Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/28/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Zbyňovcovou v právnej veci navrhovateľky: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L., zastúpená: JUDr. Ján Chudík, advokát, Ožvoldíkova 11, Bratislava, proti odporcovi: A.. P. M., bytom S. Č.. X, L., zastúpený: JUDr. Alexandra Korbeľová, advokátka, Osuského 6, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 4 177,30 Eur, na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Alexandry Korbeľovej, vedený v Tatra banke a.s. Bratislava, č. účtu 2624041088/1100, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.06.1996, následne opakovane v rámci odstraňovania vád návrhu doplňovanom hlavne podaniami doručenými súdu dňa 20.05.2005 a 08.07.2005 sa navrhovateľka domáhala aby súd zaviazal vyššie uvedeného odporcu ako aj ďalších šiestich odporcov spoločne a nerozdielne jej vydať sumu 640 327,- Kčs titulom bezdôvodného obohatenia, kedy prvý krát špecifikovala petit jej návrhu.

Návrh odôvodnila tým, že ako pracovníčka LITA Bratislava v roku 1990 realizovala platby do zahraničia za vydavateľstvo PRESSBURG a OPTIMAL WAY, ktorých majiteľom bol odporca Ing. M. s tým, že tento v priebehu roku 1991 čiastku 750 327,- Kčs zaplatí, čo sa však nestalo. Následne na výzvu zamestnávateľa dlžnú čiastku mu zaplatila. Napriek tomu, že dlh vyrovnala zamestnávateľ na ňu podal trestné oznámenie. Uviedla, že na úkor nej sa obohatili všetci odporcovia, ako fyzické tak aj právnické osoby.

V predmetnej veci odporcovia vzniesli námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ako aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane pôvodných odporcov.

Súd rozsudkom zo dňa 08.12.2009 návrh navrhovateľky zamietol, pričom akceptoval vznesenú námietku premlčania, ako aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcov.

Proti uvedenému rozsudku navrhovateľka podala odvolanie a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. zo dňa 06.12.2011 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 08.12.2009 vo vzťahu k pôvodným odporcom v II. až VII. rade potvrdil a napadnutý rozsudok voči odporcovi v I. rade (A.. P. M.) zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Nariadil súdu doplniť dokazovanie ohľadne vznesenej námietky premlčania najmä tvrdenie navrhovateľky, že predpokladala že sa ňou tvrdené skutočnosti preveria v trestnom konaní a trestný rozsudok bude základom jej nároku voči odporcovi v I. rade, pričom trestné

konanie bolo právoplatne skončené až 24.06.2005, v ktorom smere je v uvedenom rozsudkom pisárska chyba, nakoľko rozsudok v trestnej veci vedenej proti navrhovateľke sp. zn. .

Aj následne navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a žiadala mu vyhovieť, pričom vzhľadom na zmenený okruh účastníkov na strane odporcu žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu jej návrhu v znení: Odporca Ing. P. M. je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 21 244, 11 Eur, ako aj trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu. Zmenu uvedeného petitu návrhu súd pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 08.10.2012 v prítomnosti účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov. V ďalšom konaní sa právny zástupca navrhovateľky domáhal opätovného výsluchu účastníkov konania, svedkyne H.. T. Y. a žiadal aj od Daňového úradu vyžiadať originály potvrdení o príjme peňazí s tým, že naďalej zotrvali na tvrdení, že navrhovateľka síce potvrdenia o príjme peňazí vystavila, avšak odporca jej okrem sumy 90 000,- Kčs a 20 000,- Kčs ďalšie peniaze napriek výzvam navrhovateľky nepoukázal. Súčasne aj zotrvali na stanovisku, že pohľadávka navrhovateľky nie je premlčaná.

Odporca zásadne nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, naopak tvrdil, že navrhovateľke peniaze riadne odovzdal a naďalej zotrval na vznesenej námietke premlčania s tým, že uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota a nie je dôvod aby sa začiatok jej plynutia odvodzoval od právoplatného ukončenia trestného konania, pričom samotná navrhovateľka uvádza, že už od roku 1992 urgovala odporcu na vrátenie akejsi dlžoby.

