Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-71-2012.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/71/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci navrhovateľky v 1 rade: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W.Í., L. ul. č. XXXX/X, navrhovateľa v 2. rade: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., miestna časť V. č. XX, navrhovateľky v 3. rade: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX/XX, navrhovateľa v 4. rade: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., S. ul. č. XXXX/X, navrhovateľ v 5. rade: Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. L., B. ul. č. XXX/XC, navrhovateľky v 6. rade: Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T., Š. ul. č. XXXX/XX, navrhovatelia v 1. až 6. rade v zast. JUDr. Jana Čončolová, Štúrova ul. č. 17, Liptovský Mikuláš, proti odporcovi v 1. rade: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., T. ul. č. XXXX/XX, odporkyni v 2a. rade: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. X, odporcovi v 2b. rade: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. X, odporcovi v 3. rade: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale J. W., X. ul. č. XXXX/XX vo veci určenia vlastníctva k pozemku takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v 1. až 6. rade zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ H. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sa voči odporcovi v 1. rade a pôvodnej odporkyni v 2. rade (P. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. Z. ako KN-C parcela č. 2947 o výmere 457 m2.
Návrh odôvodňoval tým, že tento pozemok bol vyčlenený z pôvodnej pozemnoknižnej (PK) parcely č. 1240, ktorá je zapísaná v Pozemkovej knihe pre k.ú. Z.Á., pričom on je v Pozemkovej knihe stále zapísaný ako výlučný vlastník tejto PK parcely, čo preukazoval kópiou PK vložky č. XXXX. Tvrdil, že predmetnú PK parcelu nadobudol v r. 1942 darom od svojich rodičov, čo preukazoval písomnou darovacou zmluvou č.d. XXX/XX. Oproti tomu namietal platnosť titulu nadobudnutia vlastníctva odporcami. Uvádzal, že títo pozemok nadobudli od štátu, ktorý však nikdy nebol riadnym vlastníkom tohto pozemku, lebo ho „nadobudol“ od nevlastníkov. Odporcovia v 1. a 2. rade voči podanému návrhu namietali, že pozemok kúpili od MNV Z. v r. 1986 v dobrej viere a ako takí ho nerušene po dobu viac ako 10 rokov užívali. Tiež poukazovali na predchádzajúcu držbu predmetného pozemku matkou odporcu 1. rade a z toho prameniacu svoju dobromyseľnosť pri užívaní predmetného pozemku. Spochybňovali správnosť zápisu navrhovateľa v Pozemkovej knihe. Okresný súd následne dňa 15.02.2007 vo veci rozhodol a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel (č.l. 133). Krajský súd v Žiline však na základe odvolania odporcu v 1. rade dňa 11.10.2007 rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol (č.l. 155). Napokon však Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania podaného navrhovateľom dňa 29.03.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.10.2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č.l. 219). Krajský súd následne dňa 20.04.2012 zrušil aj pôvodný rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č.l. 229).
Po vrátení veci bol okresný súd viazaný názorom, ktorý vyslovil v tejto veci krajský súd a najvyšší súd. Okresný súd ustálil okruh účastníkov konania, keďže navrhovateľ dňa 09.09.2009 zomrel (pripojený spis 5D/167/2009). Súd preto ďalej konal s jeho právnymi nástupcami (č.l. 243). Ešte skôr zomrela aj odporkyňa v 2. rade (č.l. 161), a tak súd namiesto nej konal už ďalej s jej právnymi nástupcami (č.l. 171) ako odporcami v 2a., 2b., 2c. rade. Napokon v priebehu konania navrhovatelia vzali návrh voči odporkyni v 2c. rade späť (č.l. 291) a rozšírili počet účastníkov o odporcu v 3. rade (č.l. 282). Súd preto konanie voči odporkyni v 2c. rade zastavil (č.l. 308) a pripustil vstup odporcu v 3. rade (č.l. 310). Navrhovatelia po vrátení veci okresnému súdu navrhli zmenu pôvodného návrhu na začatie konania a namiesto pôvodne požadovaného určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom KN-C parcely č. 2947, žiadali určiť, že pôvodný navrhovateľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom tejto parcely. Zároveň žiadali určiť, že kúpne zmluvy, na základe ktorých odporca v 3. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku kúpou od odporcov v 1., 2a. a 2b. rade (č.l. 234-242), sú neplatné. Súd takúto zmenu petitu akceptoval (č.l. 311). Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Predmetom sporu bolo pozitívne určenie vlastníctva ku KN-C parcele č. 2947, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX (č.l. 325). Súd pred rozhodnutím vo veci samej zabezpečil vyjadrenia a dôkazy z katastra nehnuteľností, z ktorých je spoľahlivo preukázané, že parcela č. 2947 stále existuje a bola vytvorená výlučne z PK parcely č. 1240. Táto skutočnosť je prehľadne zrejmá najmä z tzv. grafickej identifikácie parciel (č.l. 91, 98-100). Súd považoval pôvodne navrhovaný petit návrhu za dostatočne zrozumiteľný a taká formulácia bola v tom čase nevyhnutná, vzhľadom na prebiehajúce katastrálne geodetické zmeny (ROEP) v k.ú. Z..
