstupeň osteoporózy – stanovené bolo riziko zlomeniny krčka stehennej kosti ako 6,36 násobné. Uviedol, že po 5 rokoch od tohto vyšetrenia bolo riziko vzniku zlomeniny značné, keďže vzhľadom na vek poškodenej by toto ochorenie aj v prípade liečby buď progredovalo, alebo by bolo maximálne rovnaké. Vzhľadom na umiestnenie vzniknutých poranení muselo dôjsť k pádu poškodenej pri predmetnej nehode na jej ľavú stranu. Znalec konštatoval, že on osobne mal k dispozícii RTG snímok z prvotného vyšetrenia a aj konzultáciou s inými odborníkmi dospel k záveru, že ošetrujúci lekár nepochybil, keď vyhodnocoval tento snímok a zlomeninu nenašiel. Znalec ju na snímke videl a nie je nič výnimočné, že sa pri pretrvávajúcich ťažkostiach zlomenina diagnostikuje až na základe CT vyšetrenia, ktoré je ako úkon presnejšie ako RTG, pričom zlomenina bola objektivizovaná aj tým, že poškodená bola následne aj operovaná. Išlo o zaklinenú zlomeninu, no ani spôsob, dĺžka liečby a ani ovplyvnenie života poškodenej sa týmto nemení. Znalec taktiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že svalstvo stehna a bedra je pomerne mohutné, dochádza k stiahnutiu zlomeniny a k umožneniu určitého spôsobu fungovania pri chôdzi a tiež že činnosť vykonávaná s poškodenou po jej páde opisovaná svedkyňou G. bola pomerne šetrná a je nepravdepodobné, aby došlo k zlomenine pri tejto činnosti. Vypovedal tiež, že k zlomenine krčka stehnovej kosti len pri bežnej chôdzi môže dôjsť len v prípadoch ťažkej osteoporózy alebo v prípade únavovej zlomeniny, no ťažká osteoporóza nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie poškodenej a pre únavovú zlomeninu by poškodená musela prejsť veľké vzdialenosti. Znalec nevylúčil to, že poškodená mohla spadnúť aj samovoľne a uviedol, že zmeny na kostiach a vek poškodenej mali vplyv na vznik zlomeniny. Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám.

Podľa vodič nesmie ohroziť chodcov na chodníku, cyklistov na cestičke pre cyklistov, chodcov a cyklistov pri odbočovaní, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní.

Podľa vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.

Podľa vodič sa nesmie otáčať a nesmie cúvať na neprehľadných alebo na inak nebezpečných miestach, najmä v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti, pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním

Podľa porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Obhajoba obžalovanej proti podanej obžalobe spočívala v dvoch hlavných tvrdeniach a to:

a) že poškodená H. I. nespadla v dôsledku nárazu vozidla do nej, pretože obžalovaná ako vodič neuviedla vozidlo do pohybu;

b) že zlomeninu krčka ľavej stehnovej kosti poškodená H. I. neutrpela v dôsledku kontaktu s vozidlom, resp. pri jej následnom páde na zem.

Ad a)

Obžalovaná vypovedala, že cúvala z dvora, no keďže videla poškodenú H. I., zastavila svoje vozidlo, zatiahla ručnú brzdu a čakala, kým poškodená prejde. Obžalovaná pritom podľa jej výpovede mala s autom zastaviť tak, že auto nevytŕčalo z dvora jej rodinného domu. Následne po asi 20-30 sekundách usúdila, že poškodená zrejme čaká, kedy ona prejde autom, a tak sa dotkla ručnej brzdy, ktorú ale nestihla odbrzdiť a začula zo zadnej strany auta, kde stála poškodená, slabé ťuknutie, po čom vystúpila a išla sa pozrieť, čo sa stalo. Vedľa auta na tom istom mieste, kde pred tým stála, teraz už ležala poškodená na ľavej strane svojho tela. V rozpore s touto verziou je výpoveď poškodenej H. I., ktorá vypovedala, že obžalovaná sa svojim vozidlom pohla a narazila do nej, v dôsledku čoho ona spadla na zem.

