Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_54P-166-2022.pdf
PDF · 120.52 KB
Case nature
Area
Subarea
54P/166/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov – matky: E. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. F., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapač, PhD., s.r.o., so sídlom 17. novembra 3215, Čadca, a otca: F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G., H. I., t. č. bytom D. X, G., H. I., o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I.Súd zveruje mal. A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Matka je oprávnená a povinná mal. Emu zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. Emy mesačne sumou 200 eur vždy od 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky počnúc 29.7.2022.
IV. Zameškané výživné za obdobie od 29.7.2022 do 31.7.2023 vo výške 1.219,35 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným v splátkach po 40 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.
V. Styk otca s mal. Emou súd ponecháva na dohode rodičov.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 29. 7. 2022 sa matka domáhala rozhodnutia, ktorým by súdu mal. Emu zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať v bežných veciach pri zachovaní rodičovských práv oboch rodičov, otca navrhla zaviazať prispievať na výživu maloletej A. sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. dcérou spontánne po vzájomnej dohode rodičov v mieste bydliska matky. Návrh odôvodnila tým, že z manželstva pochádza jedno mal. dieťa A. B., pričom matka podala návrh na rozvod manželstva, avšak keďže manžel jej nijakým spôsobom neplatí výživné, považuje za nevyhnutné podať aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia na platenie výživného v nevyhnutnej miere ako aj na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu, pretože o mal. dieťa sa v zásade stará len ona za pomoci jej rodičov, pričom ona je na rodičovskom príspevku, ktorý je vo výške 8.000 Kč a manžel jej od mesiaca 3/2022, kedy odišla z Českej republiky a odkedy býva na území Slovenskej republiky, nijakým spôsobom na výživné neprispieva. Príjem otca určiť nevie, vie len, že pracuje ABI special, s.r.o. Moravská Ostrava, pričom pracuje na pozícii SBS a pokiaľ má matka vedomosť poberá aj čiastočný invalidný dôchodok.
2. Otec sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
3. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 54P/166/2022-36 zo dňa 25. 8. 2022 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživným na maloletú vo výške 100 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil otec a kolízny opatrovník. Podľa mailového podania dožiadaného súdu otec predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 27. 6. 2023 osobne. Zároveň súd o termíne pojednávania upovedomil otca elektronicky s tým, že nakoľko bol vo veci vypočutý dožiadaným súdom jeho účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná. Dňa 27. 6. 2023 otec oznámil súdu mailom, že prevzal dopis zo súdu s tým, že sa nemá ako na súd dostať, nemá finančné prostriedky, neuviedol, že trvá na tom, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Kolízny opatrovník ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu choroby kolízneho opatrovníka, súhlasil, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Z uvedených dôvodov súd pojednával v neprítomnosti otca a kolízneho opatrovníka.
5. Z rodného listu vystaveného Ministerstvom vnútra SR vyplýva že v osobitnej matrike je zapísané, že otcovi F. B., nar. XX. X. XXXX a matke E. B., nar. XX. X. XXXX sa dňa 12. 5. 2021 narodila maloletá A. B..
6. Podľa sobášneho listu osobitnej matriky Ministerstva vnútra SR rodičia maloletej uzatvorili dňa 24. 4. 2021 manželstvo v Českej republike.
7. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov zo dňa 9. 8. 2022 uviedol, že rodičia mal. dieťaťa sú manželia, z manželstva sa rodičom narodilo jedno dieťa mal. A. B., nar. XX.X.XXXX. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá. Ďalej kolízny opatrovník popísal podmienky bývania maloletej v rodinnom dome otca matky maloletej, pričom konštatoval, že maloletá má vytvorené vhodné podmienky na pokojný spánok a na hranie. Taktiež kolízny opatrovník uviedol vyjadrenia matky s tým, že šetrením pomerov rodiny matky nebolo zistené ani úradu neboli hlásené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, matka má vytvorené vhodné bytové, materiálne, sociálne podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú.
