Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-15-2013.pdf
PDF · 104.49 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným, v 1. rade G. G., F.. XX. XX. XXXX, T. S., E.Á. Č.. X, v 2. rade L. G., F.. XX. XX. XXXX, T. S., E. Č.. XXX/X, obaja žalovaní zastúpení právnym zástupcom, JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda č. 4, v konaní o zaplatenie 449,33 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 94,32 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 449,33 Eur a úroku z omeškania vo výške 630,99 Eur, ako aj ročného úroku z omeškania vo výške 14,75 % zo sumy 449,33 Eur za čas od 25. 10. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 06. 2007 prevzal pohľadávku žalovaných od právneho predchodcu žalobcu, od Všeobecnej úverovej banky, a. s. (ďalej len „VÚB, a. s.“). Právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 23. 02. 2006 Zmluvu č. 835638. Na základe uvedenej zmluvy VÚB, a. s. poskytla peňažné prostriedky žalovanému, ktorý sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Keďže žalovaný si svoj záväzok riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval žalobcovi sumu 1.337,23 Eur. Žalovaná v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, čím pristúpila k záväzku podľa ust. § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. V dôsledku omeškania žalovaného, si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 19. 06. 2007, tzn. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu za obdobie od 27. 12. 2007 do 24. 10. 2012 vo výške 887,90 Eur. Z toho dôvodu dlžná suma, istina, ku dňu podania žaloby predstavovala výšku 449,33 Eur a kapitalizovaný úrok od 27. 12. 2007 do 24. 10. 2012 predstavoval sumu 630,99 Eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania diferencovane, podľa jednotlivých mesiacov a vykonaných úhrad, vo výške 14,75 % ročne zo súm, ktoré boli postupne znižované úhradami jednotlivých splátok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej v 2. rade, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní písomne. Súhlasil s tým, aby súd rozhodol v záujme hospodárnosti konania vo veci, s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci. Dňa 17. 06. 2013 žalobca zobral žalobu späť do výšky sumy 70,- Eur, z dôvodu zaplatenia ďalších splátok žalovanými v období od 28. 11. 2012 do 26. 02. 2013. Dňa 20. 06. 2013 v písomnom podaní v súvislosti s predchádzajúcim čiastočným späťvzatím žaloby, oznámil súdu, že naďalej trvá na zaplatení sumy 379,33 Eur, úroku z omeškania vo výške 630,90 Eur a ročného úroku z omeškania vo výške 14,75 % zo sumy 449,33 Eur od 25. 10. 2012 do 28. 11. 2012 a následne zo sumy 439,33 Eur od 29. 11. 2012 do 27. 12. 2012, zo sumy 429,33 od 28. 12. 2012 do 10. 01. 2013, zo sumy 419,33 Eur od 11. 01. 2013 do 23. 01. 2013, zo sumy 399,33 Eur od 24. 01. 2013 do 26. 02. 2013, zo sumy 379,33 Eur od 27. 02. 2013 do zaplatenia a trval na náhrade trov konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 214,75 Eur.
Podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie vo veci zastavil v rozsahu späťvzatia žaloby.
