Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_7C-33-2013.pdf
PDF · 123.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/33/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľky U. K., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. XX, XXX XX P., zastúpenej matkou Ing. Jankou Zbojovskou, nar. 11.09.1967, trvale bytom Vihorlatská 18, 080 01 Prešov, proti odporcovi C.. U. K., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. R. XX, XXX XX M., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XXP/XXX/XXXX-100 zo dňa 18.11.2009 v časti týkajúcej sa výživného tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke z v y š u j e zo sumy 130 Eur na sumu 300 Eur mesačne s účinnosťou od 08.03.2013, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľke vždy do 10.dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
II. Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke n e u r č u j e.
III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.
IV. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2013 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke počnúc dňom 01.01.2013 zo sumy 130 Eur na sumu 450 Eur mesačne, splatnú vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zároveň žiadala, aby súd určil odporcovi aj nedoplatok na dlžnom výživnom za čas od 01.01.2013 do rozhodnutia súdu.
Návrh vo veci samej navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXP/ XXX/XXXX - 100 zo dňa 18.11.2009 bol odporca zaviazaný prispievať jej na výživu sumou 130 Eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 01.09.2009 do budúcna. V čase rozhodovania súdu o tomto výživnom navrhovateľka navštevovala prvý ročník Gymnázia J. A. Reimana v Prešove. Od posledného určenia výživného ubehli štyri roky, pričom počnúc od 01.09.2012 navrhovateľka nastúpila do prvého ročníka Fakulty ekonómie a riadenia na Univerzite Montesquieu- Bordeaux IV, Pessac, vo Francúzsku. Jej náklady spojené so štúdiom sa zvýšili a jej mesačné náklady predstavujú náklady spojené s ubytovaním 400 Eur na mesiac, kaucia na byt 300 Eur, poplatok realitných kancelárií 400 Eur, školné študentská karta 250 Eur na rok, školské učebné pomôcky 20 Eur na mesiac, tlačiareň 40 Eur, cesta domov 400 Eur, doprava MHD 20 eur na mesiac, mobil 10 Eur na mesiac, poistenie 16 Eur na mesiac, lieky 15 Eur na mesiac, stravné 200 Eur na mesiac, náklady na oblečenie a obuv 30 Eur na mesiac, verejná práčovňa 10 Eur na mesiac, náklady na chod domácnosti 15 Eur na mesiac, vreckové 40 Eur na mesiac. Zároveň trpí alergiou, astmou a častými respiračnými ochoreniami, preto má zvýšené výdavky na nákup liekov. Zároveň je potrebné si kúpiť nové dioptrické okuliare, čo
predstavuje sumu 100 Eur. K štúdiu nevyhnutne potrebuje internet, preto náklady súvisiace s internetom predstavujú 30 Eur na mesiac.
Odporca v písomnom podaní k návrhu navrhovateľky zo dňa 15.04.2013 uviedol, že jej nárok v celom rozsahu neuznáva, pričom všetky listiny, ako aj ďalší dôkazný materiál súdu skompletizuje a doručí v najbližšom období.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporcu a listinnými dôkazmi a to návrhom zo dňa 08.03.2013, potvrdením o štúdiu, rozhodnutím Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2012, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, potvrdením o príjme odporcu, mesačnými výdavkami navrhovateľky a odporcu, pripojeným spisom tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXP/XXX/XXXX -100 zo dňa 18.11.2009 súd zvýšil výživné pre navrhovateľku za obdobie od 01.09.2008 do 31.08.2009 zo sumy 2000,- Sk mesačne na sumu 100 Eur mesačne počnúc od 01.9.2009 do budúcna a to na sumu 130 Eur mesačne, ktoré bol odporca zaviazaný poukazovať k rukám matky navrhovateľky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred opakovane do budúcna. Zároveň bolo určené dlžné výživné za obdobie od 01.09.2008 do 30.11.2009 vo výške 294,15 Eur, ktoré súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Navrhovateľka počnúc od 01.09.2012 nastúpila do prvého ročníka Fakulty ekonómie a riadenia na Univerzite Montesquieu- Bordeaux IV, Pessac, vo Francúzsku.
Podľa Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2012 č. MŠLVAŠ SR - 2012-15514/43070 je štúdium na tejto vysokej škole rovnocenné so štúdiom na vysokej škole v Slovenskej republike, ktoré sa uskutočňuje podľa Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách.
