Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/37/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna SLOVINSKÁ v právnej veci žalobcu T. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. D. XXX, právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom v Košiciach, Pollova 32 proti žalovaným X) L. B. D.. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. D. XXX J. X) J. B. D.. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. B. XXX, právne zastúpeným JUDr. Dušanom Hudákom, advokátom v Košiciach, Štúrova 20, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným trovy konania, na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Hudáka vo výške 876,40 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vo výške 387,12 EUR.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd určil, že Darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a L. Q. D.. G., nar. XX.X.XXXX, zomrelou XX.X.XXXX, naposledy bytom D. XXX ako darkyňou, uzatvorená dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov darkyne a boli vykonané zmeny zápisov k nehnuteľnostiam v k.ú. D., G. D., G. Y., zapísaných na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX J. XXX podľa bodu I. predmetnej darovacej zmluvy, je absolútne neplatná. Zároveň navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie na zákaz žalovaných disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Tunajší súd uznesením XC/XX/XXXX - XX zo dňa 2.5.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.5.2012, návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Poukázal pritom, že nebolo osvedčené zo strany žalobcu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a že žalobca má ochranu v zmysle ) , pokiaľ ju využije.

V odôvodnení žaloby i vo svojej výpovedi na pojednávaní žalobca uviedol, že neb. L. Q. bola jeho matkou a žalované 1,2 sú jeho sestry. O darovacej zmluve sa dozvedel až po smrti matky a bol šokovaný z toho, že svoje podiely v nehnuteľnostiach previedla na sestry a jeho vynechala. Tvrdil, že jeho matka by takýto právny úkon nikdy vedome neurobila, pretože sa neustále vyjadrovala v tom zmysle, že každé z jej detí dostane po jej smrti rovnakú čiastku z jej dedičstva. Uviedol, že pri podpise darovacej zmluvy bola jeho nebohá matka uvedená do omylu v pohnútke, že nevedela posúdiť dosah a rozsah takého právneho úkonu, ani čo vlastne podpisuje a to z dôvodu, že bola psychiatricky liečená a podľa ošetrujúceho lekára

- psychiatra trpela demenciou ľahkého až stredného stupňa a depresívnym syndrómom, užívala lieky a to všetko mohlo znížiť jej rozpoznávaniu a rozlišovaciu schopnosť, ako aj schopnosť vnímať realitu, teda na takýto právny úkon nebola svojprávna. Ďalej tvrdil, že o svoju matku sa stále staral, poskytoval jej náležitú starostlivosť a len vtedy, keď sám bol hospitalizovaný postarali sa o matku žalované 1,2. V čase, keď bola uzatvorená darovacia zmluva bola jeho nebohá matka chorá, navštevovala psychiatra, zabúdala, nepamätala si a nebola schopná posúdiť následky svojho konania.

Žalované žiadali žalobu zamietnuť a obe zhodne tvrdili, že matka predmet daru im darovala pri plnom vedomí s tým, že sa vyjadrila, že dcéram dôveruje a vie, že sa o ňu postarajú. Naopak žalobca bol v auguste 2008 trestne stíhaný a vzatý do vyšetrovacej väzby, z dôvodu fyzického napadnutia manželky a vlastných detí, čo veľmi ovplyvnilo zdravotný stav ich otca, ktorý to ťažko znášal a práve pod vplyvom týchto udalostí dostal mozgovú mŕtvicu a neskôr aj zomrel. V tom čase žalovaná v 1. rade ako sestra zabezpečovala žalobcovi pomoc, z dôvodu poskytnutia procesných záruk za neho pri prepustení z väzby na slobodu a už v októbri 2008 bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Košiciach a po prepustení býval u neb. matky nie s úmyslom starať sa o ňu, ale preto, že mal súdom zakázaný styk so svojimi rodinnými príslušníkmi. Jeho pobyt pri matke bol nevyhnutnosťou, pretože nemal kde bývať a počas tohto pobytu sa správal k matke v rozpore s dobrými mravmi, psychicky jej ubližoval, osočoval ju a v novembri 2008 sa vrátil k svojej rodine, pričom od tej doby o matku záujem nejavil. V auguste 2009 až do januára 2010 bol opäť žalobca vzatý do väzby za napadnutie svojej rodiny a bol aj odsúdený. Aj keď býval len niekoľko metrov od matky neprejavoval o ňu záujem a jedine oni, žalované v 1. a 2. rade jej poskytovali sústavnú starostlivosť spočívajúcu v zabezpečovaní nákupov, stravovaní, upratovaní, zabezpečovaní osobnej hygieny a keď sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav v októbri 2011 až do smrti sa celodenne o ňu striedavo starali. Nebohá L. Q.Á. zomrela u žalovanej v 1. rade a žalované sa postarali o pohreb a všetky náležitosti. Žalobca sa o darovaní nehnuteľností dozvedel od žalovanej v 2. rade a nie u notárky, ako to uvádza.