Žalovaní nesúhlasili s podanou žalobou, navrhli žalobu zamietnuť z niekoľkých dôvodov. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu považujú za neplatnú, pretože Dohodu nepodpisoval dlžník, tá bola podpísaná matkou dlžníka, ktorá však nebola splnomocnená zastupovať dlžníka v takýchto veciach, bola výlučne splnomocnená na preberanie zásielok. Samotné okolnosti, kedy došlo k podpisu dohody, nasvedčujú tomu, že žalovaná na základe stručnej informácie dvoch pánov, ktorí sa k nej dostavili a informovali ju, že telefonicky s jej synom dohodli splácanie po 10,- Eur mesačne, bola uvedená do omylu. Žalovaná totiž nebola oboznamovaná so žiadnymi podmienkami zmluvy a už vôbec nie s tým, že sa jedná o uznanie záväzku a že tento záväzok v čase podpisovania tejto listiny bol už premlčaný. Ďalším dôvodom je, že žalovaná na základe takejto Dohody neprevzala žiadny záväzok dlžníka, ani nepristupovala ako dlžníčka k záväzku v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka, pretože absentovala vôľa na prevzatie záväzku alebo dlhu, a okrem toho neboli teda naplnené zákonné predpoklady pre uznanie záväzku, na základe ust. 588 Občianskeho zákonníka pre uznanie záväzku, pretože dlžník tento záväzok vôbec nepodpísal a neuznal. Z týchto dôvodov žalovaní vzniesli námietku premlčania na celý nárok, s poukazom na to, že dlh bol zosplatnený dňa 02. 04. 2007. Po podpísaní dohody, sa žalovaná domáhala písomne doručenia tejto dohody, pretože mala určité pochybnosti v súvislosti s návštevou označených dvoch pánov v roku 2009 u nej v byte. Písomne komunikovala so žalobcom dňa 08. 03. 2012 a 06. 02. 2012, o čom predložila aj podacie lístky. Na prvý list reagoval žalobca tým, že poslal prvú stranu dohody o uzavretí splátkového kalendára a žiadnu inú listinu k tomu, na druhý list už žalobca nereagoval.
Zo Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Žolík vyplynulo, že na základe uvedenej žiadosti bola uzavretá zmluva so žalovaným G. G. dňa 23. 02. 2006. Poskytovateľom úverového rámca bola VÚB, a. s., pričom za VÚB, a. s. bola označená ako spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku. Na tejto listine bola uvedená výška úverového rámca 30.000,- Sk (995,82 Eur), s tým, že výška pevnej mesačnej splátky predstavovala 1.000,- Sk (33,19 Eur). Ďalšie údaje tejto žiadosti pozostávali zo záznamu osobných údajov žiadateľa G. G., výšky mesačnej splátky úverového rámca, dohodnutého spôsobu úhrady mesačných splátok.
Z pripojenej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16. 07. 2009 (ďalej len „ Dohoda “ v príslušnom gramatickom tvare) súd zistil, že v Dohode bol ako dlžník označený G. G., ako osoba pristupujúca k záväzku podľa ust. § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka Ema Görgeiová, v časti 1 Dohody. V časti 2. Dohody bolo zaznamenané uznanie záväzku do výšky istiny 839,33 Eur zo zmluvy uzavretej medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s. V časti 3. Dohody, týkajúcej sa formy splatenia záväzku, neboli uvedené žiadne údaje. V Dohode boli údaje vypisované jedným rukopisom vo všetkých častiach, ktoré boli doplnené ručne, s výnimkou podpisu, ktorý sa nachádzal v časti podpisu osoby pristupujúcej k dlhu, kde sa nachádzal záznam „splnomoc. matka“ a nečitateľný podpis. Za spoločnosť žalobcu mala podpisovať zmluvu p. Z. E.. V časti, kde sa mal vyskytnúť podpis dlžníka, takýto podpis absentoval.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 11. 2006 (nie 18. 06. 2007, ako je uvedené v žalobe) vyplynulo, že VÚB, a. s., ako postupca postúpila pohľadávky postupníkovi, spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave. K zmluve bola pripojená Príloha č. 1, z ktorej vyplynula výška istiny 40.285,41 Sk, deň prvého čerpania úveru 38.792,- Sk, dátum splatnosti pohľadávky 02. 04. 2007, osobné údaje dlžníka, úroková sadzba 22,8 %.
Pokusom o zmier zo dňa 09. 11. 2012 žalobca vyzval oboch žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy 1.083,23 Eur, najneskôr v lehote do 16. 11. 2012.
