Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16P-92-2013.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Subarea
16P/92/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. S. K. N. B. Q. S., pracovisko F., dieťa rodičov, matky B. K., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, K. Š. a otca S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, K. Š. v konaní o určenie jednorázového výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na určenie jednorázového výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 12.3.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.3.2013 domáhala, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. XC/X/XXXX zo dňa 3.12.2009 a to tak, že okrem výživného určeného v tomto rozsudku, stanoví otcovi maloletého uhradiť jednorázové výživné vo výške 1 185,75 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia k jej rukám, prípadne alternatívne určí otcovi maloletého povinnosť uhradiť jednorázové výživné vo výške 1 185,75 Eur a to formou 26-tich mesačných splátok po 45,60 Eur ktoré by bol otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozhodnutia.
Svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením policajta sp.zn. ČVS: X.-XXXX/SN-K.-XXXX zo dňa 10.10.2012 bolo maloletému M. vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 pís. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 pís. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Uznesením policajta sp.zn. ČVS: X.-XXXX/SN-K.-XXXX zo dňa 12.10.2012 bola trestná vec obvinených, mal. G. F., mal. M. K., mal. Z. Š. a mal. K. S. spojená s trestnou vecou obvinených mal. G. F., mal. F. R., mal. S. A. a mal. K. S. stíhaných uznesením policajta pod ČVS: X.-XXXX/SN-K.-XXXX zo dňa 10.10.2012. Spoločné konanie je vedené na tunajšom OO PZ v K. H. N. pod ČVS: X.-XXXX/SN-K.-XXXX. Na vyčíslenie škody v predmetnom trestnom konaní bola pribratá znalecká spoločnosť, ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 21.12.2012, v ktorom vyčíslila škodu vo výške 13 952,96 Eur. Uznesením č. X/X/ XXXX zo dňa 28.1.2013 Obecné zastupiteľstvo v F. súhlasilo s úhradou vzniknutej škody vyčíslenou znaleckým posudkom, pričom táto suma bola ponížená o sumu 2 505,-- Eur, ktorú uhradila poisťovňa a po odpočte tejto sumy ostala čiastka 11 447,96 Eur. Čiastka škody pripadajúca na mal. M. prestavuje sumu 2 371,51 Eur. Dňa 7.3.2013 Obecné zastupiteľstvo v F. uznesením povolilo matke splatiť škodu za jej syna v 26-tich rovnakých mesačných splátkach od uzavretia dohody s Obcou F.. Ona je zamestnaná v L. K. K. S., kde jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 360,-- Eur. Spolu s maloletými deťmi býva u svojich rodičov, kde prispieva na chod domácnosti sumou 160,-- Eur. Ďalšie jej výdavky predstavujú sumu 100-200 Eur na stravu s čím je výrazne pomáhajú aj jej rodičia, 30,-- Eur poplatky za telefón a 50,-- Eur výdavky na dopravu do S. za prácou.
K návrhu sa písomne vyjadril otec svojím podaním zo dňa 20.5.2013, doručený tunajšiemu súdu dňa 22.5.2013 v ktorom nesúhlasil, aby mu bolo určené jednorazové výživné. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 3.12.2009 bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti matky a jemu bol upravený styk s maloletým len po dohode s matkou. Syn pod vplyvom matky vôbec nejaví záujem o stretávanie sa s ním ako otcom. Od rozvodu bol syn pri ňom iba raz a to tesne po rozvode. Keď sa s deťmi chcel stretnúť, prišla iba dcéra. On nemá žiadnu možnosť ani prostriedky na jeho výchovu a jeho matka by mu ani nedovolila sa do jeho výchovy zapájať. Keďže nemá žiadnu možnosť na výchovu syna, nemôže zodpovedať za spôsobené krádeže a ostané prečiny, z ktorých bol obvinený. Toho času je zamestnaný mimo bydliska a býva v podnájme. Jeho čistý príjem predstavuje sumu 571,-- Eur, za ubytovanie platí 118,-- Eur, výživné na deti platí v sume 120,-- Eur. Taktiež platí pôžičky z manželstva s matkou maloletého v sume 200,67 Eur. Cestovné do práce predstavuje sumu 30,-- Eur. Na stravu a domácnosť mu zostane iba minimum a to asi 70,-- Eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, ako aj listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že dôvodom zvýšenia výživného z jej strany bola tá skutočnosť, že mal. M. spôsobil škodu, pre ktorú bol trestne stíhaný a toto trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené a to aj preto, lebo sa s obcou dohodli, že predmetnú škodu, ktorá pripadla na jej syna uhradia v splátkach. Iný dôvod, pre ktorý by žiadala zvýšiť výživné, nemá. Potvrdila, že je naďalej zamestnaná, s čistým príjmom 360,- až 390,-- Eur mesačne a poberá tiež prídavky na dve maloleté deti v sume 46,20 Eur mesačne. Okrem dvoch mal. detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mal. M. je toho času žiakom 9. ročníka Základnej školy. Stravuje sa doma a voľný čas trávi pri počítači. Matka nemá zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, navštevuje s ním však psychológa a to už druhý rok. Otec platí výživné na syna pravidelne, avšak nad rámec bežného výživného synovi ničím neprispieva a nekontaktuje sa s ním a to ani telefonicky. Ona toho času býva s deťmi v dome jej rodičov, ktorým prispieva do domácnosti sumou 160,-- Eur mesačne a spláca pôžičku zo K. sporiteľne v splátkach vo výške 40,-- Eur mesačne pričom uvedenú pôžičku použili na prestavbu rodičovského domu v čase, keď s otcom maloletého ešte žili v spoločnej domácnosti. Matka má tiež náklady na cestovné do práce v sume 50,-- Eur mesačne.