Je pravdou, že vo výpovedi poškodenej sú rozpory a nejasnosti či už v časti kde mala stáť v čase stretu s vozidlom, do ktorej jej časti tela mal smerovať náraz vozidla, v ktorej ruke mala čo držať, akým spôsobom spadla. No to je možné vysvetliť aj vekom poškodenej a odstupom času od nehody, pričom je prirodzené, že pamäťové stopy najmä vo vzťahu k detailom sa časom vytrácajú, a to najmä pri osobách vyššieho veku, akou je aj poškodená. O podstatných okolnostiach a to že nespadla sama ale v dôsledku nárazu vozidla, bola jej výpoveď v priebehu konania konzistentná. Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obedár mala držať v pravej ruke a francúzsku barlu v ľavej ruke, no to je v rozpore

s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní - so závermi znalca B. F., ktorý ustálil, že došlo k stretu vozidla s opornou barlou chodkyne držanou v pravej ruke, ktorý vychádzal aj z tvrdenia obžalovanej, že počula ťuknutie a následne videla aj stopu na pravej zadnej časti vozidla, ktorá je aj na ňou predloženej fotodokumentácii. Pokiaľ by malo dôjsť ku kontaktu vozidla obžalovanej s francúzskou barlou poškodenej, ktorú by poškodená držala v ľavej ruke, vzhľadom na to kde a akým smerom sa poškodená pohybovala (po chodníku z pohľadu cúvajúcej vodičky sprava doľava) by sa vozidlo v čase kontaktu muselo nachádzať svojou zadnou časťou (miestom kontaktu) v dosahu francúzskej barly držanej v ľavej ruke poškodenej, a teda by muselo zasahovať do koridoru chôdze poškodenej (do časti chodníka) ešte vo väčšom rozsahu, ako zistil znalec B. F., keď vychádzal z toho, že ku kontaktu došlo s barlou držanou v pravej ruke.

Verzia obžalovanej bola vyvrátená vykonaným dokazovaním a to najmä znaleckým posudkom a výpoveďou znalca v odbore cestná doprava B. F., ktorý vyhodnotil priebeh nehodového deja pri zohľadnení aj verzie poškodenej a obžalovanej a zistil, že verzia obžalovanej je technicky neprijateľná. Konštatoval, že obžalovanou opísané ťuknutie barlou poškodenej do vozidla by nebolo možné z miesta, kde opísala obžalovaná, že sa mala poškodená nachádzať a kde sa malo nachádzať v tom čase jej vozidlo. Súd sa s jeho záverom stotožnil, pričom už zo samotnej fotodokumentácie z rekonštrukcie je zrejmé, že ak by obžalovaná skutočne zastavila a ostala stáť so svojim vozidlom na mieste ňou označenom (v podstate ešte vo dvore), tak medzi chodníkom, ktorý predstavoval plánovanú dráhu chôdze poškodenej a miestom, kde malo stáť motorové vozidlo je úsek, do ktorého by musela poškodená vojsť, aby mohlo dôjsť ku kontaktu jej barly a vozidla, čo nie je logicky odôvodnené a ani nikým (či už poškodenou alebo obžalovanou) konštatované. Znalec zistil, že ak by sa poškodená pohybovala stredom chodníka (čo je najpravdepodobnejšie), musela by sa premiestniť vpravo voči pôvodnému smeru chôdze o 156cm a ak by sa aj pohybovala po chodníku v blízkosti pravého okraja chodníka (čo je hraničná poloha možnosti jej chôdze), do miesta označeného obžalovanou (vodičkou) by sa musela premiestniť vpravo o vzdialenosť minimálne 100cm. Obžalovaná sa snažila spochybniť tieto zistenia tým, že namietala presnosť takéhoto výpočtu. Súd ale k tomu poznamenáva, že nie je rozhodujúce to, či by pri prípadných opakovaných prepočtoch došlo alebo nedošlo k prípadným (aj niekoľko centimetrovým) odchýlkam, pretože by to nič nezmenilo na tom, že už zo samotnej fotodokumentácie je zrejmé, že ak by obžalovaná skutočne zastavila vozidlo tam, kde sama uviedla, tak poškodená by pre kontakt s vozidlom (ktorý konštatovala samotná obžalovaná, keďže počula ťuknutie) musela opustiť plánovanú dráhu svojej cesty smerom od chodníka k dvoru obžalovanej. Obžalovaná pritom vypovedala, že poškodenú našla za autom na mieste, kde pred tým stála a čakala, pričom je nelogické, aby sa osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku (najmä ak má problémy s chôdzou ako mala poškodená) presúvala pri čakaní mimo os svojho plánovaného pohybu a následne (po prejdení vozidla) by sa plánovala presunúť naspäť na chodník a pokračovať ďalej.

