Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/64/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobkyne: BL Telecom debt s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpená: Advokátska kancelária SOUKENÍK

- ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 248,95 eur istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -25 zo dňa 9. augusta 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty žalovaným zamietol. Právne rozsudok odôvodnil aplikáciou z. č. o elektronických komunikáciách, , , (ďalej len ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným bola dňa 09.08.2007 platne uzavretá zmluva o pripojení vrátane dodatku k zmluve v zmysle Z. č. o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobkyne zaviazal poskytovať žalovanému zvolené služby, predať žalovanému mobilný telefón a žalovanému ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby v zmysle bodu 7. všeobecných podmienok a zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá zmluvná pokuta v sume 248,95 eur pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (bod 3. dodatku k zmluve). Žalobkyňa si uplatňuje v konaní zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, keď žalovaný svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby porušil. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom súdu nepreukázala porušenie povinnosti žalovaného uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas tak, ako to tvrdila v návrhu a neskôr aj v písomnom podaní zo dňa 27.07.2012, na základe čoho by bola žalobkyňa oprávnená požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd sa však i napriek tomu zaoberal otázkou prijateľnosti a primeranosti výšky požadovanej zmluvnej pokuty. Súd zamietol návrh žalobkyne, predmetom ktorého bolo zaplatenie zmluvnej pokuty majúc za to, že ide o neprijateľnú podmienku v zmysle . Zmluvná pokuta pri danej zmluve bola dohodnutá vo výške 248,95 eur pri kúpnej cene mobilného telefónu (1 Sk). Podľa písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne štandardná cena mobilného telefónu v čase uzavretia zmluvy bola 132,44 eur. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné. Žalobkyňa uplatňuje od žalovaného zmluvnú pokutu za porušenie niektorej z povinnosti podľa dodatku k zmluve a to vo výške, ktorá je fixná, bez ohľadu na to, akú povinnosť žalovaný poruší a tiež bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca viazanosti žalovaného, teda bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti. Zmluvná pokuta podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na ich náhradu, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť 228,95 eur s úrokmi z omeškania a nahradiť trovy konania a trovy odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila tým, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky je vecou vzájomnej dohody strán. Podmienkou jej platného dojednania je písomná forma dohody a jej určená alebo určiteľná výška. Žalovaný nebol zmluvnou pokutou sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že v dôsledku nesplnenia svojej povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Zotrvaním v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobkyne a počas doby viazanosti by prostredníctvom platieb za poskytované služby žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobkyne zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Súd zamietol nárok žalobkyne na náhradu zmluvnej pokuty z dôvodu nepreukázania porušenia povinností zo strany žalovaného. Uvedené skutočnosti tvrdené žalobcom však neboli žalovaným žiadnym spôsobom rozporované. Odvolateľ poukázal na to, že žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 26.07.2012 riadne tvrdila, na základe čoho bola žalovanému uložená zmluvná pokuta. Žalovaný bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu nedodržania povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobkyne nemožno požadovať, aby preukazovala, že mu žalovaný v stanovenej lehote nerealizoval zmluvné dobitie. V spore o zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté komunikačné služby a zaplatenie zmluvnej pokuty bremeno tvrdenia žalobkyne spočíva v tom, že právny predchodca žalobkyne so žalovaným ako účastníkom uzavrel zmluvu o pripojení a žalovaný nerealizoval pravidelné zmluvné dobitie. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobkyňu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Túto skutočnosť žalobkyňa riadne preukázala zmluvou o pripojení a dodatkom k zmluve o pripojení, ktoré boli spolu so žalobou predložené súdu. Ak sa chcel žalovaný brániť, musel by tvrdiť, že pravidelné zmluvné dobitia za telekomunikačné služby riadne a včas realizoval a nedošlo z jeho strany k porušeniu zmluvných povinností. Svoje tvrdenia mal žalovaný aj preukázať, čo však nesplnil. Nie je možné zo strany súdu následne sankcionovať žalobkyňu za nepreukázanie nesporných skutočností medzi účastníkmi konania nepriznaním uplatneného nároku. Zo strany súdu tak došlo k procesnému znevýhodneniu žalovaného a tým k zásadnému porušeniu rovného postavenia účastníkov konania garantovaného v ako aj SR. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že otázku prijateľnosti zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobkyne vzniknúť v prípade, ak žalovaný čerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti zo zmluvy. Z tohto pohľadu je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného telefónu, ktorý musel právny predchodca žalobkyne fakticky financovať (úverovať) zo svojich prostriedkov a z hodnoty ostatných poskytnutých benefitov, ako priamych investícií právneho predchodcu žalobkyne. Výšku zmluvnej pokuty pritom nie je možné odstupňovať v závislosti od času, ktorý zostáva do konca doby viazanosti, pretože právnemu predchodcovi žalobkyne sa na začiatku doby viazanosti vracajú nepriame investície vynaložené v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb žalovanému (poskytovanie vedľajších podporných telekomunikačných služieb a administratívnych výdavkov), ktoré nielen na začiatku právneho vzťahu so žalobkyňou, ale aj počas celého obdobia poskytovania služieb vynakladá. K návratnosti priamych investícií preto dochádza až neskôr. Návratnosť priamych investícií nie je priamo úmerná dobe, ktorou sú zmluvné strany viazané podľa zmluvy o pripojení, ale má progresívny charakter, preto nie je možné výšku uplatnenej zmluvnej pokuty meniť a znižovať v závislosti od času porušenia povinností zo strany