Súd v predmetnej veci doplnil dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľky, ako aj svedkyne H.. T. Y., ako aj ďalších listinných dôkazov a to najmä poštovej zloženky z 25.06.1992, listov navrhovateľky, ktorými táto vyzývala odporcu na vrátenie peňazí, potvrdení o príjme peňazí, výpisov z LV č. 1305 a 1795, ako aj ďalších dôkazov obsiahnutých v predmetnom spise, ako aj pripojenom trestnom spise sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 07.06.1995 bola navrhovateľka uznaná vinnou, že ako samostatná odborná referentka devízovej učtárne LITA Bratislava v čase od 17.10.1990 do 20.12.1990 na svojom pracovisku na Nálepkovej ulici v 5 prípadoch postupne prevzala od A.. M. celkom sumu 750 327,- Kčs ako honorárovú platbu do zahraničia, o prevzatí peňazí vystavila doklady, požadované sumy do zahraničia síce z devízového účtu LITA Bratislava uhradila, avšak sumu 750 327,- Kčs na účet organizácie LITA Bratislava neodviedla, ale si ju ponechala pre vlastnú potrebu, čím tejto organizácii spôsobila škodu v sume 750 327,- Kčs, teda prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená, čím spáchala trestný čin sprenevery podľa , , , za to jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a výkon trestu jej bol odložený na skúšobnú dobu 3 roky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.1995.

S poukazom na ustanovenie je súd uvedeným rozsudkom viazaný o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala už na učinenej výpovedi v predmetnej veci a taktiež na tom, čo vypovedala v rámci trestného konania vo veci sp. zn. s tým, že v uvedenom trestnom konaní bola podrobne vypočúvaná, aj naďalej zotrvala na svojej výpovedi, že odporca jej nezaplatil uplatnenú sumu, potvrdila, že jej zaplatil len sumu 90 000,- Kčs pod menom Yvony Vlasatej, ktorá bola riaditeľkou jej zamestnávateľa LITA (literárna agentúra Slovenska, Bratislava) a v ďalšom prípade jej osobne odovzdal sumu 20 000,- Kčs, k čomu došlo koncom júna 1992. Tieto peniaze jej odporca odovzdal osobne a o prijatí uvedenej sumy mu žiadne potvrdenia nevydala, čo on ani nežiadal. Navrhovateľka vo svojich výpovediach potvrdila, že z devízového účtu jej zamestnávateľa odviedla uvedenú sumu v roku 1990 a vydala aj potvrdenia o príjme peňazí zo strany odporcu, aby mal doklady pre daňové účely. Potvrdila, že na týchto dokladoch je neplatný podpis a aj pečiatka je neplatná, potvrdenky sama podpísala a opatrila pečiatkou, išlo však len o parafu, bez toho aby sa dalo identifikovať konkrétnu osobu. Vo svojej výpovedi potvrdila, že potvrdenky na č.l. 68 a 69 v počte 5 kusov založených v trestnom spise a pripojených aj do predmetného spisu na č.l. 371-372 vypĺňala a parafovala ona, aj ich opatrila neplatnou pečiatkou. Tieto príjemky po nahliadnutí do nich opoznávala a potvrdila ich pravdivosť s tým, že tieto sú totožné s originálmi, ktoré vystavila. Na rozdiel od predchádzajúcich výpovedí a tvrdení však uviedla na pojednávaní dňa 12.11.2012, že tieto potvrdenky si doniesol sám odporca a to koncom marca 1991 s tým, že ako podnikateľ musí zúčtovať honoráre poukázané do zahraničia do daňového priznania za rok 1990 a musí ich predložiť k daňovému priznaniu, inak by mu

hrozila pokuta vo výške 2 000 000,- Kčs. Teda tieto príjmové doklady vyplnila, podpísala a odovzdala odporcovi v jeden deň, s tým, že vedela, že tieto použije na daňové účely zo svojej podnikateľskej činnosti. Taktiež potvrdila, že odporcu vyzývala na zaplatenie peňazí listami z 30.12.1992, 12.01.1993, 30.03.1993, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise (č.l. 184-186), aj v predmetnom civilnom spise a potom čo do nich nahliadla potvrdila že je na nich jej vlastnoručný podpis.