Už len tieto skutočnosti spochybňujú vierohodnosť výpovede obžalovanej (ako aj jej matky - svedkyne G.) o tom, kde sa nachádzalo jej vozidlo v čase kontaktu s poškodenou. V neposlednom rade ich vierohodnosť spochybňuje aj to, že obe vypovedali na hlavnom pojednávaní takmer úplne rovnako ako v prípravnom konaní (a to nielen pokiaľ ide o štruktúru výpovedí ale aj pokiaľ ide o použitie tých istých formulácií viet).

Pokiaľ obžalovaná tvrdila, že jej vozidlo je vybavené systémom HAC, a teda že sa po odbrzdení pohne až po 2-3 sekundách, tak to nič nemení o záveroch, že v dôsledku pohybu jej vozidla došlo ku kontaktu s poškodenou (resp. jej barlou) a následnému pádu a zraneniu poškodenej. Obžalovaná ako vodič zodpovedala za pohyb vozidla po odbrzdení a uvedení vozidla do pohybu bez ohľadu na to, či sa vozidlo pohlo hneď alebo až po 2-3 sekundách.

Ad b)

Pokiaľ obžalovaná namietala, že v dôsledku pádu nedošlo k následku vo forme zlomeniny krčka stehnovej kosti poškodenej s poukazom na to, že poškodená údajne bola schopná chodiť a že aj ošetrujúci lekár C. F., ktorý zasahoval na mieste ako lekár RLP sa mal vyjadriť, že noha nevyzerá byť zlomená, tak to nebolo preukázané. C. F. ako svedok vypovedal, že nie je schopný na mieste v žiadnom prípade vylúčiť zlomeninu, pretože to je možné až na základe RTG vyšetrenia. Taktiež znalec C. D. vypovedal, že aj keď na prvom RTG snímku si ošetrujúci lekár nemusel všimnúť zlomeninu, táto zlomenina ako málo zreteľná na snímke je (on sám ju tam videl), čo potvrdilo aj CT vyšetrenie nasledujúci