8. Zo správy zamestnávateľa otca OZP Management, a.s. vyplýva, že otec mal v období 1/2022-7/2022 priemernú čistú mzdu 18.417,85 Kč. Otec je u tohto zamestnávateľa v pracovnom vzťahu – hlavný, pracovnoprávny vzťah uzatvorený na dobu neurčitú.
9. Matka sa dňa 3. 11. 2022 zúčastnila informatívneho stretnutia s rodičmi na súde, otec sa nedostavil, matka špecifikovala výdavky na maloletú – strava 50 eur, hygiena 30 eur, plienky 80 eur, umelé mlieko 40 eur. Svoje výdavky špecifikovala ako na bývanie a stravu 100 eur - prispieva rodičom, oblečenie, hygiena 70-80 eur mesačne.
10. Podľa oznámenia Úradu práce Českej republiky, Krajská pobočka v Brne zo dňa 5. 11. 2021 adresovaného matke maloletej bol tejto priznaný rodičovský príspevok na maloletú vo výške 8.000 Kč od 25. 7. 2021, pričom rodič, ktorý po celý kalendárny mesiac sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa, ktoré je najmladšie v rodine, má nárok na rodičovský príspevok najdlhšie do 4 rokov veku tohto dieťaťa.
11. Tunajší súd požiadal o výsluch otca dožiadaný súd v Českej republike – Mestský súd v Brne, ktorý vykonal výsluch otca dňa 12. 4. 2023. Otec uviedol, že s návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. nesúhlasí, nesúhlasí so zverením do starostlivosti matke. Súčasná situácia mu neumožňuje jazdiť za dcérou na Slovensko, je v insolvencii. Chcel by dcéru mať u seba a pre začiatok aspoň jeden víkend v mesiaci. S dcérou chce byť v kontakte, má o ňu veľký záujem. Pokiaľ sa týka výživného uviedol, že si myslí, že súčasných 100 eur je na dvojročné dieťa dostatočne dosť. Nie je nutné, aby manželka nakupovala drahé veci, keď je možné zakupovať lacnejšie varianty v supermarketoch. V súčasnej doby si s ohľadom na insolvenciu nemôže dovoliť platiť viac. K návrhu na ponechanie úpravy styku maloletej s otcom na dohode rodičov uviedol, že si myslí, že s manželkou sa nebude možné dohovoriť, nakoľko počíta s tým, že on bude za dcérou dochádzať na Slovensko. Rád by dcéru mal aspoň jeden víkend v mesiaci u seba v Brne. Manželka často už dojednané mení. Manželka už pred odchodom na Slovensko často jednala za jeho chrbtom, bez jeho vedomia vystavila v auguste
2021 na Slovenskú nový rodný list, odhlásila dcéru od lekára v Brne bez toho, aby túto informáciu mu oznámila. Navrhol úpravu styku s maloletou tak, že zatiaľ by stačil jeden víkend v mesiaci s tým, že by v budúcnosti žiadal o častejšie stretávanie alebo striedavú starostlivosť. S babičkou by nebol problém vyzdvihnúť malú na hraniciach, aby ju manželka nemusela voziť až do Brna. Aj babička stojí o častejšie stretávanie s vnučkou. Zároveň by nebol problém s malou vrátiť ju k hraniciam späť. Otec žije sám v podnájme v Brne, v súčasnej dobe má partnerku, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti. Deti žiadne nemá. Pokiaľ nebude záležitosť vybavená, nemajú v pláne bývať spoločne. Dosiahnuté vzdelanie má základné. Uznesením Krajského súdu v Brne zo dňa 27. 6. 