Odporca taktiež zotrval na všetkých výpovediach, ktoré v predmetnej veci učinil a to aj v trestnom konaní, kde bol vypočutý ako svedok. Uviedol, že začal podnikať ako fyzická osoba, pričom jeho podnikanie sa týkalo vydavateľskej činnosti v súvislosti s ktorou potreboval zaplatil honoráre do zahraničia. Vzhľadom na to, sa skontaktoval s literárnou agentúrou - LITA a to so samotnou navrhovateľkou, pričom sa už spätne nepamätal, ako mu bol sprostredkovaný kontakt s ňou. Dohodol sa s ňou na osobnom stretnutí, ktoré sa aj uskutočnilo v termíne, ktorý mu oznámila navrhovateľka, uviedol jej, že potrebuje zaplatiť do zahraničia honoráre, pričom išlo o viac honorárov, ktoré sa platili postupne tak, ako vyplynulo z potvrdení. Samotná navrhovateľka mu povedala, že ak si to chce urýchliť, nech vždy donesie hotovosť, ktoré mu vždy navrhovateľka vyčíslila v korunách. Peniaze jej sám odovzdal, navrhovateľka si ich prepočítala a vystavila potvrdenie o prevzatí peňazí a potvrdenia mu aj odovzdala v originály a zaviedol si ich do jeho podnikateľského účtovníctva, pričom podnikal ako fyzická osoba pod názvami PRESSBURG a OPTIMAL WAY. Taktiež vo svojej výpovedi potvrdil, že fotokópie týchto potvrdení o príjme peňazí ktoré sú v trestnom ako aj civilnom spise vo fotokópiách sú totožné s originálmi týchto dokladov, ktoré odovzdal Daňovému úradu Bratislava III v rámci daňovej kontroly. Predmetné potvrdenky však navrhovateľke nepredkladal a táto nevypovedá pravdu keď tvrdí, že mu ich odovzdala naraz v marci 1991. V žiadnom prípade by jej neodovzdal uvedené sumy peňazí len bianko bez toho, aby mu vydala potvrdenie o ich príjme. Sám pochybnosti o vystavených potvrdenkách o príjme peňazí nemal, nakoľko peniaze odovzdal navrhovateľke, táto ich prebrala, pričom uvedené sumy peňazí boli aj poukázané jeho partnerom v zahraničí, s ktorými bol v kontakte a títo mu to potvrdili. Ďalej uviedol, že si nepamätá či v tom čase už mal účet v banke, nakoľko v uvedenom období iba začínal s podnikateľskou činnosťou, nemal dovtedy žiadne skúsenosti a ak by navrhovateľka žiadala aby peniaze poukázal na účet LITA urobil by tak, nebol by to pre neho problém, táto ich však žiadala v hotovosti, že to je najrýchlejší spôsob, ako si môže urýchliť platby do zahraničia. Žiadne podozrenie zo strany navrhovateľky nenadobudol, naopak bol spokojný, že sa uskutočnili aj platby do zahraničia. Ďalej uviedol, že nemá žiadne faktúry, ktoré by mu navrhovateľka doručovala a on o tomto nevie nič. Samotnú navrhovateľku nepoznal, táto bola pre neho neznámou osobou a nebol s ňou v žiadnom vzťahu a táto nemala dôvod mu nejako pomáhať, nakoľko vzájomne postupovali iba úradne. Rozhodne poprel, že by poštovou poukážkou poukázal navrhovateľke sumu 90 000,- Kčs, ani jej osobne nedal sumu 20 000,- Kčs, ako to tvrdila navrhovateľka.

Súd vo veci vypočul na návrh navrhovateľky resp. jej právneho zástupcu svedkyňu H.. T. Y., ktorá vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.05.2013 uviedla, že v minulosti bola riaditeľkou spoločnosti LITA. Pokiaľ sa pamätá bolo to v období od roku 1991 až do roku 2003, kedy presne došlo ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania si vzhľadom na časový odstup nepamätala. Uviedla, že o celej veci sa dozvedeli z Daňového úradu Bratislava III, ktorý im doručil príjmové doklady vo fotokópii a zisťoval ich pravosť, či sme sumy ako spoločnosť, v uvedených príjemkách prevzali. V tom čase však žiadnu dokumentáciu v spoločnosti nemali, preto vyzývali samotnú navrhovateľku, ktorá už v tom čase nepracovala v spoločnosti. Keďže neprevzali ako spoločnosť platby uvedené v potvrdenkách dostavila sa na výzvu do spoločnosti samotná navrhovateľka, ktorá pred ňou potvrdila, že uvedené peniaze od odporcu prevzala, avšak neodviedla ich na účet spoločnosti a následne vec ako riaditeľka spoločnosti LITA postúpila právnikom, ktorí sa s danou vecou ďalej zaoberali. Rozhodne poprela, že by navrhovateľke šekom posielala sumu 90 000,- Kčs, pričom šek na túto sumu jej bol predložený už v rámci trestného stíhania navrhovateľky policajnými orgánmi a týmto šekom ona nedisponovala, ani nemala dôvod jej posielať nejaké peniaze a to ani ako súkromná osoba, ani riaditeľka spoločnosti LITA. Po nahliadnutí sama potvrdila, že ide o poštovú poukážku nachádzajúcu sa v spise na č.l. 104. Ďalej potvdila, že s Daňovým úradom Bratislava III aj písomne komunikovali, zasielali potrebné informácie a listy, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise na č.l. 49-50 a nasledujúce, tieto vlastnoručne podpisovala a na podpis jej ich predkladala právnička spoločnosti LITA JUDr. H.. Taktiež po nahliadnutí do vystavených potvrdeniek na č.l. 68-69 trestného spisu tieto opoznala s tým, že boli zaslané ich spoločnosti na kontrolu z Daňového úradu. Na svojej výpovedi, že keď s navrhovateľkou komunikovala táto jej potvrdila, že peniaze od odporcu prevzala, pričom išlo o dosť veľkú sumu, ktorej výšku si už nepamätala zotrvala