deň. C. F. taktiež poprel tvrdenia obžalovanej, že by sa poškodená po nehode na nič nesťažovala, pretože uviedol, že keď ju vyšetroval a zisťoval, čo ju bolí, tak poškodená mu buď povedala alebo ukázala na ľavý bedrový kĺb. Vypovedal, že práve podozrenie na zlomeninu krčka ľavej stehnovej kosti bolo dôvodom, prečo poškodenú transportovali na vyšetrenie do nemocnice vo Svidníku, pričom takéto podozrenie by evidentne nemal bez informácií zistených hneď po skutku (či už na základe tvrdenia poškodenej alebo vlastného vyšetrenia). C. F. taktiež uviedol, že nepredpokladá, že by poškodenú nechal chodiť dozadu 5-6 krokov, ako tvrdila obžalovaná a jej matka (svedkyňa G.). Ak by ale aj bolo pravdou, že poškodená bola schopná po nehode urobiť niekoľko krokov, tak znalec C. D. nevylúčil, že by to aj pri zlomenine krčka stehnovej kosti bolo možné. Poškodená H. I. vypovedala, že hneď ako spadla po kontakte s motorovým vozidlom, kričala „moja noha, moja noha...“, pričom tá ju bolela najviac. Tiež svedkyňa C. E. (dcéra poškodenej) vypovedala, že už keď jej mamu priviezli z nemocnice v deň nehody, tak sa sťažovala na bolesti celého tela a oboma rukami si držala v nohaviciach pyžama pod bruchom na ľavej strane ako keby na ľavej nohe (čo je oblasť krčka ľavej stehnovej kosti – poznámka súdu). Aj v lekárskej správe zo dňa 28.02.2020 (v spise na č.l. 153) je uvedené, že poškodenej bola diagnostikovaná „mediocervikálna faktúra stehnovej kosti vľavo s dislokáciou periférnej časti femuru kraniálnym smerom“ a že 19.02.2020 (v deň nehody) mala poškodená uvádzať, že ju bolí ľavý bedrový kĺb a bola prevezená RZP.

Obžalovaná taktiež vo svojej výpovedi naznačila, že k zlomenine krčka ľavej stehnovej kosti nemuselo dôjsť v dôsledku pádu poškodenej pri jej rodinnom dome ale až v dôsledku udalostí, ktoré sa mali stať v noci po tomto páde u dcéry poškodenej C. E., ktoré jej údajne mala táto dcéra spomenúť, a teda že by v noci pomáhala dcéra C. E. s vnukom poškodenej na WC stoličku a že až na ďalší deň ráno mala mať poškodená vytočenú nohu do strany a bolesti v oblasti panvy. Svedkyňa C. E. ale vo svojej výpovedi tieto tvrdenia poprela. Taktiež poprela to, že by poškodená mohla v noci vstať z postele alebo spadnúť na zem, keďže celú noc sledovala jej plienku a ani nespala. Ako je už vyššie konštatované o tom, že poškodená nepociťovala bolesti v oblasti krčka ľavej stehnovej kosti až nasledujúci deň ráno ale už deň pred tým (po páde pri motorovom vozidle obžalovanej) svedčia okrem výpovede poškodenej H. I. a jej dcéry C. E. aj výpoveď lekára, ktorý ju vyšetroval po uvedenom páde - C. F. a ktorý práve pre podozrenie na zlomeninu krčka ľavej stehnovej kosti dal pokyn na prevezenie poškodenej na vyšetrenie do nemocnice vo Svidníku.

Podľa názoru súdu obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , Tr. zákona, keď poškodenej z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti uloženej jej na základe o cestnej premávke, konkrétne ustanovení , a v spojení s uvedeného zákona. Obžalovaná sama potvrdila, že videla poškodenú, ktorú pozná a o ktorej vie, že je osobou vyššieho veku a zároveň aj osobou so zdravotným postihnutím a nedbala zvýšenú opatrnosť voči nej ako chodkyni pri cúvaní zo svojho dvora na cestu cez chodník. Poškodená v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej utrpela zranenia vrátane zlomeniny krčka ľavej stehnovej kosti, pričom toto zranenie je z medicínskeho hľadiska zranenie ťažké, ktoré si vyžiadalo špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s operačnou náhradou hlavice a krčka ľavej stehnovej kosti, endoprotézu, hospitalizáciu v nemocnici, chôdzu za pomoci barlí, rehabilitáciu, užívanie liekov (proti bolesti, infekcii, zrážaniu krvi) v dĺžke najmenej 6 týždňov. Išlo o vážnu poruchu zdravia, pri ktorej liečenie trvalo viac ako 42 dní, počas ktorých táto porucha zdravia závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej. Jej obvyklý spôsob života bol obmedzený najmä tým, že poškodená bola po úraze hospitalizovaná v nemocnici, bola operovaná v celkovej anestéze a bola odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb , bola obmedzovaná nemožnosťou samostatnej chôdze, chodiť mohla iba za pomoci barlí a obmedzovaná bola aj bolesťami v mieste poranení počas liečby v dĺžke 6-7 mesiacov s klesajúcou intenzitou. Poškodená teda utrpela ťažkú ujmu na zdraví v zmysle , Tr. zákona.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že súd na návrh prokurátora v obžalobe prehral aj zvukový záznam z telefonátu obžalovanej na linku 112, avšak ten je ako dôkaz nepoužiteľný pokiaľ ide o objasňovanie okolností skutku (vo vzťahu k vine či nevine obžalovanej), keďže obsahuje vyjadrenia obžalovanej z času spred vznesenia obvinenia. Z tohto záznamu súd ako dôkaz vyhodnotil len to, že obžalovaná konala zodpovedne, keď bezprostredne po nehode kontaktovala linku tiesňového volania (integrovaný záchranný systém) na pomoc poškodenej.