2022 č. k. KSBR 26INS 20058/2021-B-P bolo schválené oddlženie. Ďalej otec uviedol, že po fyzickej stránke je zdravý, navštevuje psychiatra. Žiadne špeciálne stravovanie nepotrebuje. Približne od 15 rokov berie prášky na depresiu, má invalidný dôchodok. Priznanú má invaliditu I. stupňa, dôchodok sa približuje k výške 9.700 Kč, celá čiastka je zasielaná insolvenčnej správkyni. Od októbra alebo novembra 2022 platí 100 eur mesačne, predtým zaslal dve platby, presné čiastky si nevybavuje, myslí, že to bolo jedenkrát 2.500 Kč. Iným spôsobom na zabezpečovaní potrieb maloletej A. bohužiaľ nepodieľa, situácia mu to nedovoľuje. Podporu má u svojej matky, ktorá Eme posiela materiálne veci – oblečenie a podobne. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Pracuje v Brne v nákupnom centre ako ochranka, ďalší príjem má už spomínaný invalidný dôchodok 9.741 Kč. Nevlastní žiadne motorové vozidlo, jeho zdravotný stav mu nedovoľuje, aby bol držiteľom vodičského oprávnenia. Táto skutočnosť komplikuje jeho možnosti stretávať sa s dcérou častejšie. Nevlastní žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty, neinvestuje. Za bývanie platí 13.000 Kč mesačne, teda nájom a zálohy za služby. Mesačné výdaje na jedlo má tak 2.000 Kč s tým, že mu vypomáha priateľka. Na lieky nič nedopláca. Nemá zriadené žiadne sporenie alebo poistenie. Na záver uviedol, že sa mu situácia nepáči, malú by chcel vídať, pre začiatok aspoň jeden víkend v mesiaci s tým, že do budúcna určite bude chcieť striedavú starostlivosť. S výškou výživného 200 eur nesúhlasí v súčasnej dobe aj s ohľadom na insolventnosť nie je schopný takúto vysokú čiastku platiť. Manželka s ním príliš nekomunikuje, na otázky ohľadne maloletej mu odpovedá stručne a fotky dcéry zašle iba občas.
12. Podľa správy Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 22. 3. 2023 je otec poberateľom invalidného dôchodku pre invaliditu I. stupňa v aktuálnej výške 9.741 Kč mesačne.
13. Z úradného záznamu zo zmierovacieho konania zo dňa 19. 7. 2022 uskutočneného online formou v prípade neoprávneného premiestnenia mal. Emy za účasti otca, matky a Edity Pfundtner, riaditeľky Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a J. K., referentky oddelenia právnych služieb a psychologického poradenstva, vyplýva, že otec sa vyjadril, že podľa jeho názoru je dôvodom vzniknutej situácie jeho súčasná nepriaznivá osobná finančná situácia a obavy matky maloletej, že by v budúcnosti nevedel ako otec zabezpečiť jej všetko, čo by chcela. Návrh na návrat dieťaťa na súd v Slovenskej republike zatiaľ nepodal. Matka ako príčinu premiestnenia maloletej na Slovensko uviedla dlhy otca a zlé bytové podmienky a prostredie, kde maloletá vyrastala. Otec v rámci konania opakovane uviedol, že pokiaľ si nevyrieši svoju finančnú situáciu je aj vzhľadom na jeho pracovnú vyťaženosť (24 až 36 hodinové zmeny), pre maloletú je najlepšie aby bola v starostlivosti jej matky a súhlasil, aby dočasne (do zmeny jeho osobnej situácie) bývali na Slovensku u starých rodičov maloletej z matkinej strany. K otázke styku s maloletou sa otec vyjadril, že on má o ňu záujem, avšak teraz si nevie predstaviť, ako by ho realizoval vzhľadom na jeho pracovnú vyťaženosť. Matka sa vyjadrila, že si nevie predstaviť cestovať s maloletou vlakom, auto ani vodičský preukaz nevlastní. Nebráni však otcovi navštevovať maloletú na Slovensku v mieste ich súčasného pobytu. Taktiež sa nebráni pravidelných online stretnutiam otca s maloletou.
14. Podľa otcom predložených výpisov – potvrdení o prichádzajúcich úhradách bol zostatok mzdy otcovi poukázaný v mesiacoch 6/2022 – 3/2023 vo výške od 8.791 Kč do 13.957 Kč.