V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť pôvodnému žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pretože veriteľ, právny predchodca žalobcu, pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vykonaným dokazovaním súd považuje za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade, G. G., uzavreli Zmluvu o úvere dňa 23. 02. 2006, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur), s dohodnutou výškou pevných mesačných splátok 1.000,- Sk (33,19 Eur). Z pripojenej Prílohy č. 1, ktorý tvoril prílohu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 11. 2006, vyplynula okrem výšky poskytnutého úveru, výška splátok, aj zosplatnenie úveru ku dňu 02. 04. 2007. Z predloženej Dohody vyplynulo, že žalovaná v 2. rade mala pristúpiť k záväzku dlžníka a súčasne aj uznať záväzok dlžníka, teda syna. Žalovaná namietla neplatnosť uvedenej Dohody.
Podľa ust. § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa ust. § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
V zmysle Dohody mala žalovaná v 2. rade pristúpiť k záväzku podľa ust. § 533 OZ. Predložená Dohoda zo dňa 16. 07. 2009 obsahovala základné formulárové údaje, tie boli dopĺňané ručne písaným textom osobami, ktoré vystupovali v mene žalobcu. V Dohode sa vyskytoval zápis o tom, že žalovaná v 2. rade bola osobou pristupujúcou k záväzku dlžníka. Ako dlžník bol označený G. G.. Na Dohode sa nachádzal jedine podpis žalovanej v 2. rade, ktorý je doplnený textom, že sa jedná o splnomocnenú matku, podpis žalovaného v 1. rade absentoval, čo má zásadný vplyv aj na ďalšiu časť textu Dohody, a to uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky. Z dokazovania vyplynulo, že Dohodu nepodpisovala za prítomnosti žalovanej Z. E.. Listinu predložili na podpis dvaja muži, ktorí vyplnili údaje na Dohode a požiadali žalovanú o podpis tejto Dohody. Okrem podpisu na Dohode, žiadny údaj nevypisovala žalovaná a nemala ani možnosť bližšie sa oboznámiť s textom a podmienkami Dohody. Rozhodne nebola oboznamovaná ani s tým, že v čase kedy mala podpísať uznanie záväzku, bola pohľadávka žalobcu premlčaná.
V súlade s ust. § 533 OZ môže sa stať dlžníkom aj ďalšia osoba, popri pôvodnom dlžníkovi, aj bez súhlasu pôvodného dlžníka. Predpokladom je však, že obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z toho vyplýva, že zabezpečenie záväzku v tomto prípade trvá, tzn. že pôvodný dlžník zostáva naďalej účastníkom právneho vzťahu a obaja by mali ostať zaviazaní solidárne. Pre platnosť právneho úkonu, v tomto prípade Dohody, musia byť splnené zákonom stanovené náležitosti. V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
V tomto prípade súd konštatuje, že vôľa žalovanej pristúpiť k záväzku a uznať záväzok, nepochybne absentovala. V danom prípade sa žalobca nemôže ani brániť proti zdanlivému prejavu vôle žalovanej tým, že nemohol predpokladať nedostatok vážnosti vôle pri vykonaní právneho úkonu. Sám žalobca prostredníctvom osôb, ktoré predložili listinu na podpis, musel vyslovene predpokladať tento stav, vzhľadom na spôsob, akým sa listina predkladala na podpis neoprávnenej osobe. Úkon postrádal aj ďalšiu zložku platného právneho úkonu, a to zrozumiteľnosť právneho úkonu. Žalovaná zjavne ani nevedela čo podpisuje. Podpisovala listinu ako osoba splnomocnená synom, dlžníkom, na preberanie zásielok, v presvedčení, že sa jedná o dohodu o splátkach, pričom táto časť Dohody ani nebola vyplnená.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v tomto prípade pri uzatváraní Dohody absentovala vôľa žalovanej v 2. rade pristúpiť k záväzku a tiež uznať záväzok. Už absencia prejavu vôle, je dôvodom vyslovenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu, v prípade pristúpenia k záväzku. V prípade uznania dlhu, súd zdôrazňuje, že sa jedná o jednostranný úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Za predpokladu, že by žalovaná v 2. rade bola platne pristúpila k záväzku vo vzťahu k veriteľovi, jednalo by sa stále o solidárne plnenie oboch dlžníkov.