Vo vzťahu k ďalším námietkam a vyjadreniam obžalovanej súd konštatuje, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok N. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok O. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Súd sa v tomto odôvodnení zaoberal len tými argumentmi, ktoré boli relevantné pre odôvodnenie rozhodnutia vo veci.

Úprava skutkovej vety

V porovnaní s obžalobou súd vypustil zo skutkovej vety porušenie povinnosti podľa , pretože podľa tohto ustanovenia sa vodič nesmie otáčať a nesmie cúvať na neprehľadných alebo na inak nebezpečných miestach, najmä v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti, pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním. Uvedený zákaz sa vzťahuje na miesto, kde vodič vykonáva cúvací či otáčací manéver so svojim vozidlom bez ohľadu na to, či pri takomto konaní niekoho reálne ohrozí alebo obmedzí (postačuje potencionálne ohrozenie viažuce sa na nebezpečný charakter miesta). Ak by súd akceptoval, že samotným cúvaním na mieste, kde obžalovaná vychádzala zo svojho dvora, porušila tento zákaz, prakticky by ho porušovala (a to nielen ona) každým jedným takýmto výjazdom vrátane výjazdov pred nehodou ako aj po nehode. Z fotodokumentácie z miesta nehody jednoznačne nevyplýva, že by výjazd z dvora poškodenej bol sám o sebe nebezpečný (ako to má na mysli citované ustanovenie) a obžaloba nepredložila ani žiaden dôkaz o tom, že by to tak bolo.

Súd taktiež upravil skutkovú vetu tak, že v porovnaní s obžalobou pri konštatovaní následku konania obžalovanej vypustil slovo „najmenej“, ktoré nedostatočne konkrétne určovalo dĺžku liečenia poškodenej. Pri aplikácii zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) súd v skutkovej vete rozsudku stanovil dolnú hranicu dĺžky liečenia poškodenej na 6 mesiacov.

Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania

Obžalovaná okrem vykonaných dôkazov navrhla vykonať dokazovanie aj: výsluchom svedka C. C. N., ktorý mal vyšetrovať poškodenú dňa 19.02.2020, zabezpečiť do spisu RTG snímok a CT vyšetrenia poškodenej, prečítať sťažnosť obžalovanej proti uzneseniu o vzneseniam o vznesení obvinení a článok zo dňa 13.07.2017 s názvom „Osteoporóza: Keď sa kosti lámu aj na koberci a Fakty o osteoporóze“ a vykonať obhliadku miesta.

Podľa prvej vety súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.

Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka C. N. súd odmietol z dôvodu, že jeho výpoveď by sa mala týkať okolností, ktoré boli zistené už skôr navrhnutými a na hlavnom pojednávaní aj vykonanými dôkazmi. C. N. mal byť lekár, ktorý bezprostredne po nehode (19.02.2020) vyšetroval poškodenú v nemocnici vo Svidníku, kedy ešte nebola diagnostikovaná zlomenina krčka stehennej kosti poškodenej. K týmto okolnostiam sa ale dostatočne vyjadril znalec C. C. D. a to či už vo svojom znaleckom posudku ako aj vo svojich výpovediach.