aj potom, čo túto jej časť výpovede navrhovateľka namietala, s tým, že si je vedomá následkom krivej výpovede a v tomto smere vypovedala pravdivo.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( a 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodne. Navrhovateľka dlh zamestnávateľovi uhradila 9 platbami v roku 1992 a to 08.07., 22.07., 07.08., 13.08., 17.08., 28.08., 22.10. a 17.11.1992, v ktorom smere súd poukazuje na pokladničné zloženky na č.l. 190-194 trestného spisu, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia lehota 2 rokov od jednotlivých platieb, pričom v čase uvedených platieb vedela za koho plní a kto by sa mal podľa jej výpovede na jej úkor obohatiť. Táto sama vo svojej výpovedi potvrdila, že odporcu vyzývala na zaplatenie peňazí listami z 30.12.1992, 12.01.1993 a 30.03.1993, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise (č.l. 184-186) ktoré založila aj do predmetného civilného spisu, pričom návrh na súd podala po uplynutí dvojročnej premlčacej lehote až dňa 13.06.1996. Súd podotýka, že subjektívna dvojročná lehota plynie vždy v priebehu objektívnej trojročnej, v prípade úmyselného obohatenia desaťročnej lehoty. V žiadnom prípade na plynutie subjektívnej alebo objektívnej premlčacej lehoty nemalo vplyv trestné konanie, ktoré bolo vedené proti navrhovateľke ako obžalovanej, v ktorom konaní odporca bol v postavení svedka, a ako svedok bol povinný vypovedať pravdu, inak by sa dopustil trestného činu krivej výpovede. V postavení poškodeného bola zamestnávateľská organizácia navrhovateľky. Súd tiež poukazuje na obsah rozsudku sp. zn. zo dňa 07.06.1995, kde priamo vo výrokovej časti je uvedené, že navrhovateľka ako odborná referentka devízovej učtárne LITA Bratislava v čase od 17.10. do 20.12.1990 na svojom pracovisku v 5 prípadoch postupne prevzala od Ing. M. celkovú sumu 750 327,- Kčs ako honorárovú platbu do zahraničia, o prevzatí peňazí vystavila doklady, požadované sumy do zahraničia z devízového účtu síce uhradila, avšak uvedenú sumu na účet LITA neuhradila, ale si ju nechala pre vlastné potreby. Priamo v uvedenom rozsudku sa jej kladie za vinu prevzatie uvedenej sumy od odporcu a jej neodvedenie zamestnávateľovi, avšak napriek všetkému sa táto proti rozsudku v uvedenom znení neodvolala a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.1995.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že okrem tvrdenia navrhovateľky táto súdu žiadne dôkazy preukazujúce, že by odporca jej nezaplatil žalovanú sumu nepredložila, dokonca svedkyňa Mgr. T. Y., ktorú súd vypočúval na jej návrh, uviedla, že navrhovateľka pri komunikácii s ňou potvrdila, že odporca jej peniaze zaplatil. V tomto smere súd poukazuje aj na samotnú výpoveď navrhovateľky učinenú v trestnom konaní na č.l. 18-27 trestného spisu, kedy samotná navrhovateľka potvrdila, že peniaze na zaplatenie honorárov do zahraničia od odporcu prevzala v celkovej sume 750 327,- Kčs, ktoré následne mienila odviesť do pokladne, alebo na účet jej zamestnávateľa, čo však neurobila a zobrala