15. Matka na pojednávaní žiadala výživné určiť od podania návrhu. Je na rodičovskej dovolenke a aj v čase podania návrhu poberala rodičovský príspevok 8.000 Kč, t. j. 333 eur, prídavky na dieťa nepoberá, nakoľko Česká republika jej oznámila, že chýbali nejaké formuláre, že otec k tomu neposkytol súčinnosť. Maloletá má dva roky, je plienkovaná, výdavky na plienky, vlhčené obrúsky a podobne – 50 – 80 eur mesačne. V súčasnosti je už na bežnej strave, sunar mala do roka aj dva mesiace, resp. po podaní návrhu ešte pár mesiacov bola na sunare. V súčasnosti má bežnú stravu. Intoleranciu nemá. Pokiaľ sa týka oblečenia, je to tak 50 eur mesačne, hygienické potreby 30 – 40 eur mesačne. Sú to rôzne šampóny, sprchovacie šampóny, sudocream, oleje. Maloletá je zdravá, matka zakupuje klasické vitamíny. Ďalšie
výdavky sú strava, hračky, voľnočasové aktivity, výlety. Mesačné výdavky na maloletú sú 350 eur - 380 eur cca. Matka má výdavky na bývanie, býva u otca v rodinnom dome, je to samostatné bývanie. Býva tam ona, dcéra, otec. Výdavky na bývanie v dome sú okolo 450 eur - voda, kúrenie tuhé palivo, elektrika. Pokiaľ sa týka rozdielu vo výdavkoch, pomáha matke babka maloletej, ktorá je dôchodkyňa. Okrem výdavkov na bývanie, maloletú a stravy, ošatenia, hygieny na jej osobu matka iné nemá. Otec sa s maloletou nestretáva. Maloletá je zvyknutá cestovať, boli raz v Brne, boli po veci, avšak otec sa k maloletej nemal. V súčasnosti by dcéra už otca nepoznala. V minulosti matka maloletej bola v kontakte aj s matkou otca maloletej, avšak teraz u nie. Matka nevlastní žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci. Nevlastní auto. Nemá inú vyživovaciu povinnosť.
16. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
17. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
18. Podľa čl. 15 dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996) č. 344/2002 Z.z. pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
19. Podľa čl. 2 písm. b/ nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
20. Podľa čl. 3 ods. 1 protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (príloha rozhodnutia Rady Európskej únie o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES) pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
21. Podľa čl. 5 vety prvej zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
22. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
23. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa c) práva majetku maloletého dieťaťa.
25. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
26. Podľa § 62 ods. 1 – 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
30. Predmetné konanie o úpravu rodičovských práv a povinností je konanie s cudzím prvkom, nakoľko otec je štátny občan Českej republiky a má trvalý (aj obvyklý) pobyt na území Českej republiky. Preto súd skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Z vyjadrení rodičov maloletej, ako i zo sobášneho listu vyplýva, že rodičia maloletej A. sú manželia, bývali v Českej republike, matka s maloletou A. sa presťahovala k rodičom na Slovensko v marci 2022. Z vyjadrení matky nevyplynulo, že by išlo o dočasné presťahovanie sa s maloletou na územie SR. Presťahovanie sa k rodičom odôvodňovala ako vyriešenie nepriaznivej situácie pokiaľ sa týka podmienok na bývanie v Českej republike. Zo strany otca nebolo iniciované návratové konanie pri neoprávnenom premiestnení maloletého dieťaťa, pričom z úradného záznamu zo zmierovacieho konania spísaného Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vyplýva, že fakticky vyjadril súhlas s tým, že maloletá býva na území SR. Súd je toho názoru, že premiestnením maloletej A. matkou na územie Slovenskej republiky tu táto nadobudla obvyklý pobyt. Súd dospel k záverom, že vo veci úpravy rodičovských práv a povinností má súd SR právomoc konať podľa čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, nakoľko v čase začatia konania tu malo maloleté dieťa obvyklý pobyt a neboli dané dôvody uvedené v čl. 9, 10 a 12 nariadenia (nejde o určovanie právomoci počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ani o určovanie právomoci v prípade únosu dieťaťa, taktiež nebolo zistené, že by medzi rodičmi bola dohoda o súdnej právomoci). Rovnako obvyklý pobyt maloletých bol kritériom pre určenie právomoci slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci výživného a to podľa čl. 2 písm. b/ nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.
