Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/52/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. H. V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U. G. U. H., dieťa matky G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., T. XXX/XX a otca D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., L. XXXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. februára 2013, č.k. -29, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. zo sumy 3.000,- Sk na sumu 130 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.05.2012. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. -75 zo dňa 05.11.2007, v časti výšky výživného na maloletú C.. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2012 do 28.02.2013 vo výške 300 Eur odporcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur, spolu s bežným výživným, k rukám matky, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po zhodnotení výsledkov dokazovania mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný, a to najmä vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného a s tým prirodzený nárast výdavkov na strane maloletej C.. Konštatoval, že i keď v danom prípade na strane rodičov v ich príjmových možnostiach a schopnostiach nedošlo k výrazným zmenám oproti predchádzajúcej úprave výživného, je potrebné vo veci aplikovať tzv. valorizačnú klauzulu a zvýšenie výživného o 30 Eur je odôvodnené vývojom životných nákladov. Naviac, otec maloletej v konaní deklaroval výdavky, ktoré výrazne prevyšujú ním uvádzané príjmy, na základe čoho uzavrel, že nepochybne je v možnostiach otca požadované výživné platiť. Poukázal pritom na to, že podľa vyjadrenia otca jeho príjem z F. po odpočítaní cestovných nákladov predstavuje len sumu vo výške 300 Eur, pričom otec uvádza splátku úveru vo výške 577 Eur mesačne, čo nepochybne prevyšuje ním deklarované príjmy.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že ponechá jeho vyživovaciu povinnosť v predchádzajúcej výške. Poukázal na to, že aj podľa zistení súdu prvého stupňa na jeho strane nedošlo k žiadnym výrazným zmenám oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Je nezamestnaný, na Slovensku nemá žiadny pravidelný príjem. V súčasnej dobe jediný zdroj jeho príjmu je z titulu výpomoci prácou v pizzerii v F., kde pomáha svojmu bratovi. Uvedený príjem vo výške 600 Eur nie je však pravidelný mesačný príjem, jedná sa o nepravidelný príjem za rôzne časové obdobie. Preukázané výdavky na cestu do F. a späť na Slovensko sú priemerne 300 Eur. Uvedené náklady sú taktiež opodstatnené, a to z dôvodu, že sa pravidelne stýka s maloletou v mieste jej trvalého bydliska preto, že je žiačkou prvého stupňa

základnej školy, preto sa s ňou stretáva v byte na G., ktorý vlastní a v súčasnej dobe využíva len za účelom stretávania sa s maloletou, aby bola v domácom prostredí. Uvedený byt na uspokojenie svojej bytovej potreby nevyužíva, v súčasnosti býva v prenajatom byte s priateľkou v D., pričom všetky úhrady za byt platí priateľka. Splátku hypotéky za byt v G. vo výške 600 Eur, na ktorý poukazuje súd prvého stupňa, spláca jeho bratranec, ktorý ho reálne užíva. Ďalej poukázal na to, že je v pravidelnom kontakte s maloletou a prispieva jej aj nad rámec svojej vyživovacej povinnosti, kupuje jej rôzne oblečenie a pokrýva aj iné potreby maloletej, pričom ju dvakrát do roka bráva k moru do F..