Zástupkyňa navrhovateľky na súdom nariadenom pojednávaní uviedla, že navrhovateľka štipendium vo Francúzsku nedostáva, privyrába si tak, že dvakrát do mesiaca po hodine vyučuje angličtinu, jej približný príjem z tejto činnosti predstavuje 10 až 20 Eur mesačne. Pokiaľ ide o jej nevyhnutné mesačné výdavky, k jej najnevyhnutnejším patrí poplatok a náklady súvisiace s bývaním, keďže vo Francúzsku je štandard, že sa internát poskytuje iba domácim študentom zo slabších sociálnych pomerov. Cudzincom sa internáty neposkytujú, preto je tam bežné, že cudzinci si musia zabezpečiť bývanie v prenajatom byte. Jej dcéra tak platí za bývanie v garsónke okolo 400 Eur na mesiac, pričom v súčasnosti sa bude musieť sťahovať do novej garsónky, ktorej cena sa bude pohybovať okolo 420 Eur. Pokiaľ ide o školné a študentskú kartu, tieto náklady predstavujú ročne sumu 250 Eur. Náklady, súvisiace s nákupom učebníc a pomôcok, ako aj pomôcok, potrebných v súvislosti so štúdiom predstavujú 20 Eur na mesiac. Navrhovateľka si zakúpila tlačiareň v sume 40 Eur, pričom dvakrát už bola v servise. Ďalšie jej náklady predstavujú MHD vo výške 20 Eur, internet 30 Eur mesačne, mobilný telefón vo výške 10 Eur na mesiac. Zároveň si platí povinné poistenie v sume 16 Eur na mesiac. Je alergička, preto náklady na lieky predstavujú u nej mesačne sumu 15 Eur. Stravné predstavuje sumu 200 Eur na mesiac. Náklady na oblečenie a obuv 30 Eur. Dvakrát do mesiaca chodí do verejnej práčovne, kde za mesiac platí sumu 10 Eur. Náklady na chod domácnosti na zabezpečenie nevyhnutných hygienických potrieb predstavujú 15 Eur. Vreckové u nej predstavuje 40 Eur. Dcéra bude potrebovať okuliare, nakoľko sa jej zhoršil zrak, kde bude nevyhnutná suma vo výške 100 Eur. Otec jej na výživu prispieva sumou 130 Eur, nie v pravidelných intervaloch, skôr nepravidelne jej prispieva aj mimo súdom určenej sumy. Dcéra je v strese, lebo jej nevychádzajú peniaze na štúdium. Osobne jej prispieva sumou 82 Eur na štúdium. V súčasnosti však je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur, ako aj rodinné prídavky vo výške 23,10 Eur, prácu si hľadá, pomáha jej celá rodina, aby dcéra mohla doštudovať. Nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky tak v súvislosti s jej štúdiom na vysokej škole predstavujú približne 750 Eur.
Odporca na pojednávaní uviedol, že od 18.05.2012 je zamestnaný ako vedúci úseku ekonomických služieb, Správy povodia Laborca v Michalovciach. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1 150 Eur. Z ďalšieho manželstva má dve maloleté deti, a to trojročné a šesťročné. Pokiaľ ide o jeho nevyhnuté mesačné výdavky, za byt v Košiciach, ktorý je neobývaný, vzhľadom na to, že skrz svojho zamestnania sa museli sťahovať, platí inkaso vo výške 110 Eur. Hypotéku platí 174 Eur. Výživné dcére posiela v sume 130 Eur. Škôlka na maloleté deti, pochádzajúce z druhého manželstva ho mesačné stojí 68 Eur. Poistku na auto, leasing platí vo výške 36 Eur, internet 11 Eur, životné poistenie 47,73 Eur. Benzín titulom dochádzania do zamestnania z Michaloviec a Trebišova, predstavuje uňho mesačne položku vo výške 150 Eur. Iné príjmy nemá, úspory nemá žiadne, nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných a nehnuteľných vecí. Jeho zdravotný stav je dobrý. Každý mesiac
navrhovateľke prispieva sumou 130 Eur, žiaden dlh na bežnom výživnom nemá. Zároveň dcére prispieva sumami nad rámec súdom určeného výživného.
Odporca súdu predložil doklady, z ktorých vyplýva, že dcére kupoval veci ako notebook, oblečenie z Ameriky, ktoré súdu zdokladoval. Dcére zároveň platí cestovné poistenie, ako aj zdravotné poistenie.
