Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30C-617-2015.pdf
PDF · 112.1 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/617/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO 31 335 004, proti žalovaným: 1. Gabriel Szüllö, nar. 19.10.1983, 2. Kinga Szüllöová, nar. 11.11.1988, obaja bytom Tomášikovo 426, o zaplatenie 20.539,30 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v časti o zaplatenie úroku za úver vo výške 6,69% ročne zo sumy 19.673,46 eur od 14.3.2015 do zaplatenia zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.
III. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 25.9.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 20.539,30 eur s prísl. a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX F. L. Ž. G. A. I. Ú. Č.. XXXXXXX X XX A. H. XX.X.XXXX, U. L. L. V. T. Ž. Ž. Y. Č.. XXXXXXX X XX vo výške 20.000,- eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 3,69% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 61,50 eur počas prvých 12 mesiacov a úroky medziúveru 6,69% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 111,50 eur po uplynutí 12 mesiacov a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet staveného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 25,88 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 137,38 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 25.2.2015 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok s upozornením, že ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko žalovaní omeškané splátky nedoplatili, dňa 13.3.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola celková výška dlžnej sumy 20.539,30 eur (istina 19.673,46 eur, nezaplatené úroky za úver a nezaplatené poplatky 865,84 eur).
3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 25.2.2013, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výzvy zo dňa 25.2.2015, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.3.2015 a výpis z účtu medziúveru.
4. Súd o žalobe žalobcu rozhodol (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 30C/617/2015-182 zo dňa 4.5.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 30C/617/2015-187 zo dňa 1.6.2021 tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.449,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19.702,46 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania na súde I. a II. inštancie v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zamietajúcej časti úroku za úver vo výške 6,69% ročne zo sumy 19.673,46 eur od 14.3.2015 do zaplatenia v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10CoCsp/68/2021-217 zo dňa 22.11.2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku za úver vo výške 6,69% ročne zo sumy 19.673,46 eur od 14.3.2015 do zaplatenia a v časti o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 10CoCsp/68/2021 zo dňa 22.11.2022 uviedol, že súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi žalobcom a žalovanými ako založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Tiež to, že v rozhodovacej praxi odvolacích súdov bol nesúlad pri riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy, bola tiež predmetom odbornej diskusie, keďže jednoznačné legislatívne riešenie absentuje.
6.1. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia NS SR názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej používateľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. (porovnaj R 71/2018).
6.2. V tej súvislosti poukazoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2021, č. 5 (uznesenie NS SR zo 16.6.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020) konštatoval, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502 ods. 1 veta prvá Obch. z. je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona o spotrebiteľských úveroch, nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu dlhu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Ten však peňažné prostriedky nemá ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. NS SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 ďalej argumentoval, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby
platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 O. z. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. NS SR v rozhodnutí 5Cdo/42/2020 dospel preto k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
6.3. V zmysle záverov uznesenia odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.6.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020), ako aj relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, posúdiť nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru (popri úrokoch z omeškania).
7. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu a opätovne posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru.
8. V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaní 1 a 2 ako dlžník a spoludlžník uzavreli dňa 25.2.2013 Zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý medziúver/spotrebiteľský na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení 20.000,- eur s tým, že podľa čl. IV., bod 4.2.1.2. tieto prostriedky budú prednostne použité na splatenie úveru č. 005280409R v ČSOB banke, a.s. a prípadný zostatok finančných prostriedkov z poskytnutého úveru je možné vyplatiť na účet klienta až po úplnom splatení uvedených úverov. Po pridelení cieľovej sumy a súčasne pri dodržaní zmluvných podmienok, ako aj VP pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 12.396,95 eur s tým, že presnú výšku nie je možné stanoviť ku dňu podpisu tejto zmluvy a bude sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami prvý rok vo výške 87,38 eur a po uplynutí tejto doby sumou 137,38 eur. Do pridelenia cieľovej sumy predstavuje táto suma vklady na účet sporenia a úroky medziúveru. Po pridelení cieľovej sumy bude táto suma predstavovať splátku stavebného úveru vrátene úrokov vo výške 137,38 eur. Žalovaným bol poskytnutý medziúver 20.000,- eur, celková čiastka medziúveru, ktorú má dlžník zaplatiť je v zmluve uvedená vo výške 50.831,06 eur. Podľa čl. VIII., bod 8.1. zmluvy je dlžník povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa Sadzobníka poplatkov, predovšetkým poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Podľa čl. XI., bod 11.1. zmluvy právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zák. č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním splátok úveru, z ktorého dôvodu žalobca žalovaných upozornil listom zo dňa 25.2.2015 na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaní omeškané splátky nedoplatili, vyhlásil žalobca dňa 13.3.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Z výpisu z účtu medziúveru súd zistil, že medziúver bol čerpaný v celkovej výške 19.760,- eur, a to dňa
5.3.2013 suma 9.344,97 eur, dňa 22.3.2013 suma 6.655,03 eur a dňa 6.11.2013 suma 3.760,- eur. Z výpisu vyplýva i to, že dňa 5.3.2013 bol zúčtovaný poplatok za spracovanie SÚ/MÚ vo výške 240,- eur.
