Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-105-2011.pdf
PDF · 83.13 KB
No categories available
6C/105/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R., Z. X, občana SR, zast. JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom AK Tŕnie, so sídlom kancelárie Zvolen, Sládkovičova 2, IČO: 37 897 951, proti žalovanému F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R., Z.Č. X, občan SR, zast . JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom AK Zvolen, so sídlom 960 01 Zvolen, Nám. SNP 70/36, IČO 37 894 692, o zaplatenie 36 513,31 Eur s prísl, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36 513,31 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 01. 10. 2008 do zaplatenia a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 36 513,31 Eur spolu s 11,25 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01. 10. 2008 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd na základe skutočností opísaných v odôvodnení podaného žalobného návrhu, zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 09. 1998, zápisnice o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Zvolen č. 685/320, platobného rozkazu 6C/105/2011 zo dňa 16. 11. 2011, odporu zo dňa 07. 02. 2012, vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania, výpisom z LV XXX pre obec a kat. úz. A., návrhom darovacej zmluvy zo dňa 25. 07. 2005, fotokópiou plnej moci zo dňa 27. 07. 2005, poistky č. 81/89819.2 Slovenskej poisťovni a. s. a ostatných listinných a iných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Žalovaný uzavrel dňa 30. 09. 1998 so žalobcom zmluvu o pôžičke bez dojednania úroku, ktorej predmetom bola suma 1 100 000,-- Sk (36 513,31 Eur) s tým, že dátum splatnosti bol zmluvnými stranami dohodnutý najneskôr do 30. 09. 2008.
Po uplynutí lehoty splatnosti žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky, avšak neúspešne. Od 01. 10. 2008 je žalovaný v omeškaní s vrátením peňažného dlhu.
S poukazom na zhora uvedené potom žalobcovi nezostávalo nič iné, len domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, uplatnil si žalobca v intenciách zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania.
Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťah otca (žalobcu) a syna (žalovaného). Žalobca uviedol, že v roku 1998 išlo o obdobie, kedy sa sám rozvádzal, požičal synovi - žalovanému 1 100 000,-- Sk za tej podmienky, že syn mu požičanú sumu vráti najneskôr do 30. 09. 2008 v hotovosti. Pôžičku mu poskytol bezúročne. Na základe vzájomnej dohody mal žalovaný žalobcovi vrátiť uvedenú sumu po tom, ako predá chatu. Podľa informácii žalobcu, žalovaný predal chatu v rekreačnej oblasti asi pred dvomi - tromi rokmi, no z utŕžených peňazí mu dlh nevrátil.
Právny zástupca žalovaného namietal opodstatnenosť a dôvodnosť podanej žaloby. Tvrdenia ktoré boli skutkovo opísané v zmluve o pôžičke sa nezakladajú na pravde, pretože v skutočnosti bola táto suma o pôžičke uzavretá len fiktívne a to v období, keď sa žalobca rozvádzal. Suma 1 100 000,-- Sk nebola žalovanému požičaná. Sám žalovaný na doplnenie uviedol, že v čase kedy bola zmluva o pôžičke uzavretá, bol jeho otec - žalobca v rozvodom konaní. V tomto čase mal záujem kúpiť chatu avšak táto mala byť napísaná na žalovaného. Všetky rokovania, ktoré boli vedené v súvislosti s kúpou predmetnej chaty viedol žalobca. Dňa 19. 05. 2010 mal žalovaný finančný problém vo firme a keď požiadal žalobcu o pomoc, tento spísal pred notárom v Bratislave závet, kde okrem iného riešil aj vlastnícky vzťah k sporovej nehnuteľnosti, ktorá bola zakúpená za finančné prostriedky opisované v zmluve o pôžičke. Potvrdil, že skutočne po právnej stránke bol vlastníkom predmetnej rekreačnej chaty, finančné prostriedky však na ňu dal žalobca, ktorý sa s týmto vyporiadal aj vo svojom závete takým spôsobom, že o 50 000,-- Eur bude v dedičskom konaní žalovaný ukrátený, s čím on súhlasil. Za danej situácie po vzájomnej dohode so žalobcom mu nemal nič z chaty v prípade predaja odovzdávať. Žalovaný súdu predložil listinný dôkaz
- čestné vyhlásenie zo dňa 19. 05. 2010, kde prehlásil že ku dňu 19. 05. 2010 prevzal od svojho otca dar pozostávajúci z peňažnej hotovosti vo výške 331 939,18 Eur. V čase kedy bol žalovaný aktívny v podnikaní mu otec dal 1 000 000,-- Sk, neskôr mu dovolil disponovať so spomínanou chatou, ktorá mala hodnotu 50 000,-- Eur, s tým že ak chatu predá, môže si finančné prostriedky ponechať. Potom mu ešte žalobca dal 50 000,-- Eur, čo malo predstavovať čiastku vyše 4 000 000,-- Sk. Zostávajúci rozdiel do 10 000 000,-- Sk mal byť žalovanému poskytnutý po tom, ako žalobca predá svoju predajňu vo R. s označením O. O.. Neskôr však došlo ku zmene správania sa žalobcu k žalovanému a žalobca mu už nedoplatil 6 000 000,-- Sk v zmysle prehlásenia o prijatí daru žalovaným.