Otec vo svojej výpovedi s návrhom matky nesúhlasil. Uviedlo, že toho času je zamestnaný, kedy jeho mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí od 500,--Eur do 600 Eur mesačne. Hradí si náklady na bývanie v sume 118,-- Eur mesačne vrátane energií. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Má vyživovaciu povinnosť len k mal. M. a k mal. Lare, kedy na obe mal. deti uhrádza výživné spolu vo výške 120,-- Eur mesačne. Spláca takisto pôžičky, ktoré mali s matkou ešte za trvania manželstva a to jednak v S. K. K. a jednak v K. K. spolu vo výške 200,-- Eur mesačne. Uhrádza si telefón vo výške 24,-- Eur mesačne a tiež cestovné do práce vo výške 30,-- Eur mesačne.
Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi ČVS: X.-XXXX/SN-K.- XXXX zo dňa 10.10.2012 mal súd preukázané, že okrem iného aj voči mal. M. bolo uvedeného dňa vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 pís. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 pís a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie T., K..Q..X.. č. XX/ XXXX vypracovaného v uvedenej trestnej veci dňa 21.12.2012 bola celková škoda na poškodených nehnuteľnostiach a odcudzených veciach vyčíslená na sumu 13 952,96 Eur. Z uznesenia č. 1/1/2013 z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v F., konaného dňa 25.1.2013 vyplynulo, že z predmetnej znaleckou organizáciou vyčíslenej škody uhradila poisťovňa sumu 2 505,-- Eur a tak po odrátaní tejto sumy ostala neuhradená čiastka škody vo výške 11 447,96 Eur.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 3.12.2009 bolo manželstvo rodičov mal. M. rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej mal. M. spolu so svojou sestrou F., boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu a to na mal. M. mesačne sumou 80,-- Eur a na mal. F. sumou 40,--. Eur mesačne. Podľa pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX a síce z výpovede otca maloletého uskutočnenej dňa 29.10.2009 vyplynulo,
že v tom čase tento pracoval ako živnostník a jeho priemerný mesačný príjem činil 15 000,-- Sk (t.j. 497,91 Eur), pričom mal náklady na bývanie v sume 180,-- Eur. Matka podľa jej výpovede v uvedenom konaní bola zamestnaná, s čistým mesačným príjmom 320,-- Eur. Maloletý v tom čase navštevoval 6.-ty ročník Základnej školy a stravoval sa doma. Výšku príjmu otca v uvedenom období r. 2009 preukazuje aj jeho daňové priznanie, ako aj otcom súdu predložené faktúry, kedy podľa týchto dokladov v r. 2009 dosiahol celkové príjmy zo živnosti vo výške 6 960,47 Eur a výdavky vo výške 4 176,28 Eur. Čiastkový základ dane v tom čase mal otec vo výške 2 784,19 Eur a neuhrádzal žiadnu daň. Z priložených faktúr bolo zrejmé, že tento príjem dosahoval ako živnostník z pracovnej činnosti realizovanej pre firmu M. - Ing. Z. E.. Podľa potvrdenia Základnej školy mal. v uvedenom období v šk. r. 2009/2010 mal. M. náklady na ZRPŠ vo výške 10,-- Eur, na školský výlet vo výške 5,-- Eur a na školské pomôcky vo výške cca. 50,-- Eur.