si ich domov. Navrhovateľka takto vypovedala v prítomnosti jej obhajkyne JUDr. P. dňa 16.10.1992 a 20.10.1992. Súčasne uviedla, že uvedené peniaze používala na kúpu liekov v zahraničí (Rakúsko, Nemecko), ktorú kúpu jej zabezpečovali známi, ktorých mená nechcela uviesť. Aj v predmetnom občiansko-právnom spore navrhovateľka potvrdila, že mala zdravotné problémy, chcela aj odísť skôr do predčasného dôchodku, s čím však jej manžel nesúhlasil, nakoľko mali dlhy a v rozhodnom období bola aj práceneschopná a následne odišla do starobného dôchodku. Uvedenú výpoveď v trestnom konaní navrhovateľka odôvodňovala tým, že chcela odporcovi pomôcť, aby nedostal pokutu, pričom však nepreukázala, by bol medzi nimi bližší vzťah, ani akýkoľvek iný dôvod pomáhať mu, ktorý by bol právne významný, pričom odporca rozhodne poprel skutočnosti tvrdené navrhovateľkou s tým, že bol s ňou iba v úradnom styku. Pokiaľ aj navrhovateľka v písomných podaniach doručovaných súdu udáva, že v uvedenej výpovedi bola prípadne donucovaná zo strany polície súd konštatuje, že toto tvrdenie nemá žiadne opodstatnenie, bola vypočúvaná v prítomnosti jej advokátky a doposiaľ takéto tvrdenia po dobu takmer 20 rokov nemala.

Súd okrem už uvedeného poukazuje aj na výpisy z listov vlastníctva č. 1305 a 1795 (č.l. 369 a 370) predmetného spisu, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka nebola výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností, ale tieto patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva s jej manželom, takže táto nebola oprávnená sama s nimi disponovať za účelom obstarania finančných prostriedkov k úhrade uvedeného dlhu jej zamestnávateľovi. Dokonca z listu vlastníctva č. 1795 vyplýva, že nehnuteľnosti tam uvedené s manželom nadobudli na základe kúpy , teda v období, ktoré sa týka aj predmetného sporu.

Súd v predmetnej veci vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, okrem vyžiadania originálov príjmových dokladov vystavených navrhovateľkou, čo nepovažoval za potrebné, nakoľko tieto sú pripojené úradnou cestou v trestnom spise, ako aj v predmetnom spise, pričom tieto dôkazy navrhovateľka, odporca, ako aj svedkyňa Mgr. T. Y. potvrdili, že sú totožné s originálmi, takže nikto nespochybnil ich pravdivosť a vierohodnosť. Vzhľadom na to, že neboli iné návrhy na dokazovanie súd podľa na pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené.

S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, nakoľko vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu považoval za dôvodnú a navrhovateľka ani v tomto konaní nepreukázala žiadnym dôkazom, že by jej odporca žalovanú sumu nezaplatil.

V tomto smere je v dôkaznej núdzi, nakoľko túto skutočnosť je povinná preukazovať samotná navrhovateľka.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa a v konaní plne úspešného odporcu priznal právo trov tohto konania a navrhovateľku zaviazal zaplatiť mu titulom trov právneho zastúpenia advokátom sumu v celkovej výške 4 177,30 Eur a to na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhl. č. v znení zmien a doplnkov v sume 370,12 Eur za 1 úkon a to za prípravu a prevzatie zastúpenia 04.05.2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 08.12.2009, vyjadrenie k odvolaniu - 19.02.2010, zastupovanie na Krajskom súde v Bratislave dňa 06.12.2011, zastupovanie na pojednávaniach na tunajšom súde v dňoch 08.10.2012, 12.11.2012, 12.12.2012, 29.05.2013 a 01.07.2013, v celkovej sume za 9 uvedených úkonov právnej služby v sume 3 331,08 Eur a ďalej za zastupovanie na pojednávaní dňa 12.11.2009 súd priznal náhradu iba vo výške 1 v sume 92,53 Eur, nakoľko uvedené pojednávanie bolo odročené bez meritórneho konania. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z režijného paušálu v roku 2009 v sume 6,95 Eur, v roku 2010 v sume 7,21 Eur, v roku 2011 v sume 7,41 Eur, v roku 2012 v sume 7,63 Eur a v roku 2013 v sume 7,81 Eur. Takže režijný paušál za uvedených 10 úkonov činí sumu 66,57 Eur. Ďalej súd priznal z uvedených úkonov aj 19 % DPH a od roku 2011 DPH vo výške 20 %, ktoré v celkovej výške činí 687,12 Eur. S poukazom na uvedené vyčíslenie trovy právneho zastúpenia tieto v celkovej výške činia 4 177,30 Eur, ako boli priznané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nepriznal odporcovi uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia na pojednávaní dňa 04.02.2013, ktoré pojednávanie bolo nemeritórne a odročené, pričom právna zástupkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

- 8 -

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá právoplatné a vykonatelné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.