Rovnaká situácia je v prípade uznania dlhu, pretože sa jedná o jednostranný právny úkon dlžníka a v prípade solidárnej zodpovednosti, podľa názoru súdu, by bolo potrebné, aby uznali záväzok obaja dlžníci, tzn. aj pôvodný dlžník, aj pristupujúca osoba. Naviac v prípade uznania dlhu, sa právny následok dostaví len vtedy, ak ten, kto ho uznal, vedel o tom, že je dlh premlčaný. Žalovaná v 2. rade preukázateľne nebola oboznámená s tým, že v čase podpisovania Dohody bol už dlh premlčaný. Je zrejmé, že dlh neuznal pôvodný dlžník, ktorý nemal žiadne poznatky o obsahu Dohody.
V súlade s vykonaným dokazovaním súd konštatuje, že uzavretá Dohoda o splátkach a uznaní záväzku je neplatná v celom rozsahu.
V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, súd posudzoval plynutie premlčacej lehoty, na základe vznesenej námietky premlčania, v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, aj s poukazom na pripojenú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Je nepochybné, že v danom prípade sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných podmienok. V tomto prípade bola uzavretá formulárová zmluva o úvere, ale aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, s vopred určenými podmienkami, s nemožnosťou ovplyvnenia ich obsahu dlžníkom - žalovanou. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že obsah Dohody jej nebol známy. Žalovaná vedome nepristúpila k záväzku syna, žalovaného v 1. rade, neuznala žiaden dlh.
V týchto intenciách súd posudzoval vznesenú námietku premlčania žalovanou. Súd konštatuje, že Dohoda, ktorou si žalobca predĺžil premlčaciu lehotu, je neplatná z vyššie uvedených dôvodov a preto súd neprihliadal na plynutie premlčacej lehoty, ktoré by malo nastať na základe neplatne uzavretej Dohody. Je zrejmé, že žalobca využil inštitút predĺženia premlčacej lehoty, ktorý je upravený v ust. § 401 OZ a je teda výhradne inštitútom obchodno-záväzkových vzťahov. Ust. § 100 a nasl. OZ takéto predĺženie nepripúšťa. Pokiaľ si žalobca takýmto spôsobom zabezpečoval plnenie do budúcna, súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje neplatnosť takéhoto právneho úkonu.
Podľa ust.§ 100 ods. 1 O. s. p., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že úver bol zosplatnený dňom 02. 04. 2007. Od uvedeného dňa plynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva, dňom 02. 04. 2010. Žaloba bola podaná na súd dňa 26. 11. 2012, to znamená po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty.
Na základe daného stavu, súd žalobu zamietol z dôvodu uplynutia lehoty na uplatnenie nároku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal náhradu trov konania žalovaným z hodnoty predmetu konania vo výške 449,33 Eur, za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zo dňa 04. 06. 2013 a účasť na pojednávaní zo dňa 03. 07. 2013. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca zastupoval dvoch účastníkov, súd pri priznaní odmeny postupoval v súlade s ust. § 10 ods. 1, ust. § 13 ods. 2, ust. § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z., a to tak, že základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50 %, keďže ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch účastníkov konania. Hodnota úkonu predstavovala 31,54 Eur, za dva úkony spolu 63,08 Eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky režijný paušál platný pre rok 2013 vo výške 7,81 Eur, tzn. v prípade dvoch účastníkov konania bol režijný paušál k úkonu 15,62 Eur, za dva úkony spolu 31,24 Eur. Spolu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 94,32 Eur.
Žalobca je povinný priznanú náhradu trov zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. právnemu zástupcovi žalovaných.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.