Žalovaný súdu predložil ďalší listinný dôkaz označený ako darovacia zmluva uzavretá podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka a to dňa 25. 07. 2005, kde ako darca vystupuje žalovaný a ako obdarovaný vystupuje žalobca. Predmetom tejto darovacej zmluvy mala byť stavba - chata so súpisným číslom XXX a monolitickou garážou postavenou na pozemku parc. č. CKN XXX a tiež pozemku parc. č. CKN XXX zast. plochy a nádvoria vo výmere 314 m2 vedenej na Správe katastra Zvolen pre obec a kat. úz. G.. Žalovaný súdu predložil aj plnú moc, kde žalobca splnomocnil JUDr. Jozefa Brázdila, advokáta AK Zvolen na zastupovanie v katastrálnom konaní o vklad darovacej zmluvy. Žalovaný však predmetnú darovaciu zmluvu nepodpísal vzhľadom k tomu, že sa v nej neriešila otázka „dlhu“ vo výške 1 100 000,-- Sk. V prípade ak by bola uvedená suma uvedená ako súčasť tejto darovacej zmluvy, alebo na nejakej inej listine ako vrátenie fiktívne požičanej čiastky žalobcovi, žalovaný by nemal problém darovaciu zmluvu podpísať.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01. 07. 2013 navrhol vypočuť ako svedkyňu manželku žalovaného, ktorá by vedela potvrdiť skutočnosti prednesené žalovaným na pojednávaní dňa 27. 05. 2013. Súd od vykonania tohto dôkazu upustil vzhľadom k tomu, že nemal dôvod pochybovať, či neveriť skutočnostiam opísaných v prednese žalovaného.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal za preukázané existenciu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania, ktorá bola uzavretá dňa 30. 09. 1998 a ktorej predmetom bola suma 1 100 000,-- Sk s dohodnutou dobou splatnosti do 30. 09. 2008. Ak žalovaný tvrdil, že išlo o fiktívnu zmluvu o pôžičke a uvedená suma 1 100 000,-- Sk bola použitá na nákup chaty v rekreačnej oblasti pre žalobcu, právne použiteľnú relevanciu by mal potom listinný dôkaz svedčiaci o zapísaní žalobcu ako vlastníka dotknutej nehnuteľnosti na príslušnom liste vlastníctva vedenom na Správe katastra vo Zvolene. Ak však na príslušnom liste vlastníctva vystupoval ako vlastník dotknutých nehnuteľností žalovaný, „de iure“ sa stal vlastníkom daných nehnuteľností on a to so všetkými povinnosťami a právami vlastníka vrátane práva na užívanie veci, nakladanie s vecou ako s vlastnou, disponovanie s vecou a ochranou vlastníckeho práva voči tým, ktorí by ho narúšali. V konečnom dôsledku sa žalovaný aj tak správal, čoho výsledkom bolo prevod vlastníckeho práva k predmetnej rekreačnej chate za cenu 80 000,-- Eur, ktorú si ponechal výlučne pre svoju potrebu tak, ako to uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 27. 05. 2013. Za danej situácie ak nedošlo k inej dohode žalovaného so žalobcom, bolo povinnosťou žalovaného odovzdať z utŕženej ceny 80 000,-- Eur svojmu otcovi - žalobcovi finančnú čiastku 36 513,31 Eur a to buď prevodom na jeho účet, alebo aj v hotovosti na protipodpis príjmového dokladu.
Súd v danom prípade nemohol vychádzať z prípadnej dohody medzi účastníkmi sporu, ktorej podstata mala byť obsiahnutá v písomnom závete žalobcu spísaného u notára JUDr. Macáka v Bratislave a to preto, že závetca - žalobca môže obsah závetu počas svojho života kedykoľvek zmeniť, môže svoj závet odvolať, pretože závet je jednostranný právny úkon závetcu účinný „in mortis causa“ - pre prípad smrti.
Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania, avšak vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS v čase kedy sa žalovaný do omeškania dostal (k 01. 10. 2008). V období od 25. 04. 2007 do 28. 10. 2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 %. Dvojnásobok potom prestavuje súdom priznaných 8,5 %. Z tohto dôvodu súd potom v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).