Taktiež návrh na vykonanie dokazovania zabezpečením RTG snímok a CT vyšetrenia poškodenej súd odmietol z toho istého dôvodu, tzn. že by sa mali týkať okolností zistenými už inými vykonanými dôkazmi. RTG snímky a CT vyšetrenia sa súd pokúsil zabezpečiť zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, ktorá bola zabezpečená na hlavné pojednávanie pri výsluchu znalca C. D., no v nej sa nenachádzali. Prípadné neskoršie zabezpečenie výsledkov RTG a CT vyšetrení by si opätovne vyžiadali výsluch znalca, pretože súd by ich nebol schopný sám vyhodnotiť pre potrebu odborných vedomostí (najmä za stavu, že predmetná zlomenina nebola na prvotnom RTG snímku jednoznačne zreteľná). Predmetná zlomenina ale bola objektivizovaná aj tým, že po tom, čo deň po skutku bola poškodená opätovne hospitalizovaná pre pretrvávajúce bolesti v nemocnici vo Svidníku, bola poškodená hneď na druhý deň ráno (21.02.2020 o 08:18 hod) prevezená a hospitalizovaná na oddelenie úrazovej chirurgie FNsP J.A. Reimana v Prešove pre mediocervikálnu zlomeninu ľavého femuru (zrazená autom) za účelom operačnej liečby, pričom RTG/CT sa nachádzalo na sprievodnom CD nosiči. Poškodená následne

podstúpila operáciu dňa 24.02.2020, pri ktorej jej bola implementovaná CCP endoprotéza. Uvedená diagnóza teda musela byť už pred prevozom poškodenej do FNsP v Prešove jednoznačne stanovená vyšetreniami a nakoniec aj viedla k operácii poškodenej. Nakoniec aj svedkyňa C. E. vypovedala, že po tom, čo poškodenú na druhý deň opäť odviezli do nemocnice, jej z nemocnice volali, že poškodená má zlomenú nohu.

Sťažnosť obžalovanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je dôkazom relevantným pre rozhodnutie súdu vo veci. Svedčí len o tom, že obžalovaná takýto opravný prostriedok v prípravnom konaní podala, pričom argumenty použité v tomto opravnom prostriedku mohla obžalovaná použiť aj na hlavnom pojednávaní ako súčasť obhajoby.

Návrh obhajoby na vykonanie dokazovania článkom zo dňa 13.07.2017 s názvom „Osteoporóza: Keď sa kosti lámu aj na koberci a Fakty o osteoporóze“ súd odmietol z dôvodu, že ide o odborný článok, pričom obhajobe bola daná možnosť na okolnosti jeho obsahu vypočuť znalca C. D. a to nielen v rovine všeobecnej (ktorej sa článok týkal) ale aj v kontexte prejednávanej veci (zdravotného stavu poškodenej).