Z výpovedí účastníkov konania, svedeckých výpovedí L.. C. C. J. L.. J. Z., zo znaleckého posudku a jeho dodatku súdneho znalca R.. L.. I. R., U.., z Darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a dnes už nebohou L. Q., D.. G. S. R. XX.X.XXXX, z lekárskych správ ohľadne zdravotného stavu L. Q., osobitne z lekárskej správy L.. C. C. zo dňa 27.3.2012, z čestných vyhlásení C. B. J. I.. B. Ž., z úmrtného listu L. Q., z výpisov listov vlastníctva vyhotovených cez Katastrálny portál k.ú. D. LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Detašované pracovisko Y. S. R. XX.X.XXXX číslo XXXX/XXXXX/XX-U.-L., z Rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko B. S. R. XX.XX.XXXX Č. J., zistil súd nasledovný stav veci:

Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá Darovacia zmluva medzi L. Q., D.. G.Š., matkou účastníkov tohto konania ako darkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými, predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach v k.ú. D., zapísané na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Na základe tejto darovacej zmluvy boli prevedené zápisy v katastri nehnuteľností v týchto listoch vlastníctva, v prospech obdarovaných. L. Q., D.. G. zomrela dňa XX.X.XXXX. Dedičstvo po nebohej bolo prejednávané pod číslom XD/XX/XXXX tunajšieho súdu a konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľky. V súčasnosti však bol podaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, konanie sa vedie pod číslom XD/XX/XXXX a spis sa v súčasnosti nachádza u notára ako súdneho komisára.

Žalobca podal žalobu o neplatnosť tohto právneho úkonu a to Darovacej zmluvy z dôvodov, že jeho matka bola chorá, psychiatricky liečená, brala lieky a nebola spôsobilá na taký právny úkon, akým je darovanie nehnuteľností. Tvrdil tiež, že pri podpise darovacej zmluvy bola iste uvedená do omylu, pretože mala k nemu ako synovi veľmi dobrý vzťah a nikdy by neuprednostnila len dve deti, dcéry, na úkor syna. Predložil súdu lekársku správu - nález od ošetrujúceho odborného lekára psychiatra L.. C. C. zo dňa 27.3.2012, v ktorej správe je uvedené, že v čase podpisu zmluvy dňa XX.X.XXXX bola L. Q. psychiatricky evidovaná, trpela demenciou ľahkého až stredného stupňa s depresívnym syndrómom. Súd vypočul tohto ošetrujúceho lekára ako svedka, pričom vo svedeckej výpovedi upresnil diagnózu pacientky tak, že podľa jeho názoru mohlo u L. Q.A. ísť o ľahký stupeň demencie na hranici až stredného stupňa, pričom tento stav bol zistený v júni 2010, avšak počiatky demencie mohli byť prítomné u L. Q.

už od r. 2008 a 2009. Je pravdou, že v r. 2008 jej žiadne lieky na demenciu aplikované neboli. Boli jej aplikované lieky Koaxil a Neurol a tieto by ovplyvnili jej spôsobilosť, len ak by sa predávkovala. Jej ošetrujúci všeobecný lekár L.. J. Z. bol tiež vypočutý ako svedok a popísal všetky lieky, ktoré podľa zdravotnej dokumentácie boli L. Q. od r. 2005 aplikované.