9. Žalobca v podaní zo dňa 27.4.2023 doplnil, že podľa amortizačnej tabuľky mali žalovaní do predpokladaného dátumu splatenia celého úveru, t. j. k 28.2.2043 zaplatiť na riadnych úrokoch sumu 29.856,- eur, pričom od poskytnutia úveru uhradili na riadnych úrokov za úver sumu 1.262,77 eur. Úrok z istiny vo výške aký by pri riadnom plnení povinností žalovaní zaplatili ako cenu peňazí s prihliadnutím na už v žalobe uplatnenú sumu riadnych úrokov, je 27.846,39 eur (predpísané úroky 29.856,- eur - už žalovanými zaplatená suma na úrokoch 1.262,77 eur - už žalobou uplatnená suma riadnych úrokov do splatnosti 746,84 eur). Uplatnený nárok ohľadne zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, o ktorom je ešte potrebné v konaní rozhodnúť predstavuje: 6,69 % p.a. úrok za úver zo sumy 19.673,46 eur od 14.3.2015 do zaplatenia, najviac do sumy 27.846,39 eur.
10. Z vyjadrenia zástupcu žalobcu na pojednávaní súdu dňa 13.6.2023 vyplynulo, že zotrváva na podanej žalobe, ktorá zostala predmetom sporu po zrušení veci odvolacím súdom. Poukazoval tiež na to, že nebolo rozhodnuté, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková, a žalobca má nárok na zmluvné úroky po zosplatnení úveru, a to v maximálnej časti ako si uplatnil.
11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
12. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) a l) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
14. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
15. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
17. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
18. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
19. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaní ako spotrebitelia nemohli individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovaným spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, pretože nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovaným poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Záväzkový vzťah (zmluva o úvere) medzi stranami sporu, na základe ktorého žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky (medziúver), a ktoré sa žalovaní zaviazali dohodnutým spôsobom vrátiť podľa názoru súdu spadá pod úpravu ZoSÚ, s tým, že i samotná zmluva o úvere v čl. XI. obsahovala dojednanie zmluvných strán, že na predmetný úverový vzťah sa vzťahuje i zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
22. V súvislosti s nárokom na 6,69% ročný úrok za úver zo sumy 19.673,46 eur od 14.3.2015 do zaplatenia odvolací súd poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.6.2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. 5 s právnou vetou „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“
23. V dôvodoch tohto rozhodnutia dovolací súd uviedol, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie. V prípade, ak v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne veriteľovi škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.
24. Zo zmluvy o úvere zo dňa 25.2.2013 je nepochybné, že do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z medziúveru. Z uvedeného potom vyplýva, že dohodnutá doba splatnosti medziúveru bola stanovená do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom
sporení. Keďže cieľová suma pridelená nebola (v dôsledku porušenia povinnosti dlžníkov splácať riadne a včas), potom deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti medziúveru je zároveň deň do kedy má dlžník - spotrebiteľ povinnosť splatiť celý dlh, teda do tejto doby má povinnosť platiť zmluvné úroky. V prejednávanej veci vyhlásil žalobca dňa 13.3.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, preto nárok žalobcu na úroky 6,69% ročne zo sumy 19.673,46 eur od 14.3.2015 do zaplatenia, ktorý zostal predmetom konania, súd ako neopodstatnený zamietol.
25. Nad rámec uvedeného súd záverom dodáva, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani z nasledovných dôvodov:
26. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2022, sp. zn. 9Cdo/287/2021, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022 pod č. 49 s právnou vetou „Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.“
27. Po preskúmaní zmluvy o úvere dospel súd k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti požadované ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v podobe, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.
28. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy splnil, pretože poskytol dlžníkom medziúver, ale iba čiastočne, pretože im ho poskytol vo výške 19.760,- eur a sumu 240,- eur zaúčtoval na poplatok, t. j. reálne vyplatená suma 19.760,- eur mala byť uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru (s poukazom na závery obsiahnuté v uvedenom rozhodnutí NS, bod 26 odôvodnenia).
29. Zhrnúc vyššie uvedené, údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve v sume 20.000,- eur je nesprávny, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. g) v spoj. s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ).
30. Vzhľadom na to, že úver, ktorého časť (úroky po zosplatnení) je predmetom konania, je bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenú náležitosť vyžadovanú kogentnými ustanoveniami ZoSÚ, žaloba žalobcu nebola v tejto časti dôvodná.
31. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia strán alebo sa tvrdeniami strán v rozsudku výslovne nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné a podstatné z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie veci podstatný význam.
32. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 20.539,30 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 20.449,30 eur s prísl. a v časti o zaplatenie 90,- eur (poplatky) a 27.846,39 eur (vyčíslený nárok na zmluvné úroky po zosplatnení) bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku boli žalovaní v spore úspešnejší, nakoľko im však žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, že im nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.
33. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 a 3 C.s.p. v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., keď žalobca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, nakoľko na jeho odvolanie došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, a preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
34. O výške trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.