Zápis v Pozemkovej knihe k PK parcele č. 1240 v tom čase (až doteraz) patril pôvodnému navrhovateľovi (č.l. 106). Identita navrhovateľa s osobou zapísanou v časti „B“ predmetnej PK vložky č. XXXX je spoľahlivo preukázaná podľa zavkladovanej listiny č.d. XXX/XX (č.l. 109 + príl. obálka), v spojení s rodným a sobášnym listom navrhovateľa (č.l. 122). Pôvodný navrhovateľ je teda nepretržite zapísaný ako vlastník pozemnoknižnej parcely č. 1240. Vzhľadom na to, že pre k.ú. Z. už bol vyhotovený register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), v dôsledku čoho došlo k prepísaniu všetkých PK parciel do katastra nehnuteľností (pod novým číslovaním a členením), súd si vyžiadal z katastra nehnuteľností informáciu, aké pozemky boli vytvorené zo zostávajúcej časti pôvodnej PK parcely č. 1240 (č.l. 107) a zistil, že všetky ostatné pozemky (okrem parc. č. 2947) sú zapísané ako výlučné vlastníctvo navrhovateľa (č.l. 103). Na základe kúpnej zmluvy (č.l. 61) matka odporcu v 1. rade spolu s p. W. ako dvaja predávajúci previedli na československý štát (MNV Z.) pozemok parc. č.22240/2. Išlo o tzv. evidenčnú parcelu, zapísanú na evidenčnom liste pre účely zápisu užívacích práv k pozemkom. Táto parcela bola vytvorená geometrickým plánom v r. 1986 (č.l. 5 + príl. obálka) práve za účelom vykúpenia pozemkov pod tzv. stavebné parcely. Z tohto geometrického plánu je zrejmé, že táto parcela bola vytvorená vyčlenením z dvoch PK parciel (č. 1240 a č. 1241). Navrhovatelia tvrdili, že štát nadobudol túto časť PK parcely č. 1240, t.j. pozemok KN-C č. 2947, od nevlastníkov, t.j. v rozpore aj s vtedy platnými predpismi. Z toho potom dôvodili, že aj následný prevod práva osobného užívania zo strany štátu na odporcov v 1. a 2. rade na základe dohody z 23.07.1986 (č.l. 41 + príl. obálka) je neplatný. V tejto súvislosti však treba uviesť, že pôvodný navrhovateľ mal k dispozícii iné právne prostriedky, ktorými sa mohol domáhať účinnej ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle tzv. reštitučných právnych predpisov. Podľa § 872 ods. 1 Obč. zák. právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.01.1992), mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. tým nie je dotknuté. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení súd na návrh oprávnenej osoby rozhodne, že na ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu alebo inej právnickej osoby, ktoré ju získali za okolností uvedených v § 6, a to vtedy, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo prevedené vlastníctvo alebo osobné užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31.12.1992, inak právo zaniká.
Pôvodný navrhovateľ teda ako oprávnená osoba mohol využiť inštitút reštitučného zákonodarstva, t.j. mohol sa na súde domáhať vydania rozhodnutia, že na neho (oprávnená osoba) prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu, ktorý ju získal za okolností uvedených v § 6 zákona č. 229/1991 Zb (napr. bez právneho titulu), a to v prípadoch, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa. Takéto právo (inštitút) však bolo nevyhnutné uplatniť do 31.12.1992 inak zaniklo. Pôvodný navrhovateľ preukázateľne takýto návrh v zmysle označeného reštitučného právneho predpisu na súde v zákonom určenej lehote nepodal. Následne (od 01.01.1993) už preto nemohol úspešne spochybňovať vlastnícke právo odporcu v 1. rade a pôvodnej odporkyne v 2. rade. Tieto závery sa pochopiteľne vzťahujú aj na súčasných navrhovateľov v 1. až 6. rade.
Keďže pôvodný navrhovateľ svoje oprávnenie v zmysle vyššie uvedených reštitučných právnych noriem nevyužil, nemohol už neskôr on ani jeho právni nástupcovia úspešne spochybňovať vlastnícke právo odporcov v 1. a 2. rade, resp. ich právnych nástupcov. Pôvodne podaný návrh, resp. jeho upravenú verziu v dôsledku smrti pôvodného navrhovateľa, možno teda chápať ako obchádzanie ustanovení reštitučných predpisov v snahe „prinavrátiť“ zmeškanú prekluzívnu lehotu, a to je neprípustné. V priebehu tohto súdneho konania bola síce čiastočne „obnovená“ možnosť uplatnenia reštitučného nároku v priebehu roku 2004 na základe novely č. 503/2003 Z.z., na tento prípad sa však táto možnosť nevzťahovala, keďže sporný pozemok je zastavanou plochou. Súd preto zamietol návrh navrhovateľov o určenie, že predmetný pozemok patril v čase smrti do vlastníctva pôvodného navrhovateľa. Rovnako súd zamietol aj návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv, na základe ktorých odporca v 1. rade a právni nástupcovia odporkyne v 2. rade previedli vlastnícke právo k predmetnému pozemku na odporcu v 3. rade (č.l. 235-242). Navrhovatelia totiž nepreukázali existenciu žiadneho dôvodu neplatnosti týchto zmlúv. Ich návrh bol v tomto smere postavený výlučne na tvrdení, že predávajúci neboli vlastníkmi predávanej nehnuteľnosti (spoluvlastníckych podielov), a tak nemohli platne previesť vlastníctvo k pozemku na odporcu v 3. rade. Poukazovali pritom na zásadu nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti však súd konštatuje, že odporca v 3. rade nadobudol vlastnícke právo platne od oprávnených osôb, ktorých vlastnícke právo nebolo v zákonom určenej lehote oprávnenou osobou účinne napadnuté. Súd nezistil žiadny iný dôvod neplatnosti, na ktorý by bol povinný ex offo prihliadnuť a ani navrhovatelia na žiadny iný dôvod neplatnosti týchto dvoch zmlúv nepoukazovali. Pri rozhodovaní o trovách konania by súd postupoval v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keďže odporcovia boli v konaní plne úspešní. Žiaden z odporcov si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, a preto im súd nárok na náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.