Vzhľadom na tvrdenia žalobcu, ako aj lekárske správy a výpovede ošetrujúcich lekárov, ktorí v podstate odkázali posúdenie spôsobilosti u L. Q. na znalca, súd nariadil znalecké dokazovanie. Súdny znalec R.. L.. I. R., U.. vo svojom znaleckom posudku č. 5/2013 zo dňa 4.1.2013, ale aj v Dodatku č. 48/2013 zo dňa 25.4.2013 k tomuto znaleckému posudku, dospel k jednoznačnému záveru, že L. Q. v čase uzavretia Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, vzhľadom na svoj zdravotný stav bola spôsobilá na takýto úkon, t.j. bola spôsobilá ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Vyjadril sa tiež k otázkam žalobcu v súvislosti s organickou astenickou poruchou u L. Q. v tom zmysle, že táto nemohla mať vplyv na spôsobilosť k právnym úkonom L. Q. k podpísaniu darovacej zmluvy. Na tomto závere trval znalec aj po doplnení poznatkov v súvislosti so zdravotnou dokumentáciou dnes už neb. L. Q. s tým, že ani v zdravotnej dokumentácii znalec nenašiel žiadne záznamy o takom telesnom alebo duševnom ochorení, ktoré by prebehlo v období od 19.5.2009 do 23.6.2009 a ktoré by mohlo mať za následok nespôsobilosť pacientky k právnym úkonom dňa 23.6.2009. Súdny znalec bol vypočutý aj na pojednávaní a hodnoverným spôsobom obhajoval a vysvetľoval svoj znalecký posudok a jeho závery.

Žalobca podal námietky aj proti doplnku k znaleckému posudku, trval na tom, že ani doplnkom neboli odstránené rozpory v zisteniach L.. C. C. a v posúdení súdom určeného súdneho znalca. Žalobca trval na tom, že je tu evidentný rozdielny názor lekárov, dvoch znalcov, na zdravotný stav L. Q. a to L.. C. J. R.. L.. R., U.., tiež nie je možné zistiť, či bola predložená ku znaleckému skúmaniu celá zdravotná dokumentácia Márie Bátorovej a či boli predložené všetky listiny z tejto dokumentácie. Žalobca navrhol, aby bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie odborným zdravotníckym zariadením (ústavom), určeným a špecializovaným na odvetvie psychiatria. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania uznesením na pojednávaní dňa 1.7.2013 zamietol ako nedôvodný. L.. C. nevystupoval v tomto konaní ako znalec, len ako svedok a ošetrujúci lekár, psychiater a jeho potvrdenia a nálezy nemajú váhu dôkazu znaleckého posudku, ale len listinného dôkazu. Podľa názoru súdu sa súdny znalec L.. R. so všetkou odbornosťou vysporiadal so všetkými okolnosťami súvisiacimi zo zdravotným stavom dnes už neb. L. Q. vo svojom znaleckom posudku a jeho doplnku, ale i v znaleckej výpovedi na pojednávaní. Vo svojich námietkach žalobca poukazuje na to, že nie je možné zistiť, či bola predložená celá zdravotná dokumentácia k znaleckému skúmaniu a všetky listiny k nej patriace, avšak nijakým spôsobom nedosvedčil a nepredložil dôkaz o tom, žeby z tejto dokumentácie listiny chýbali a žeby kompletná nebola. Podľa názoru súdu ďalšie kontrolné dokazovanie by znamenalo len nehospodárnosť konania, jeho predĺženie proti zásade včasného prejednania rozhodnutia veci.

Súd mal ako dôkaz k dispozícií aj Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, ale aj ústredia v Bratislave, vyššie citované, s tým, že tento správny orgán v dvoch stupňoch rozhodol tak, že nevyhovel žiadosti J. B. a nepriznal peňažný príspevok na zaopatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je p. L. Q.. V odôvodnení rozhodnutí sa uvádza, že p. L. Q. (necelý mesiac po podpísaní darovacej zmluvy) nemá v oblasti sebaobsluhy sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, nie je odkázaná na pomoc inej osoby, dokáže samostatne vykonávať úkony sebaobsluhy a realizovať základné sociálne aktivity a úkony starostlivosti o domácnosť. V rozhodnutí druhého stupňa správneho orgánu posudkový lekár zhodnotil aj predložené psychiatrické nálezy a ani táto skutočnosť neovplyvnila rozhodnutie, keďže pri správne stanovenej medikamentóznej liečbe nie je dôvod na celodenné opatrovanie.