žalovaného. Motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bolo práve poskytnutie plnenia zo strany právneho predchodcu žalobkyne vo forme mobilného telefónu za zvýhodnenú cenu ako i zvýhodnené volania, či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu právny predchodca žalobkyne musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom dojednania zmluvnej pokuty a bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane žalobkyne, ktorá žalobkyni vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na strane žalobkyne škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu a zároveň aj v sume poskytnutých iných výhod a benefitov. Zmluvná pokuta má plniť aj prevenčnú povinnosť a jej výška musí do určitej miery byť vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadenie pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil. Táto hrozba musí byť dostatočne kvantifikovaná nato, aby svoj účel plnila. K otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. -169.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

Zo zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa a nasl. zo dňa 09.08.2007, v znení jej dodatku zo dňa 09.08.2007 vyplýva, že spoločnosť T Mobile a.s. sa zaviazala žalovanému zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby v zmysle dohodnutých účastníckych programov a rozsahu služieb. V dodatku k zmluve o pripojení si účastníci upravili podmienky kúpy mobilného telefónu. Žalovanému bol na základe dodatku k zmluve zo dňa 09.08.2007 predaný mobilný telefón značky Sony Ericsson K 320i silver za kúpnu cenu 300 Sk a bol aktivovaný program služieb Fix 300 Viac. V bode 3 dodatku k zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej najmä v bode 1 písm. c), v bode 2 alebo v čl. 3 bode 3.5 všeobecných podmienok je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 7.500 Sk s DPH. Žalobkyňa nadobudla pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16.12.2011.

V zmysle a o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne:

- v z. č. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový , ktorý v ostatnom znení má v zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

-OZ definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008.

-s účinnosťou od 01.01.2008 v spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený hore uvedenou zmluvou o pripojení pôvodne uzatvorenou medzi spoločnosťou T- Mobile a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle a nasl. a ako podnik v zmysle z. č. a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle a nasl. a podľa z. č. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a zmluvy o pripojení sú zmluvami spotrebiteľskými a treba na ne aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobkyni ako dodávateľovi. Žalobkyňa ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.

Je pravdou, že v zmysle čl. /EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, v bode 4 dodatkov k zmluve o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku, t.j. v pevne dojednanej výške 7.500 Sk, t.j. 248,95 eur. Obsahom dojednaní je tiež to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty a zmluvné pokuty je spotrebiteľ povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti.

Z obsahu zmluvy i dodatku vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ zakúpil od dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 1 Sk a tiež mal možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy žalovaným ako spotrebiteľom, odvolací súd poukazuje na to, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovaným ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške 7.500 Sk, t.j. 248,95 eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetných zmlúv, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na zníženú kúpnu cenu za mobilný telefón 1 Sk musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu 248,95 eur, teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným v cit. bode 3 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 09.08.2007 o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu, spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (, , ), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 ) a pre spotrebiteľa teda žalovaného nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný. Pokiaľ si teda žalobkyňa uplatňovala svoj nárok titulom zmluvnej pokuty, z hore uvedených dôvodov jej návrhu nebolo možné vyhovieť.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť

- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo

rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v . Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že je neplatná ako celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, s použitím potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle v spojení s vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. Keďže v odvolacom konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli, a neuplatnil si ich v zmysle nebola mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.