31. Pri rozhodovaní súd aplikoval slovenský právny poriadok, t.j. hmotné právo Slovenskej republiky a to v súlade s čl. 15 dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996) č. 344/2002 Z.z. a čl. 3 ods. 1 protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť.
32. Rodičia mal. Emy od marca 2022 nežijú spolu, matka sa s maloletou A. presťahovala k svojim rodičom na Slovensko. Maloletá je vo veku 2 rokov, matka je s ňou na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje jej celodennú starostlivosť. To, že otec pred dožiadaným súdom nesúhlasil so zverením mal. A. do osobnej starostlivosti matky je v logickom rozpore s jeho ďalšími tvrdeniami, kedy navrhuje upraviť jeho styk s maloletou a teda nežiada zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletej A., aby osobnú starostlivosť o ňu zabezpečovala jej matka, nakoľko sa o ňu celodenne stará od jej narodenia, dieťa je na matku naviazané, od odchodu na Slovensko otec sa s maloletou nestretol. V tejto starostlivosti neboli zistené nedostatky zo strany kolízneho opatrovníka, tieto netvrdil ani otec. Z uvedených dôvodov súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky.
33. V zmysle § 28 zákona o rodine rodičovské práva patria obom rodičom. Súd však v otázke zastupovania maloletej a správy jej majetku zohľadnil okolnosti daného prípadu, kedy z dokazovania vyplynulo, že otec od odchodu matky z Českej republiky sa s maloletou nestretol, poukazuje na nemožnosť vycestovať za maloletou na Slovensko. V živote maloletej nastanú situácie, kedy bude treba riešiť otázky, kde sa bude vyžadovať súhlas otca (zápis do materskej školy, základnej školy, súhlasy s lekárskou starostlivosťou a pod) a nie je v záujme maloletej, aby tieto otázky zostali nedoriešené z dôvodu neposkytnutia súhlasu otca, prípadne že by bola zakaždým matka nútená podať návrh na nahradenie súhlasu otca na súd, ktorého dĺžka konania by bola ovplyvnená skutočnosťou, že otec maloletej žije v ČR. V tomto zmysle súd poukazuje aj na skutočnosť, že matke maloletej z Českej republike nie sú vyplácané rodinné prídavky z dôvodov neposkytnutia súčinnosti príslušnému orgánu v ČR zo strany otca. Zároveň otec počas konania bol ťažko dosiahnuteľný z dôvodu, že opakovane menil adresu svojho bydliska a túto neoznamoval, príp. neskoro oznamoval. Uvedené by sťažovalo aj prípadné poskytovanie písomného súhlasu poštou. Nemožno požadovať od matky maloletej, aby v každom jednotlivom prípade, kedy bude potrebný súhlas otca, vycestovala za ním do Českej republiky. Nie je teda predpoklad, že by otec pri výkone práva zastupovať maloletú a spravovať jej majetok konal tak, aby boli chránené jej záujmy (§ 28 ods. 2 zákona o rodine) a to z hľadiska zabezpečenia rýchlosti a efektívnosti výkonu tohto jeho práva, preto súd rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude oprávnená matka maloletej.
34. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Zároveň pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 zákona o rodine).