Podľa výpisu zo Ž. registra otca maloletého, tento ukončil prevádzkovanie živnosti dňa 15.12.2011. Toho času je zamestnaný a podľa správy jeho súčasného zamestnávateľa za obdobie od decembra 2012 do apríla 2013 dosiahol celkové príjmy vo výške 2 886,81 Eur čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 577,36 Eur. Podľa správy zamestnávateľa matky, tá v období od januára 2013 do apríla 2013 dosiahla čistý príjem vo výške 1 612,14 Eur čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 403,04 Eur. Podľa správy Základnej školy, ktorú navštevuje maloletý, náklady na maloletého v šk. r. 2012/2013 predstavovali poplatok za ZRPŠ v sume 10,-- Eur, poplatok za pracovný zošit z anglického jazyka v sume 6,-- Eur a náklady na školské pomôcky v sume cca. 30,-- Eur. V uvedenom školskom roku bol maloletý žiakom 9.- tej triedy. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj správa Ú. S., K. N. B. Q. S., pracovisko F. z prešetrenia pomerov u maloletého, z ktorej zároveň tiež vyplynulo, že maloletý sa stravuje doma, je zdravý.
Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka , maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
Podľa § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka ,, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,65 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky nie je možné vyhovieť. Pokiaľ išlo o požiadavku na jednorazové výživné, ktorého sa matka domáhala titulom úhrady škody, ktorú spôsobil maloletý trestným činom k tomu súd uvádza, že uvedená okolnosť nie je okolnosťou, ktorá by odôvodňovala zvýšiť výživné zo strany otca a to ani vo forme jednorazového výživného. Túto okolnosť nie je možné považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého. Podľa § 422 Občianskeho zákonníka maloletý sám zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky a spoločne s ním nerozdielne zodpovedajú za túto škodu aj všetci tí, ktorí nad ním majú vykonávať dohľad. Tejto povinnosti sa môžu dotyčné zodpovedné subjekty zbaviť len ak preukážu, že náležitý dohľad nad maloletým nezanedbali. V zmysle tohto ustanovenia, teda rodičia vo všeobecnosti zodpovedajú za škodu, ktorú maloletý spôsobí. Ich povinnosť prípadne prispieť na úhradu tejto škody teda vyplýva priamo z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie je preto možné nahrádzať vo forme zaviazania či už jedného alebo oboch rodičov osobitným príspevkami na výživu maloletého ako sa o to snažila matka v tomto konaní. V danom prípade teda pokiaľ sa matka domnievala, že otec by sa mal podieľať na náhrade tejto škody, mohla si voči nemu uplatniť svoj nárok, len ako spoludlžníčka v rámci vzájomného vyspriadania sa solidárnych dlžníkov postupom podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie však titulom zvýšenia výživného.
Vzhľadom k skutočnosti, že predmetné konanie je konaním o výživnom na maloleté dieťa, ktoré je možné začať aj bez návrhu, súd ešte preskúmal, či v čase jeho rozhodovania nie sú dané iné dôvody pre prípadné zvýšenie výživného zo strany otca na mal. syna. Sama matka vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný návrh podala len z dôvodu náhrady škody, ktoré maloletý syn spôsobil v súvislosti s konaním, pre ktoré sa voči nemu viedlo trestné konanie. Iné dôvody na zvýšenie výživného nemala resp. ich ani neuvádzala. Ani súd skúmaním pomerov jednak na strane maloletého syna a jednak na strane jeho rodičov nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako podstatnú zmenu pomerov, ktorá by vo svojej podstate viedla k zmene dosiaľ určenej výšky výživného zo strany otca na maloletého syna. V čase poslednej úpravy výživného bol mal. M. žiakom 6 ročníka základnej školy a v súčasnej dobe bol žiakom 9.ročníka základnej školy. Teda bol žiakom druhého stupňa základnej školy a z tohto pohľadu nedošlo u neho k zmene stupňa vzdelávania, ktorá skutočnosť by inak bola považovaná za podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Aj náklady, ktoré škola vyčíslila na maloletého v školskom roku 2009/2010, teda v čase poslednej úpravy výživného, v porovnaní s nákladmi vyčíslenými touto školou na maloletého pre školský rok 2012/2013 nevykazovali podstatnú zmenu. Zmenu pomerov súd nemôže konštatovať ani na strane povinného otca. V čase poslednej úpravy výživného bol živnostníkom, kedy dosahoval priemerný príjem vo výške cca 580,-- Eur, pričom ním uplatňované daňové výdavky boli len paušálnymi výdavkami, takže za jeho reálny mesačný príjem sa dala považovať práve uvedená cca 580,-- Eur, ktorá viac-menej aj korešpondovala sume , ktorú otec uviedol vo svojej účastníckej výpovedi v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX. Toho času dosahuje príjem zo závislej činnosti ako zamestnanec a ten sa pohybuje v priemere vo výške cca 577,36 Eur, čiže je zrejmé, že k zmene jeho príjmových pomerov a to v podobe nárastu jeho príjmu v porovnaní s obdobím poslednej úpravy výživného nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).