Žalobca predložil čestné prehlásenia C. B. J. I.. B. Ž. o tom, že sa o matku staral, že ju navštevoval a že ho matka ako syna skutočne milovala. Bolo zistené tiež, že žalobca bol trestne stíhaní v konaní tunajšieho súdu XT/XXX/XXXX pre skutky, ktoré opisovali žalované a napokon tieto tvrdenia účastníkov neboli rozporné, keďže ich žalobca ani nevyvrátil.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa , , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ) , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Žalobca sa svojou žalobou dovolával absolútnej neplatnosti právneho úkonu a to Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej darovala dnes už neb. L. Q. svoje spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach k.ú. D. svojim dvom dcéram, žalovaným v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že v žalobe uvádza žalobca aj tú skutočnosť, že darkyňa bola uvedená do omylu pri podpisovaní tejto zmluvy, súd posúdil uplatnený nárok žalobcu aj z hľadiska relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy v zmysle ustanovenia ) a ) . V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca nijakým dôkazom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenia, že darkyňa konala v omyle a čestné prehlásenie I.. B. Ž., že z rozprávania matky účastníkov vie, že svojho syna milovala a nedopustila by, aby mu bolo ukrivdené, nie je takým hodnoverným dôkazom, ktorý by omyl darkyne bez akýchkoľvek pochybností pochybnosti potvrdil. Naopak, darkyňa zrejme mala objektívnu príčinu darovania svojich vlastníckych podielov svojim dcéram, aj vzhľadom na správanie sa žalobcu v rodine, ktoré napokon vyústilo až do jeho trestného stíhania, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XT/XXX/XXXX.

Žalobca sa však zrejme domáhal absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia , aj keď v žalobe uvádza , a , keďže odôvodnenie žaloby a výpoveď žalobcu smerovala k tomu, že v čase podpísania darovacej zmluvy L. Q. nebola spôsobilá, vzhľadom na svoj zdravotný stav, na takýto právny úkon. L. Q. nemohla zároveň byť nespôsobilá na právny úkon darovania a zároveň aj byť uvedená do omylu pri uzatváraní darovacej zmluvy, pretože uvedenie do omylu predpokladá spôsobilosť účastníka právneho úkonu na právne úkony a konanie v omyle vychádzajúc zo skutočností, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca. Podľa názoru súdu vykonal súd dostatočné dokazovanie na posúdenie tejto otázky t.j. či L. Q. pri uzavretí darovacej zmluvy bola spôsobilá ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Výsledok tohto dokazovania vyznel jednoznačne v prospech plnej spôsobilosti darkyne L. Q.A. uzavrieť napadnutú darovaciu zmluvu. V prvom rade je treba uviesť, že tak všeobecný ošetrujúci lekár L.. J. Z., ako aj odborný ošetrujúci lekár psychiater L.. C. C. sa nevyjadrili ani v lekárskych nálezoch a ani vo svojich výpovediach, žeby L. Q.Á. trpela takou duševnou poruchou alebo duševnou chorobou v čase urobenia právneho úkonu, ktorá by ju robila na takýto úkon nespôsobilou. Dokonca v tom čase neboli L. Q. aplikované ani také lieky, ktoré by mali na túto spôsobilosť vplyv, pokiaľ by nedošlo k predávkovaniu, čo však preukázané nebolo. Len skutočnosť, že bola liečená na psychiatrii a že jej následne, rok po uzavretí darovacej zmluvy bola diagnostikovaná ľahká až stredne ťažká demencia, nemožno brať za bernú mincu, že aj rok pred tým touto chorobou trpela. Naopak, v zdravotnej dokumentácii L. Q. je zápis z 19.5.2009 od psychiatra L.. C., že má intelekt a pamäť v norme. Že tomu tak bolo svedčí aj záver posudkového lekára uvedený v rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

L. Q. ako vlastníčka podielov v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovania, mala plné právo svoje vlastnícke právo realizovať a to aj tak, že tieto podiely darovala svojich dcéram. Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania je určenie neplatnosti darovacej zmluvy a nie napríklad určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, kedy by súd musel skúmať správanie sa žalobcu voči svojej matke a podobne. S konštatovaním, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bola L. Q. plne spôsobilá na právne úkony, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a zaviazal žalobcu, ktorý nemal v tomto konaní úspech, zaplatiť žalovaným trovy konania - právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl. č. za 4 úkony po 58,69 € v r. 2012 (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.6.2012 a 2 x účasť na pojednávaní 10.9.2012 a 27.9.2012), 2 x účasť na meritórnom pojednávaní v r. 2013