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že podľa jej názoru k zmene pomerov oproti predchádzajúcej úprave došlo, a to minimálne na strane maloletého dieťaťa. Pri predchádzajúcej úprave bola maloletá C. v predškolskom veku, toho času navštevuje Základnú školu na G., z čoho je zrejmé, že jej náklady sa nepochybne zvýšili, a to minimálne na stravné a iné školské výdavky. Pokiaľ súd výživné zvýšil len o 30 Eur, ide naozaj o minimálne zvýšenie, ktoré odzrkadľuje výlučne vývoj životných nákladov a nie skutočné výdavky na maloletú. Nie je pravdou, že na strane otca nedošlo k výrazným zmenám. Prezentované príjmy a zdroj obživy zo strany otca uvádzané na súde sú účelové a okato nepravdivé. Ak by mal otec žiť na Slovensku z nepravidelného príjmu 600 Eur z výpomoci u brata v pizzerii v F. (znížené o náklady na cestovné vo výške 300 Eur), potom nechápe, načo takýto „nevýhodný“ život otec žije, prečo sa nezamestná v F., kde by isto dosahoval oveľa vyšší príjem a ani platenie výživného na maloletú C. by mu nespôsobovalo problém. K majetkovým pomerom otca uviedla, že opätovne sa vyjadroval na súde účelovo. Okrem spoluvlastníctva domu v F. (so svojimi bratmi) je vlastníkom ďalšieho bytu v G., ďalšieho bytu na G. a apartmánu v hoteli K. a Y. v D., ktoré prenajíma a z ktorých má pravidelný príjem. Poukázala ďalej na to, že všetky náklady na maloletú C. uhrádza výlučne ona. Čo sa týka zvýšených nákladov na cestovanie k moru, vyslovila názor, že otec s takýmto pobytom nemá žiadne zvýšené náklady, nakoľko je spoluvlastníkom domu, v ktorom počas pobytu pri mori spolu s dcérou bývajú. Označila za neuveriteľné tvrdenie otca, ktorý nepochybne je vlastníkom viacerých nehnuteľností, že tento ani jednu z nich neužíva a z ich nájmu nemá žiaden príjem, avšak nevysvetľuje, kto a z akých prostriedkov hradí náklady na tieto nehnuteľnosti.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že potreby na strane maloletej C. sa od poslednej úpravy výživného pred piatimi rokmi podstatne zmenili, navštevuje už základnú školu, venuje sa mimoškolským aktivitám a matka má výdavky aj v súvislosti s jej zdravotným stavom. Matka zo svojho príjmu nemá možnosť uhradiť výdavky na dcéru, pretože má sama zdravotné problémy a pracuje na skrátený pracovný úväzok. Otec by mal vyvinúť väčšie úsilie pri hľadaní stabilného zamestnania; tvrdenie otca o tom, že chodí pracovať k bratovi do F. za odmenu 600 Eur, pričom len cesta ho stojí 300 Eur, označil za neuveriteľné. Ďalej poukázal na rozporné tvrdenia otca o tom, že hypotéku na byt v G. spláca jeho bratranec, ktorý byt užíva, pričom na pojednávaní otec uviedol, že hypotéku v sume 577 Eur spláca on. Pokiaľ by jeho finančná situácia bola skutočne taká zlá ako tvrdí, nebolo by mu možné uhrádzať výdavky ním uvádzané - aj v súvislosti s maloletou nad rámec výživného.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci bolo zistené, že okresný súd v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ( ), ani na jeho doplnenie podľa ust. , Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 05.11.2007, č.k. -75, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá C. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 3.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.04.2007. V čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia maloletá C. navštevovala materskú školu, mala tri roky. Matka mala priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 6.580,- Sk, otec bol dobrovoľne nezamestnaný.

V súčasnosti je maloletá žiačkou prvého stupňa základnej školy, má 9 rokov. Matka pracuje na skrátený pracovný úväzok v spoločnosti K. jej priemerný mesačný čistý príjem za posledný štvrťrok 2002 bol vo výške 283,38 Eur. Otec, tak, ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, je naďalej dobrovoľne nezamestnaný. Tvrdil, že má iba príležitostný príjem vo výške 600 Eur z toho, že vypomáha svojmu bratovi v pizzerii v F., pričom však náklady na cestu do F. a späť predstavujú priemerne okolo 300 Eur mesačne. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je vlastníkom bytu v G., ktorý neprenajíma, spoluvlastníkom rodinného domu v F., vlastníkom bytu na G., ktorý neužíva a používa len na stretávanie sa s dcérou; spoločne so svojou priateľkou žije v prenajatom byte v D..

Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že otec maloletej je majetný a jeho majetkové pomery umožňujú platiť výživné na maloletú vo vyššej miere. Od poslednej úpravy výživného nepochybne došlo k zmene pomerov, a to najmä na strane maloletej C., preto návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že len doba, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, t.j. doba takmer 6 rokov, odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletú o 30 Eur mesačne, nakoľko jej náklady tým, že začala navštevovať základnú školu, sa nepochybne zvýšili. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka, ktorá pracuje na skrátený pracovný úväzok a ktorej priemerný čistý mesačný príjem za posledný štvrťrok predstavoval len sumu 283,38 Eur, nie je schopná zo svojho príjmu hradiť všetky náklady maloletej C.. Je preto potrebné, aby otec na jej výživu prispieval vyššou sumou. Aj keď otec tvrdí, že okrem príležitostného príjmu v F. nemá iný príjem, treba prihliadať k tomu, že nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, je dobrovoľne nezamestnaný a je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré môže prenajímať, príp. predať a dosiahnuť tak prostriedky na plnenie svojej vyživovacej povinnosti.. Je pritom potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ako aj na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o maloleté dieťa, ktoré nemá možnosť obstarať si prostriedky na svoje živobytie a ktoré je plnou mierou odkázané výživou na svojich rodičov.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej C. z doterajších 3.000,- Sk na sumu 130 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.05.2012, za správne. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 01.05.2012 do 28.02.2013, ktorý súd povolil otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku.

Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pričom podľa sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .