Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-354-2012.pdf
PDF · 128.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/354/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľa: A. T., nar. X.X.XXXX, bytom A. Y. XX, zastúpený AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom AK Bratislava Dostojevského rad 5 proti odporkyni: L.. B. T., nar. XX.X.XXXX bytom N. M..C. XXXX , o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej U. T., nar. XX.XX.XXXX zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2 Pezinok, takto
rozhodol:
Súd manželstvo A. T. , narodený X. X. XXXX L.. B. T., rodenej F., narodenej XX. X. XXXX uzavreté dňa XX. X. XXXX v O. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. O. , vo zväzku 17, ročník XXXX, na strane 94, pod poradovým číslom 19 r o z v á d z a .
Maloletá U. T., narodená XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú Lenku v čase:
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 16. 00 hod. do piatku do 7.30 hod.
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 16.00 hod. do stredy do 7.30 hod. a od piatku od 16.00 hod. do pondelka do 7.30 hod. s výnimkou prázdnin a sviatkov
každý kalendárny rok v čase:
- od 1.7 od 7.30 hod. do 16. 7 do 7.30 hod.
- od 1.8. od 7.30 hod do 16.8 do 7.30 hod.
každý kalendárny rok v čase:
24. 12. od 9.00 hod . do 13. 00 hod.
každý nepárny kalendárny rok v čase:
- od 25. 12. od 9.00 hod. do 2. 1. do 18.00 hod.
Počas Veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku v čase :
-od štvrtka predchádzajúceho Veľkonočnému piatku od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 7.30 hod.
a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletú U. prevezme v byte matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloletú späť matke v jej byte.
Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú U.:
každý nepárny týždeň v kalendárnom roku :
-od pondelka od 16.00 hod. do stredy do 7.30 hod. a
-od piatka od 16.00 hod. do pondelka do 7.30 hod.
každý párny týždeň v kalendárnom roku :
- od stredy od 16. 00 hod. do piatka 7.30 hod.
s výnimkou letných prázdnin a sviatkov.
každý kalendárny rok v čase:
- od 16. 7 od 7.30 hod. do 1. 8 do 7.30 hod.
- od 16.8. od 7.30 hod. do 1.9 do 7.30 hod.
každý kalendárny rok v čase:
24. 12. od 13.00 hod.
každý párny kalendárny rok v čase:
- od 25. 12. od 9.00 hod. do 2. 1. do 18.00 hod.
Počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase :
-od štvrtka predchádzajúceho Veľkonočnému piatku od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 7.30 hod.
a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si matka maloletú U. prevezme v byte otca v uvedené dni a hodiny vráti maloletú späť otcovi v jeho byte.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. narodenej 24. 12. 2009 mesačne sumou 100,-eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.12.2012 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že prehlbujúce sa názorové rozdiely na vedenie rodinného a manželského života, postupné citové odcudzenie, ako aj problémy v elementárnej vzájomnej komunikácii vyvrcholili v januári 2012, kedy odporkyňa začala navrhovateľa obviňovať z nevhodného a neprirodzeného správania, navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť dňa 5.1.2012 z dôvodu absolútne iracionálneho a bezdôvodného obvinenia odporkyne z nevhodného správania sa navrhovateľa v prítomnosti maloletej U.. Navrhovateľ dôrazne namietal tieto absolútne nepravdivé a dehonestujúce obvinenia odporkyne voči jeho osobe a považoval ich za vykonštruované, účelovosť tvrdení odporkyne sa následne potvrdili. Vzhľadom k tomu že vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo účastníkov konania neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel , ako manželia sa nestýkajú a niet žiadnej nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ nemá záujem na zachovaní manželstva, pričom má za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej U., navrhovateľ žiada aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý model starostlivosti o maloletú na základne odporúčania PhDr. Martinkovej obaja rodičia praktizujú od júla 2012.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nesúhlasila však s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej U. ako to navrhuje navrhovateľ, žiadala aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 100 eur a aby súd upravil styk maloletej s otcom, doterajší model starostlivosti o maloletú nie je v záujme maloletej a preto s ním matka nesúhlasí.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloletú U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov aj s poukazom na znalecký posudok ktorý bol vypracovaný a z ktorého vyplýva že maloletá má dobrý vzťah k obom rodičom a striedava osobná starostlivosť tak ako ju navrhuje otec funguje už rok a v záveroch znaleckého posudku znalec nemal k tomu výhrady.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že u účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.7.2009, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode tunajšieho súdu, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Z manželstva účastníkov sa narodila maloletá U. ,nar. 24.12.2009.
Podľa Čl.1 a 2 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky
formy rodiny všestranne chráni.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené, preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v pretrvávajúcich povahových nezhodách a rozdielnych názoroch na spolužitie a z toho plynúceho citového odcudzenia . Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na dĺžku odlúčenia účastníkov konania 2,5 roka, kedy sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti v záujem toho aby sa odporkyňa spamätala a aby svoje správanie prípadne konzultovala so psychológmi, ani počas tohto obdobia oddeleného spolužitia sa nič nezmenilo, komunikácia medzi manželmi sa zúžila iba na maloletú dcéru v týchto otázkach dokážu spolu komunikovať telefonicky ale o spolužití už nekomunikujú, odmieta obnoviť spolužitie.
Odporkyňa uviedla že s návrhom na rozvod súhlasí , nesúhlasí s dôvodmi ktoré navrhovateľ uviedol. Ona uzatvárala manželstvo s lásky a potom ako sa prisťahovala do rodiny manžela prispôsobila sa k ich životnému rytmu, avšak rodina manžela ju nikdy neprijala. Rodina manžela im neustále zasahovala do ich spolužitia, manžel mal veľa povinnosti s podnikaním a následne sa menej venoval jej a spoločnej docére. Matka navrhovateľa jej vyčítala že nestíha starostlivosť o domácnosť, navrhovateľ sa jej pred matkou nezastal, spočiatku sa nevedeli ako budú ako manželia ekonomický fungovať, mali síce jeden účet ale navrhovateľ príjmy z podnikania na tento účet nepoukazoval. Všetky tieto veci manželov rozdeľovali, citovo sa odcudzili, pokiaľ tieto problémy sa dotýkali iba manželov dalo sa to vydržať ale keď sa to dotýkalo maloletej U. to bolo už horšie. Manžela má stále rada, napriek tomu v takomto manželstve nechce zotrvať, odmieta obnoviť spolužitie a žiada súd aby ich manželstvo rozviedol.
Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Z manželstva účastníkov konania sa narodila maloletá Lenka Fraňová, nar. 24.12.2009.
Na otázke výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva sa rodičia maloletej U. nedokázali dohodnúť . Konaniu o rozvod manželstva účastníkov konania predchádza na tunajšom súde konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas do rozvodu manželstva , vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Konanie je vedené pod sp.zn.: 12P 6/2012, v tomto konaní otec žiadal aby súd zveril maloletú Lenku do striedavej osobnej starostlivosti a matka s týmto nesúhlasila, obaja rodičia žiadali aby súd v tomto konaní nariadil znalecké dokazovanie, aby súdny znalec posúdil či je vhodná striedava osobná starostlivosť o maloletú U.. Súd nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca Mgr. Martina Balka súdneho znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých.
Súd v konaní o rozvod manželstva opiera svoje rozhodnutie aj o dokazovanie ktoré bolo vykonané v konaní t.s. 12P 6/2012 - hlavne detailnejšie výsluchy účastníkov konania a vypracovaný znalecký posudok znalcom Mgr.Balkom ako i ďalšie listinné dôkazy, jedná sa o tých istých účastníkov konania , čo v tomto konaní konanie urýchlilo a tak isto súd zohľadnil ekonomický aspekt obidvoch konaní.
V rámci konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas do rozvodu manželstva k maloletej U., súd odporučil vzhľadom na absolútne odlišný postoj oboch rodičov k tejto otázke aby sa rodičia zúčastnili konzultácií u detského psychológa. Rodičia absolvovali sedenia u PhDr.Martinkovej, ktorá rodičom odporučila model starostlivosti oboch rodičov o maloletú v režime striedavej osobnej starostlivosti - krátky a dlhý týždeň. S touto variantov obaja rodičia u psychologičky súhlasili, od júla 2012 tento model praktizovali. Na súdnom pojednávaní dňa 13.12.2012 matka súdu zahlásila že s týmto modelom nesúhlasí nakoľko maloletá matku potrebuje čím ďalej viac, vynucuje si jej prítomnosť a určite toto riešenie nie je v záujme maloletej. Maloletá mala problém adaptovať sa na pomery v škôlke, čo v decembri 2012 už zvládala. Matka žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby sa otec stretával s maloletou každý druhý týždeň od piatku do nedele.
Otec uviedol , že on nevidí problém v komunikácií s matkou maloletej, vie sa dohodnúť , model starostlivosti ktorý rodičom odporučila psychologička - krátky a dlhý týždeň praktizujú od leta, maloletá je spokojná a nevidí dôvod aby sa niečo menilo.
Kolízny opatrovník apeloval na rodičov aby si vstúpili do seba a prehodnotili správanie sa k maloletej dcére. PhDr.Martinková je považovaná za odborníčku v detskej psychológií a pokiaľ rodičia nie sú schopní sa dohodnúť a realizovať jej odporúčania navrhli vypracovať vo veci znalecký posudok .
Dňa 14.6.2013 Mgr.Balko Martin súdny znalec odbor psychológia odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých súdu doručil znalecký posudok , v závere ktorého uviedol:
Maloletá U. je 3,4 ročné dievčatko v predškolskom veku, pri vyšetrení v neznámom prostredí je mierne neistá, potrebuje určitý čas na adaptáciu, najmä na začiatku monitoruje prítomnosť rodiča, pri komunikácií je hanblivá, postupne sa hrá a je bezprostredná a spontánna. Komunikuje priamo, stručne, obsahovo adekvátne, bez latencií, selektuje témy resp. aktivity, ktorými sa chce zaoberať. Úroveň rozumových a pamäťových schopnosti, verbálnych zručnosti, porozumenia ako aj celkovej sociálnej zrelosti sú na dobrej úrovni primerane veku dieťaťa. Psychomotorický vývin je bez pozoruhodností, rovnako sociálna adaptácia , nie sú prítomné znaky intrapsychického napätia ani disharmonického vývinu osobnosti dieťaťa. Aktuálne nie je prítomná v osobnosti a správaní dieťaťa zjavná psychopatologická symptomatika, ktorá by závažne narušovala jej vnímanie, myslenie, subjektívne prežívanie či správanie. Situačne je konfrontovaná s negatívnymi emóciami a vzájomnou nespokojnosťou rodičov, vtedy prežíva vnútorné napätie a neistotu, ktoré sú reakciou na narušené vzťahy a zhoršenú komunikáciu medzi rodičmi. Tento situačný stres aktuálne nepredstavuje nadmernú emocionálnu záťaž pre maloletú Lenku.
Maloletá má pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom, tento je založený na reálnych a intenzívnych vzájomných interakciách. Dieťa je k obidvom rodičom naviazané kvalitnými emočnými väzbami, obidvaja predstavujú pre ňu dôležitú rodičovskú autoritu, dôveruje im, spolieha sa na nich a prežíva v ich prítomnosti pocit bezpečia. Nedokáže porozumieť faktu že rodičia už spolu s ňou nebývajú, snažia sa jej to vysvetľovať takým spôsobom, že obidvaja ju majú radi, ale že už spolu nežijú. Nedokáže ešte rozlíšiť situácie, kedy majú rodičia problém rešpektovať v prvom rade jej potreby, pretože sú frustrovaní a racionálne uchopiť vzniknutú situáciu, spracováva to skôr emocionálne.
Osobnosť matky dominantné extrovertované zameranie a mierne stabilnú emocionalitu, čo zodpovedá primárnemu sangvinickému temperamentu spojenému so spoločenskosťou, reaktívnosťou, podnikavosťou a zhovorčivosťou. V konfrontácii so stresom a záťažou je jej emocionalita labilnejšia a môže reagovať cholerickejšie, t.j. v impulzívne , dráždivo a nepokojne. Pre jej osobnosť je charakteristická aktivita, priebojnosť, dynamika, vitalita, stabilita, ktorú situačne strieda labilita spojená s impulzivitou, dominancia, sebaistota, autoritatívnosť, zmyslovosť, imaginatívnosť, intuitívnosť, bezprostrednosť, ale aj subjektívnosť. Má bohatú vnútornú predstavivosť a dobrú imagináciu, duševná kontrola reality je zachovaná , v myslení sú znaky nonkonformizmu, citové a emocionálne prežívanie je diferencované, percepčno-kognitívne (vnímanie a myslenie) funkcie sú stabilné a intelekt nadpriemerný. Zvládací potenciál osobnosti matky je v konfrontácii s pretrvávajúcim stresom a záťažou znížený, kvalita generalizácie a racionálnej kontroly afektov a impulzov sa znižuje, v záťaži klesá aj kvalita kritického myslenia a v rámci interpersonálnych interakcií je prítomné výrazné senzitívne a vzťahovačné nastavenie, čo vedie následne k nedorozumeniami v komunikácií a k zhoršenej sociálnej adaptácií. Prítomné sú znaky negativizmu a opozičníctva, za štandardných podmienok je snaha o kontrolu emócií a afektov efektívna, rovnako tak ovládanie tenzie a úzkostných momentov v prežívaní. V emočne vypätých situáciach dochádza k riziku impulzívneho a skratového konania v dôsledku intenzívnej aktivity impulzov a vnútorných popudov. Prítomná je tendencia k domýšľavosti, zraniteľnosť, snaha o potlačenie a vytesnenie zraňujúcich obsahov z vedomia, znehodnocujúce obsahy a možnosť nepriateľského resp. heteroagresívneho verbálneho správania. V jej komunikácií a správaní vo vzťahu k druhým ľuďom je vyvážená prítomnosť pozitívnych sociálne kooperujúcich afektívnych a komunikačných postojov a sociálne neefektívnych a nekonštruktívnych direktívnych či agresívnych postojov. Aktuálne prežíva životné obdobie spojené s nečakaným vývojom v partnerskej oblasti a s tým spojené sklamanie a frustráciu v súvislosti s rodičovskou starostlivosťou o maloletú dcéru. Toto obdobie je spojené s určitou reaktívnou introvertovanosťou a pasivitou, ktoré nie sú jej primárnym zameraním, ocitla sa na križovatke a túži po upokojení v živote a po nových príležitostiach, vyčerpávajú ju prekážky ktoré musí prekonávať,
ale je odhodlaná sa s tým všetkým vysporiadať. Prežíva frustráciu spojenú s týmto náročným obdobím, s čím sú spojené intenzívne negatívne emócie a pocity menejcennosti, ale súčasne za to všetko obviňuje druhých . Prežíva potrebu uznania, uplatnenia sa a prekonania nestability.
Matka má k maloletej vytvorený vrelý, úprimný a intenzívny citový vzťah, zrelo vníma jej potreby a tomu prispôsobuje svoje životné priority. V aktuálnej situácii sa jej nie vždy darí skrývať pred dcérou sklamanie a frustráciu, ktorú prežíva a schrániť ju tak pred negatívnymi emóciami. Má snahu takého momenty minimalizovať a hľadať spôsoby, ako zefektívňovať rodičovskú komunikáciu v prospech maloletej dcéry. Je presvedčená o výhodnosti variantu zverenia dcéry do jej osobnej starostlivosti, ale zároveň uznáva, že súčasná alternatíva krátkeho striedania sa rodičov pri starostlivosti o maloletú dcéru Lenku, aktuálne funguje.
Osobnosť otca charakterizuje prevažujúci flegmatický temperament s mierne introvetrovaným zameraním a stabilnou emocionalitou, určitá rezervovanosť v sociálnej komunikácii, orientácia skôr na udržiavanie vzťahov s rodinou a priateľmi a kontrolovanie pocitov. V štandardných situáciách reaguje emočne predvídateľne, spokojne, bez prehnanej ustarostenosti, precitlivenosti či úzkostlivosti. Väčšinou má dobrú náladu, je pozitívne a optimisticky zameraný, vyrovnaný, má dobrý citový vzťah k druhým ľuďom, dôveruje si, väčšinou dobre znáša záťaž, snaží sa byť ohľaduplný a umiernený, v rámci interpersonálnych vzťahov je skôr zdržanlivý, najmä v skupinových situáciách, vie si priznať chybu, je sebakritický, je schopný presadiť sa , situačne môže byť impulzívny, napätý a dráždivý. Má zachovanú primeranú duševnú kontrolu reality, racionalita u neho prevažuje nad emotivitou, ktorá je inhibovaná, v prežívaní sú aktuálne prítomné negatívne momenty, snaha o potlačenie vnútorného napätia a úzkostného prežívania. Diferencovanú má viac praktickú inteligenciu, má zmysel pre detail, naznačená je zvýšená interpersonálna citlivosť, potláčanie impulzivity, bolestivé sebapozorovanie a snaha o zdržiavanie nepríjemných citov, emócií a impulzov , prežíva pocity viny v súvislosti s neúspešnou a zraňujúcou partnerskou históriou. V jeho medziľudskej komunikácií a interakciách všeobecne prevažujú sociálne kooperatívne postoje nad neefektívnymi direktívnymi či agresívnymi interpersonálnymi stratégiami. Aktuálne prežíva životné obdobie spojené so záťažou , ktorá sa týka najbližších vzťahov, naznačená je strata stability, snaha o rešpektovanie reality ale aj obavy spojené s budúcnosťou, formálne sa snaží vyhovieť, ale nevie sa dostatočne otvoriť a vypovedať o sebe, je ovplyvniteľný, senzitívny, schopný empatie, situačne môže reagovať labilne, či impulzívne, je dôkladný, ale ťažkopádny, v niektorých sociálnych interakciách môže byť nesmelý, dbá o vonkajší dojem.
Postoj otca k maloletej dcére možno hodnotiť ako starostlivý, úprimný a autentický, viaže ju k nej hlboký vzťah, ktorý prejavuje otvorenou komunikáciou, citovosťou a spontánnosťou. Dcéra pre neho predstavuje v živote prioritu, dokáže jej prispôsobiť svoje záujmy, rozumie jej potrebám a ona jeho vzťah opätuje. Ako pozitívum vníma blízkosť svojich rodičov a širšej rodiny, ktorá mu poskytuje vzťahové i praktické zázemie. Dcéru sa snaží dôsledne chrániť aby nebola vystavovaná negatívnym emociám a stresu, ktorý je spojený s narušenou komunikáciou medzi nimi ako rodičmi, trápi ho , že dcéra nebude vyrastať v kompletnej rodine, snaží sa vyhýbať viditeľným konfliktom. Na jednej strane sa cíti frustrovaný až bezmocný kvôli tomu, že sa nevedia s manželkou dohodnúť v súvislosti so starostlivosťou o maloletú dcéru, na druhej strane je rozhodnutý svoju rodičovskú rolu zastávať s maximálnou zodpovednosťou.
Obidvaja rodič majú dostatočné osobnostné dispozície, aby mohli plnohodnotne zastávať svoju rodičovskú rolu matky a otca vo vzťahu k maloletej Lenke a jej výchove. Problémom je ich neschopnosť dohodnúť sa na takej forme ich vzájomnej starostlivosti o dcéru, ktorú by dokázali obidvaja akceptovať. Matka vníma otca ambivalentne ako autokratickú, podozrievavú, konformnú osobnosť s nedostatočne rozvinutou starostlivosťou. Otec hodnotí interpersonálny štýl matky rámcovo ako vyvážený, vníma ju ako osobnosť s nedostatočnou schopnosťou ponížiť sa.
Pre striedavú starostlivosť poukazuje dostatok psychologických faktorov , ako kvalita a intenzita obojstranných vzťahov rodičov k maloletej Lenke, osobnostné predpoklady obidvoch rodičov, ktoré predpokladajú plnohodnotnú starostlivosť o výchovu dieťaťa, dobre existenčné a sociálne zázemie, podpora širšej rodiny u otca a v neposlednom rade aj aktuálne praktizovaný kompromisný model starostlivosti rodičov o maloletú Lenku, kedy ju má v pondelok a utorok jeden rodič, stredu a vo štvrtok druhý , piatok až nedeľu prvý a tak to pokračuje. Dcéru sa snažia chrániť pred vystavovaním ich konfliktnej a konfrontačnej vzájomnej komunikácii, nevyjasnené témy riešia prostredníctvom e-mailovej a telefonickej komunikácie a odovzdávajú si ju v škôlke, čím predchádzajú zbytočným nedorozumeniam a stresom.
Rizikom pri striedavej starostlivosti je zhoršená vzájomná komunikácia a kooperácia rodičov, pričom matka upodozrieva otca maloletej a jeho rodinu z manipulácie a negatívneho ovplyvňovania maloletej dcéry voči nej a otec má obavy o dieťa v súvislosti s jeho konfrontáciou s neprimerane expresívnymi správaním matky v niektorých emočne vypätých situáciách.
Vzhľadom na to, znalec navrhuje krátky model striedavej starostlivosti a to buď pokračovať v aktuálne praktizovanej forme striedavej starostlivosti, alebo prejsť na alternatívu krátkeho a dlhého týždňa, kedy si jeden rodič vyzdvihne dieťa v pondelok poobede z materskej školy, kde ho odovzdá ráno druhý rodič, bude mať do stredy , kedy ho ráno odovzdá do materskej školy, kde si ho druhý rodič poobede vyzdvihne a kde ho odovzdá v piatok ráno, poobede si ho vyzdvihne prvý rodič u ktorého buď dieťa cez víkend do pondelka a takto to bude pokračovať ďalej.
V prípade že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosť jedného z rodičov, znalec odporúča upravenie čo najširšieho styku maloletej s druhým rodičom, ktorý by sa stretával s maloletou minimálne dva dni v priebehu pracovného týždňa a každý druhý víkend.
Navrhovateľ nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, podniká v odbore drevovýroba jeho priemerný mesačný netto príjem je 700-800 eur. Žije v rodinnom dome mesačné náklady na prevádzku rodinného domu 243,30 eur, nemá žiadne úvery ani pôžičky. Je výlučným vlastníkom 3-izbového rodinného domu. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že žiada súd aby ohľadne maloletej U. súd rozhodol v zmysle znaleckého posudku, žiada striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko s manželkou ju praktizujú od leta 2012, maloletá U. je spokojná , má rada oboch rodičov a na výživu maloletej je ochotný prispievať sumou 70 -100 eur mesačne.
Odporkyňa nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, je zamestnaná ako projektový manager O. Ú. O., priemerný mesačný netto príjem 642 eur, poberá rodinné prídavky na jedno maloleté dieťa. Odporkyňa uhrádza zo svojho príjmu poplatky s bývaním 123,58 eur mesačne, splátka pôžičky ŠFRB - úver v sume 700.000,m- Sk kúpa 3-izbového bytu mesačné splátky 93 eur.
Maloletá Lenka je vo veku 3,5 roka , je zdravá, navštevuje materskú školu v Modre - mesačné poplatky cca 50 eur, poplatky uhrádzajú rodičia v polovici. Priemerné mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu cca 250 eur.
Matka na pojednávaní uviedla, že žiada zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať výživným v mesačnej sume 200 eur a upraviť styk otca s dcérou - každý druhý víkend od piatku do nedele , každý týždeň pondelok a stredu od 16,00 hod do 18,00 hod , jeden týždeň v júli a dva týždne v auguste každý kalendárny rok.
Podľa ust. § 24 ods.2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže
zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa §-u 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od 5.1.2012 a o maloletú Lenku sa napriek počiatočnej neschopnosti dohodnúť si model starostlivosti o maloletú od júla 2012 výkon rodičovských práv a povinnosti vykonávajú striedavo v zmysle dohody u PhDr.Martinkovej. Takto upravený model starostlivosti potvrdil aj súdny znalec Mgr.Balko, ktorý odporučil zachovanie momentálneho modelu starostlivosti rodičov o maloletú dcéru. Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že maloletá si na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov zvykla, čo potvrdil znalecký posudok , osobné šetrenie kolízneho opatrovníka v rodine maloletej a oboch rodičov. V záujem maloletej U. je aby mala výchovné prostredie zastabilizované a nemenilo sa každý rok, čo by nemuselo pozitívne vplývať na zdravý vývoj maloletej. Súd sa nestotožnil s argumentáciou matky, že súhlasila s touto formou starostlivosti o maloletú iba na dočasné obdobie, (toto obdobie nevedela časovo špecifikovať), nakoľko u psychologičky si rodičia dohodli pravidla ktoré praktizujú rok, a vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo že takýto model starostlivosti o maloletú by mal negatívny vplyv na maloletú. závery znaleckého posudku dokonca tento model odporučil ako vhodný pre zdravý vývoj maloletej. Rodičia podľa záverov znaleckého posudku majú rovnaké osobnostné ako i materiálne predpoklady aby sa o maloletú dcéru riadne postarali, ( čo za posledný kalendárny rok aj preukázali) na pojednávaní opakovane uviedli že o otázkach maloletej sa v súčasnosti už vedia dohodnúť a za posledný rok sa komunikácia medzi rodičmi maloletej zlepšila, čo je predpoklad úspešnosti striedavej osobnej starostlivosti aj do budúcna. Čo sa týka vyživovacej povinnosti súd zaviazal otca prispievať na maloletú mesačne sumou 100 eur aj napriek nariadenie striedavej osobnej starostlivosti , nakoľko príjem oboch rodičov je porovnateľný - otec podnikateľ cca 800 eur matka je riadne zamestnaná - príjem netto mesačne cca 642 eur. Matka však mesačne uhrádza pôžičku na kúpu bytu, otec nemá žiadne úvery ani pôžičky. Na to aby bola zachovaná rovnaká životná úroveň maloletej u oboch rodičov je potrebné , aby otec uhrádzal mesačne na výživu maloletej sumu 100 eur, ktorá suma je postačujúca na vyrovnanie životného štandardu maloletej u oboch rodičov. Súd vo svojom rozhodnutí zaviazal rodičov aby si maloletú dcéru odovzdávali v ich bydlisku a nie v materskej škole, nakoľko predškolské a školské zariadenie sa v budúcnosti môže meniť, čo by mohlo spôsobiť aplikačné problémy a súd svojom rozhodnutím chce minimalizovať možné konfliktné situácie medzi rodičmi a tak isto rozsudok by mal výchovne vplývať na oboch rodičov v otázkach ďalšej bezproblémovej komunikácie medzi rodičmi v otázkach ich spoločného dieťaťa a vytvoriť rodičom priestor na ich vzájomnú komunikáciu, čo v predškolských a školských zariadeniach nemusí byť naplnené. Súd má za to, že vo svojom rozhodnutí zadefinoval v súčasnosti možný spôsob výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej U. a je iba na rodičoch ktorí sú zodpovední za ďalší zdravý psychický a fyzický
vývoj maloletej dcéry či budú k výkonu svojich rodičovských práv a povinnosti pristupovať v budúcnosti zodpovedne čo ba malo mať priaznivý vplyv na maloletú U.. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).
V Pezinku dňa 2.7.2013