(28.3.2013, 1.7.2013) po 60,07 €, účasť na nemeritórnom pojednávaní 27.5.2013 vo výške 15,02 €, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 22.1.2013 vo výške 15,02 € (§ 14 ods. 5, 8 vyhl.), trovy za vyjadrenie z 27.6.2013 súdom nevyžiadané súd nepriznal. Spolu odmena za úkony právnej služby vo výške 384,94 €. Náhradu hotových výdavkov súd priznal za r. 2012 - 4 x režijný paušál 7,63 €, 4 x 7,81 €, cestovné Košice - Spišská Nová Ves a späť za účasť na piatich pojednávaniach (jedna cesta 4,30 € x 10 - Košice-Spišská Nová Ves a späť), náhradu za stratu času za r. 2012 - 12 polhodín po 12,71 € a za r. 2013 - 18 polhodín po 13,01 €, spolu trovy právneho zastúpenia 876,40 €.

O trovách štátu rozhodol súd podľa a zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť trovy štátu, ktoré pozostávajú zo svedočného vyplateného svedkovi L.. Z. 22,94 € a trovy znaleckého dokazovania 364,18 € (znalecký posudok, doplnok k znaleckému posudku a účasť znalca na pojednávaní).

V závere rozhodnutia súd považuje za potrebné reagovať na podania právneho zástupcu žalobcu na súd pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, ktorými žiadal odročenie pojednávania a ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní. Posledné pojednávanie bolo nariadené na deň 1.7.2013 a bolo nariadené ešte dňa 17.6.2013, pričom okrem právneho zástupcu žalobcu účastníci a právny zástupca protistrany prevzali toto predvolanie dňa 20.6.2013. V žiadosti o odročenie pojednávania, ktorou aj ospravedlňoval svoju neúčasť právny zástupca žalobcu na pojednávaní 1.7.2013 (pondelok) a ktorá bola doručená na súd 28.6.2013 (piatok) uvádza, že mu vôbec nebolo doručené predvolanie a teda, že nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania a že sa o pojednávaní dozvedel len deň pred tým od svojho klienta. Odročiť pojednávanie žiadal z dôvodu čerpania voľna a dovolenky s tým, že nesúhlasí klient s udelením substitúcie. Súd ešte v ten istý deň emailovou cestou upozornil právneho zástupcu, že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania, preto že bol riadne a včas predvolaný a bol poučený, keďže už v minulosti uviedol, že má problém s doručovaním, aby si túto záležitosť ako advokát dal do poriadku, pretože to nemôže byť na úkor hospodárnosti konania a riadneho a včasného prejednania a rozhodnutia veci bez prieťahov vo vzťahu k ostatným účastníkom. Opätovne právny zástupca žalobcu zaslal súdu email, v ktorom zotrval na svojej žiadosti o odročenie a uviedol, že ak sa pojednávanie napriek všetkému uskutoční, bude to považovať za rozpor so zásadou súd pozná právo a odňatie práva na navrhnutie ďalších dôkazov a na záverečné zhrnutie. Tu je potrebné zo strany súdu uviesť, že z dôvodu ospravedlňovania sa právneho zástupcu žalobcu súd odročil pojednávanie nariadené na 26.2.2013, ale aj 27.5.2013, kde stále dôvodí právny zástupca, že mu nebolo riadne a včas doručené predvolanie na pojednávanie. Súd je toho názoru, že právny zástupca žalobcu ako advokát, pokiaľ má problém s doručovaním má si vytvoriť také podmienky, aby mohol súdne zásielky, ktoré sú zo súdu posielané v dostatočnom predstihu mohol včas a riadne prevziať a nespôsoboval tak prieťahy v konaní. Súd tiež nemohol akceptovať jeho posledné ospravedlnenie, ba dokonca žiadosť, aby bol ďalší termín stanovený až na september 2013, z dôvodu, že on čerpá v druhej polovici mesiaca dovolenku, v mesiaci august z dôvodu letných prázdnin mal. detí a že ako právny zástupca začne vyvíjať pracovné aktivity až v mesiaci september 2013. Súd vo veci konal, pojednával dňa 1.7.2013 a následne aj rozhodol, pretože mal dostatočne a úplne zistený skutkový stav a bol to právny zástupca žalobcu, ktorý spôsobil, že nemal možnosť záverečného návrhu a nie súd mu odňal toto právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a Exekučnom poriadku.