Návrh obhajoby na doplnenie dokazovania vykonaním obhliadky miesta súd odmietol z dôvodu, že vo veci bolo vykonané dokazovanie zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou a náčrtkom ako aj zápisnicou o rekonštrukcii s fotodokumentáciou a to súd považoval za dostatočné na preukázanie skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ obžalovaná vo svojom návrhu na vykonanie tohto dôkazu poukázala na to, že výhľadové pomery na danom mieste boli a sú dobré, tak tie boli nepriaznivé už len z toho dôvodu, že išlo o miesto, kde sa vychádza z dvora rodinného domu cez chodník (kde možno predpokladať pohyb chodcov) na cestu a susediaci pozemok ako aj úsek od dvora (vstupnej brány) po chodník je lemovaný plotom, ktorý je cca vo výške očí vodiča (viď napr. fotografia č. 40 z fotodokumentácie k rekonštrukcii). Vstupná brána má kovovú (zrejme plechovú) výplň a je ťažko prehľadná, čo je zrejmé napr. z fotografií č. 28, 29, 43 z fotodokumentácie k rekonštrukcii a konštatoval to aj znalec B. F. na strane 16 ním vypracovaného znaleckého posudku (obrázok č. 9). Táto skutočnosť zakladá povinnosť vodiča (vrátane obžalovanej) dbať na zvýšenú opatrnosť a to najmä pri vychádzaní z dvora cúvaním, kedy sú výhľadové pomery vodiča podstatne obmedzenejšie ako pri vychádzaní prednou časťou vozidla. Zároveň súd poukazuje na to, že aj keď boli výhľadové pomery nepriaznivé a zakladali povinnosť obžalovanej dbať na zvýšenú opatrnosť, nebolo preukázané, že by boli tak nepriaznivé, aby toto miesto bolo možné označiť za natoľko neprehľadné alebo inak nebezpečné, ako má na mysli ustanovenie (viď odôvodnenie tohto rozsudku v časti, kde bola vyhodnotená úprava skutku).

trest

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené s spôsobom spáchania trestných činov a ich následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Trestná sadzba pri predmetnom trestnom čine je 1 až 5 rokov odňatia slobody. Súd u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná svoju vinu počas celého konania popierala, pričom len 4 dni pred predmetným skutkom sa dopustila priestupku na úseku cestnej dopravy, keď prekročila povolenú rýchlosť v obci, za čo jej bola uložená v blokovom konaní pokuta vo výške 20,- eur. Išlo o druhovo obdobné porušenie právnych predpisov (ako vodič v cestnej doprave), a tak nebolo možné konštatovať, že by obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.

Avšak aj vzhľadom na čistý register trestov obžalovanej, jej pozitívny pracovný posudok ako aj charakteristiku obce, skutočnosť, že do skutku spáchala len jeden uvedený priestupok, nedbanlivostné zavinenie poškodenej, uplynutie času od predmetného skutku, súd dospel k záveru, že obžalovanej nie je potrebné ukladať trest odňatia slobody, ale bude postačovať samostatný peňažný trest. Ten súd uložil vo výške 400,- eur, čo považoval za primerané k následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví poškodenej a tomu, že inak by v prípade ukladania trestu odňatia slobody ukladal trest pri trestnej sadzbe 1 až 5 rokov. Súd prihliadol aj na spôsobilosť obžalovanej tento peňažný trest zaplatiť vyplývajúcu z jej príjmov zistených lustráciou v Sociálnej poisťovni. Za náhradný trest v prípade úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd považoval trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby - 1 rok.

Aj s ohľadom na krátky čas, keďže obžalovaná sa dopustila trestného činu len 4 dni od spáchania priestupku na úseku dopravy, súd uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vo výmere 14 mesiacov, čo je pri dolnej hranici trestnej sadzby. Trest zákazu činnosti bolo možné uložiť od 1 roka do 10 rokov (§ 61 ods. 2 Tr. zákona).

Náhrada škody

V konaní si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 4.156,47 eur za náklady spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenej (ich poistenkyni) v súvislosti s predmetným skutkom. Tieto náklady poškodená riadne vyčíslila v podanom vyúčtovaní v priebehu prípravného konania, preto súd rozhodol o tom, že uložil obžalovanej povinnosť škodu v sume 4.156,47 eur poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nahradiť.

Poškodená H. I. na začiatku hlavného pojednávania prostredníctvom splnomocnenca uviedla, že si nárok na náhradu škody už uplatnila z povinného zmluvného poistenia, a preto ju súd na hlavné pojednávanie ako poškodenú s nárokom na náhradu škody nepripustil a v dôsledku toho ani nerozhodoval o jej nároku na náhradu škody. Pokiaľ nárok na náhradu škody nie je uplatnený riadne a včas, súd nemôže rozhodnúť ani o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, ako to poškodená prostredníctvom splnomocnenca v záverečnej reči navrhovala.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bardejov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.