35. Maloletá A. je dieťa útleho veku, má dva roky, je v celodennej starostlivosti matky, plienkovaná, v čase začatia konania prikrmovaná umelým mliekom, je zdravá. Súd posúdil matkou tvrdené výdavky na maloletú, pričom odôvodnené potreby maloletej ustálil nasledovne – strava 120 eur (najskôr strava s umelým mliekom, neskôr bežná strava), plienky 50 eur (matka na pojednávaní uvádzala tieto výdavky 50 – 80 eur, pričom je predpoklad, že tieto výdavky budú postupne klesať), hygiena 20 eur, oblečenie 40 eur (ide o dieťa nízkeho veku, kde sa musí šatstvo meniť z dôvodu rastu dieťaťa), vitamíny 10 eur, hračky, voľný čas 20 eur, spolu cca 260 eur.
36. Matka maloletej je na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom 8.000 Kč, t.j. eur, iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Jej výdavky okrem výdavkov na maloletú sú tvorené bežnými výdavkami týkajúcimi sa jej osoby, výdavkami na bývanie, býva s maloletou u svojho otca.
37. Príjem otca maloletej pozostáva z príjmu z pracovného pomeru v priemere 18.417,85 Kč (podľa kalkulačky na webe NBS 772,95 eur) a z invalidného dôchodku 9.741 Kč ( 408 eur). Jeho mesačný príjem je priemere 1180 eur. Výdavky na bývanie uviedol 13.000 Kč (545,57 eur), ide však o trojizbový byt, ako sám otec uviedol, pričom tam podľa jeho vyjadrení býva sám, preto teda tento výdavok nemožno považovať za opodstatnený v plnej výške. Na jednej strane otec poukazuje na nedostatok svojich financií, na druhej strane si zabezpečuje bývanie nadštandardne vzhľadom na výmeru bytu. Otec iné výdavky (okrem stravy) neuviedol, poukazoval na to, že je v insolvencii, nemá iné vyživovacie povinnosti, nevlastní nehnuteľné veci ani majetok väčšej hodnoty.
38. Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti otca na mal. Emu súd okrem jej odôvodnených potrieb, schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka maloletej zabezpečuje celodennú starostlivosť a teda nemôže si zabezpečiť príjem či už z pracovného pomeru, alebo podnikania. Zároveň matka maloletej zabezpečuje bytové potreby. Otec okrem výživného 100 eur na základe neodkladného opatrenia sa na výžive maloletej nepodieľa žiadnou inou formou, osobnou starostlivosťou, vecnými plneniami a pod. Pokiaľ otec uvádzal, že je v insolvencii, súd poukazuje na to, že výživné má v zásade prednosť pred ostatnými výdavkami otca. To, že otec musí splácať svoje záväzky (okrem záväzkov na výživnom), nemôže byť na úkor výživy jeho maloletej dcéry. Z uvedených dôvodov súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletú na sumu 200 eur a to s účinnosťou od podania návrhu matky na začatie konania na súd, t.j. od 29.7.2022 v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 zákona o rodine, pričom neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne.
39. Zameškané výživné súd určil za obdobie od podania návrhu, t.j. 29.7.2022 do 31.7.2023, nakoľko v čase doručovania tohto rozsudku bude otec už v omeškaní aj s platením výživného splatným v mesiaci júl 2023. Dlžné výživné je za 3 dni v mesiaci júl 2022 – 19,35 eur a za 12 mesiacov od 8/2022 do 7/2023 x 200 eur = 2.400 eur, spolu 2.419,35 eur. Z uvedenej sumy súd odpočítal uhradené výživné v mesiacoch 7/2022 – 6/2023 t.j. 12 x 100 eur, spolu 1.200 eur a dlžné výživné ku dňu rozhodnutia súdu tvorí sumu 1.219,35 eur. Súd povolil otcovi toto dlžné výživné splácať mesačnými splátkami spolu s bežným výživným po 40 eur tak, aby k splateniu došlo najneskôr do 3 rokov, pričom ak sa dostane otec do omeškania s platením niektorej splátky, stáva sa celý dlh splatným naraz.
