Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_4C-52-2013.pdf
PDF · 110.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX P. B. O., o zaplatenie 1403,29 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % z čiastky 10,52 eur ročne odo dňa 12.01.2010 až do zaplatenia z titulu nezaplatených faktúr, škodu vo výške 1392,77 eur a trovy konania vo výške 274,03 eur. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s. ktorá bola zrušená bez likvidácie a dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 05.12.2008 uzavretá Zmluva o pripojení - služba Rýchly internet č. 3089310 (ďalej len „Zmluva č. 3089310“) na základe ktorej si žalovaný dohodol balík služieb (s cenou 33,16 eur bez DPH/mesačne), v rámci ktorého mu bolo poskytnuté koncové zriadenie značky T - MOBILE DCARD za 0,03 eur ktoré malo hodnotu 398,00 eur Žalovaný sa okrem iného zaviazal v zmluvnom vzťahu po dobu 36 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. V článku 12 Všeobecných podmienok je odkaz na výšku úroku z omeškania v zmysle platnej zákonnej úpravy. Záväzkové vzťahy sa spravujú Občianskym zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom číslo 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný prevzal ako neoddeliteľnú súčasť Zmlúv Všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (v ďalšom texte len „Všeobecné podmienky") a cenník služieb, s ktorými sa žalovaný oboznámil pri uzavieraní Zmluvy a Dodatku a ktoré sa zaviazal dodržiavať. Žalovaný si neplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzal riadne a včas žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby. Z dôvodu riadneho neplnenia si zmluvne dohodnutých povinností bola dňa 21.05.2009 prevádzka poskytovania služby mobilný internet Zmluvy č. 3089310 obmedzená. Dňa 13.01.2010 po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie dlžnej čiastky žalobca odstúpil od Zmluvy č. 3089310. Žalobcovi vznikla voči žalovanému peňažná pohľadávka z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby vo výške 10,52 eur, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil napriek viacerým výzvam (najmä telefonické výzvy, upomienky zasielané formou SMS správ a písomný pokus o zmier). Peňažná pohľadávka predstavuje poplatky za hovorné a ostatné telekomunikačné služby. Pokusom o zmier zo dňa 30.12.2009 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžných, súm s poskytnutím lehoty na plnenie do 12.01.2010 s upozornením, že po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty žalobca odstupuje nasledujúcim dňom od zmluvy, ukončí poskytovanie služieb. Dlžné sumy neboli uhradené. Celková dlžná suma za vyfakturované sumy poskytnutých služieb je 10,52 eur, úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 12.01.2010, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry s VS: 7912186896. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť dodržania 36 mesačného využívania služieb zo Zmluvy č. 3089310, na základe ktorej mu žalobca poskytol zľavu na koncové zariadenie v sume 397,97 eur. Majetok žalobcu sa znížil o túto sumu, vznikla mu priama škoda vo výške 397,97 eur. Žalovaný si Zmluvou č. 3089310 dohodol balík služieb, a to v cene stanovenej Cenníkom programov a služieb - december 2008 (33,16 eur bez DPH/mesiac). Nedodržaním dojednanej doby, počas ktorej mal žalovaný využívať služby a platiť za ne o 30 mesiacov dlhšie, čím spôsobil žalobcovi výpadok tržieb v sume 994,80 eur (30 x 33,16 eur). Cenník programov a služieb - december 2008 preukazuje výšku ušlého zisku žalobcu. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu žalobcu, ktorý by bol žalobca dosiahol, nebyť protiprávneho konania škodcu (žalovaný si neplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti). Cenník programov a služieb stanovuje cenu mesačného záväzku (program služieb „Rýchly internet 10“), ktorá je násobená počtom mesiacov (30 mesiacov) zostávajúcich do konca doby viazanosti, preukazuje sumu, o ktorú by sa zväčšil majetok žalobcu. Žalobca (poškodený) mohol v prípade riadneho trvania zmluvné vzťahu dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku o 994,80 eur, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania žalovaného (škodcu). Celkom škoda podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje sumu 1.392,77 eur.
Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania, žiada žalobu zamietnuť, ak žaloba bola podaná oneskorene.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, zmluvou o pripojení - služby Rýchly internet č. 3089310 zo dňa 5.12.2008, Cenníkom programov a služieb - december 2008, Cenníkom mobilných zariadení - december 2008, prehľadom platieb, priebehom pripájania, pokusom o zmier zo dňa 30.12.2009, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej služby Rýchly internet spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. účinnými od 1.8.2008, faktúrami VS: 7909006960 splatná dňa 11.10.2009, VS: 7910065092 splatná dňa 11.11.2009, VS: 7911125672 splatná dňa 11.12.2009, VS: 7912186896 splatná dňa 11.01.2010, výpoveďou žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 5.12.2008 uzavreli účastníci konania zmluvu o pripojení - služby Rýchly internet č. 3089310, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol dátovú SIM kartu a zároveň poskytol žalobca žalovanému koncové zariadenie T-MOBILE DCARD za kúpnu cenu 0,03 eur a žalovaný sa zaviazal pre využívanie služby po dobu 36 mesiacov. Zároveň si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v sume 663,88 eur. Cena poskytovania služby bola podľa bodu 5. zmluvy uvedená v Cenníku.
Listom zo dňa 30.12.2009 označeným ako pokus o zmier - predsporová výzva žalobca upozornil žalovaného, že ak neuhradí v celom rozsahu dlžnú sumu vo výške 10,52 eur najneskôr do 12.1.2010, žalobca týmto listom s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty splatnosti uvedenej vyššie odstupuje od zmluvy o pripojení, v dôsledku čoho prestane žalovanému poskytovať služby prostredníctvom SIM karty.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že žiada žalobu zamietnuť poukazujúc na námietku premlčania, ináč nepoprel, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe ako aj listinné dôkazy sú pravdivé.
V zmysle čl. 5 bod 5.2 písm. b) Všeobecných podmienok okrem ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach je účastník povinný najmä uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom.
Z čl.11 bod 11.1. a 11.2 Všeobecných podmienok vyplýva, že ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo z akéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou T- Mobile, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V prípade, ak by výška úroku z omeškania stanovená podľa platnej právnej úpravy bola vyššia, ako je dohodnutá podľa prvej vety, má spoločnosť T- Mobile nárok na úrok z omeškania vo výške podľa takejto platnej právnej úpravy. Úrok z omeškania zo sumy nezaplateného peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre, ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.
Podľa čl. 14 bod 14.3 písm. b) Všeobecných podmienok spoločnosť T- Mobile môže odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 1 dňa po dni splatnosti tejto ceny.
Z čl. 16 bod 16.2. Všeobecných podmienok vyplýva, že zmluva, všeobecné podmienky ako aj vzťahy založené zmluvou a všeobecnými podmienkami, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, zmluve a všeobecných podmienkach, sa spravujú ustanoveniami ostatných príslušných právnych predpisov.
V čl. 18 bod 18.1. Všeobecných podmienok sa uvádza, že všeobecné podmienky sú spolu s cenníkom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Ako vyplýva z § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len ,,Zákon“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Ako vyplýva z § 43 ods. 5 Zákona vyplýva, že podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“) vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Ako vyplýva § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Ako vyplýva z § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný v čase uzatvárania zmlúv nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho zákonníka.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/70/2012 zo dňa 25.10.2012, podľa ktorého právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku na rozdiel od Občianskeho zákonníka upravená odlišne. Kým ustanovenie § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy, Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy je teda pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia. Občiansky zákonník pritom v ustanovení § 54 ods. 1 neumožňoval, aby sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýlili od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemohol vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznával alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od zmluvy o pripojení č. 3089310, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá, žalobca odstúpil listom zo dňa 30.12.2009, pričom účinky odstúpenia nastali ku dňu 13.1.2010 (deň nasledujúcu po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu splatnej pohľadávky).
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluva o pripojení č. 3089310 sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku, súd sa preto musel s touto námietkou vysporiadať.
V danom prípade právny predchodca žalobcu sa o predmetnom bezdôvodnom obohatení v sume 10,52 eur dozvedel najneskôr v deň účinnosti odstúpenia od zmluvy, teda 13.1.2010. Najneskôr teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 14.1.2010 a uplynula 14.1.2012. Žaloba na súd bola podaná až 11.1.2013, teda po jej uplynutí.
V dôsledku vznesenej námietky premlčania, keďže súd dospel k záveru, že je dôvodná, musel žalobu v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 10,52 eur zamietnuť.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody uplatňovaný v tomto konaní žalobcom, predchodca žalobcu sa o škode v sume 1392,77 eur dozvedel taktiež najneskôr v deň účinnosti odstúpenia od zmluvy, teda dňa 13.1.2010. Najneskôr teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 14.1.2010 a uplynula 14.1.2012, pričom žaloba bola na súd podaná až 11.1.2013, teda po jej uplynutí.
V dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania, musel súd žalobu žalobcu aj v časti nároku na náhradu škody v sume 1392,77 eur zamietnuť.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný, ktorý bol vo veci plne úspešný sa zriekol práva na náhradu trov konania, preto mu súd ani náhradu trov nepriznal.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.