40. Styk otca s maloletou A. matka navrhla ponechať na dohode rodičov. Otec sa dožadoval úpravy styku. Pred dožiadaným súdom uviedol, že matka počíta s tým, že bude za dcérou dochádzať na Slovensko, rád by mal dcéru aspoň jeden víkend v mesiaci v Brne s tým, že by nebol problém vyzdvihnúť malú na hraniciach, aby ju manželka nemusela voziť až do Brna. Konkrétne návrhy termínov neuviedol. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal zo skutočnosti, že maloletá má 2 roky a otca nevidela od jej odchodu na Slovensko, t.j. od marca 2022. Nemôže si tak tohto pamätať a nie je možné za tejto situácie upraviť styk otca s dcérou na jeden víkend v mesiaci, nakoľko by to znamenalo jej vytrhnutie zo známeho prostredia, kde je naviazaná na matku. Do úvahy by prichádzala taká úprava styku, kedy by otec sa stretával s maloletou za prítomnosti matky najskôr v kratšom časovom intervale, pričom postupne by sa tento rozširoval, príp. by sa neskôr mohol realizovať bez prítomnosti matky. Dôležitým faktorom, ktorý otázku stretávania sa otca s maloletou ovplyvňuje, je vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a otca, pričom otec viackrát poukazoval na to, že nemôže vycestovať, má dlhé pracovné zmeny, nemá prostriedky, neskôr žiadal (č.l. 172), aby mu matka dcéru doviezla a potom si pre ňu prišla. Podľa názoru súdu nemožno od matky, ktorá poberá len rodičovský príspevok, spravodlivo žiadať, aby vozila maloletú do Brna, prípadne na hranice, ako navrhuje otec. Súd v tomto prípade považoval za najvhodnejšie, aby sa rodičia na styku s maloletou dohodli, matka opakovane vyjadrila, že tomuto nebráni. Vymedzením styku rozhodnutím súdu za tejto situácie by s veľkou pravdepodobnosťou nemuselo dochádzať k jeho realizácii, nakoľko otec je pracovne zaneprázdnený, konkrétne termíny styku nenavrhol a príprava matky maloletej na styk by tak mohla byť opakovane zmarená, čo by nemuselo priaznivo vplývať na maloletú. Zároveň súd poukazuje na to, že otec od odchodu dcéry na Slovensko ani raz za ňou neprišiel, opakovane sa odvolával na to, že nemôže vycestovať na Slovensko. Nie je podľa názoru súdu vhodné, aby bol styk určený niekde na hraniciach, matka by tam docestovala a otec by sa nedostavil. Česká republika je susedný štát, nejde o veľkú vzdialenosť, medzi Brnom a Žilinou existujú priame vlakové spojenia. Otec tak môže vycestovať za maloletou do miesta bydliska matky. Uvedené nevylučuje, aby v prípade, ak bude maloletá staršia, aby dochádzalo k stretnutiam s otcom aj v Brne. Rovnako s poukazom na uvedené má súd za to, že ak by aj upravil styk otca s maloletou v určitých termínoch s postupným rozširovaním styku a jeho zmenou (v prítomnosti matky, bez prítomnosti matky), toto by bolo viazané na navykanie si maloletej na otca, vytváranie ich bližšieho vzťahu, pričom ak by sa niektoré zo stretnutí nerealizovali, k uvedenému prehĺbeniu vzťahu dcéry s otcom by nedošlo a v čase, kedy by sa mal podľa rozhodnutia súdu realizovať už širší styk, nebola by maloletá na tento pripravená. Z uvedených dôvodov súd styk otca s maloletou A. neupravil a ponechal ho na dohode rodičov. Ak otec zmení svoj postoj k otázke vycestovania za maloletou na územie SR a nedôjde k dohode medzi rodičmi, je možné v budúcnosti tento styk rozhodnutím súdu upraviť.
41. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 - § 56 CMP, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Nakoľko sa matka po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku práva podať odvolania vzdala, toto právo nemá.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.