Dňa 25.06.2013 odporca súdu predložil špecifikáciu svojich nevyhnutných mesačných výdavkov. Zároveň uviedol, že jeho príjem v čistom predstavuje sumu 1 150 Eur, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberá jeho manželka predstavuje sumu 372 Eur. Celkovo je tak príjem ich domácnosti vo výške 1 522 Eur.
K jeho nevyhnutným mesačným výdavkom, ktoré súdu predložil a špecifikoval a doložil všetkými potrebnými dokladmi, patrí bežné výživné svojej dcére v sume 130 Eur. Nad rámec bežného výživného jej prispieva sumou 187 Eur. Hypotéku platí mesačne 173,52 Eur, inkaso za bývanie 110 Eur, internet 10,29 Eur, školné a stravné pre dve maloleté deti, pochádzajúce z druhého manželstve v sume 68,80 Eur, životné poistenie pre seba 47,73 Eur, životné poistenie pre manželku 16,60 Eur, miestny poplatok za komunálny odpad za seba 6,27 Eur a za manželku 2,60 Eur, debetný úrok s kontokorentom 10,50 Eur, poplatok za vedenie účtu 8,9 Eur, povinné zákonné poistenie za osobný automobil 8,72 Eur, benzín na cestu za prácou Trebišov- Michalovce a späť v sume 122,50 Eur, havarijné poistenie 36,37 Eur, stravu 250 Eur, ošatenie 150 Eur. Celkové nevyhnutné mesačné výdavky uňho predstavujú sumu 1 343,88 Eur. Zároveň všetky tieto nevyhnutné mesačné výdavky, ako aj svoje príjmy a príjmy svojej manželky príslušnými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu odporca aj súdu zdokladoval.
Zároveň súdu odporca predložil výpisy z účtov, z ktorých vyplýva, že za obdobie od marca 2013 zaplatil bežné výživné navrhovateľke v sume 130 Eur a nad rámec bežného výživného sumu 200 Eur. Ďalej za apríl 2013 zaplatil bežné výživné vo výške 130 Eur a nad rámec bežného výživného sumu 170 Eur, za máj, jún 2013 zaplatil bežné výživné po 130 Eur na mesiac, nad rámec bežného výživného po 170 Eur za každý tento mesiac. Tieto výpisy z účtu odporca súdu pri vyčíslení svojich príjmov a výdavkov súdu predložil. Odporca súdu zároveň predložil potvrdenia, z ktorých vyplýva, že navrhovateľke platí cestovné poistenie. Z rozhodnutí v colnom konaní, ktoré odporca súdu predložil vyplynulo, že navrhovateľke zakúpil tovar zo zahraničia, a to oblečenie, ako aj iné osobné veci.
Odporca zdokladoval súdu doložením príslušných výpisov z účtu, ako uhrádzal navrhovateľke od roku 2010 až do júna 2013 bežné výživné, ako aj sumy, nad rámec súdom určeného výživného. Tieto výpisy z účtu sú súčasťou súdneho spisu.
Z potvrdenia o príjme, ktoré odporca predložil súdu dňa 15.04.2013 vyplýva, že za obdobie od mája 2012 do februára 2013 dosahoval priemerný mesačný zárobok v sume 1 285,29 Eur. Zároveň odporca súdu predložil dňa 15.07.2013 potvrdenie o príjme za obdobie od januára 2013 až do júna 2013, z ktorého vyplýva jeho priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 1.409,97 eur.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 03.04.2013, matka navrhovateľky je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.04.2013 matka navrhovateľky poberala nemocenské za obdobie od 16.02.2012 do 24.07.2012 v celkovej sume vyplatených dávok 2 083,10 Eur. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.04.2013 menovaná matka navrhovateľky mala v období od 04.07.2011 do 30.06.2012 nárok na nemocenské, pričom v období od 01.07.2011 do 31.03.2013 jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej sume 1 975,50 Eur. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, matka navrhovateľky poberá počnúc od 01.02.2013 dávku v hmotnej núdzi v sume 118,30 Eur. Podľa potvrdenia o poberaní prídavkov na deti zo dňa 03.04.2013 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, matka navrhovateľky poberá rodinné prídavky na dieťa, ktoré za rok 2012 jej boli vyplatené v celkovej sume 270,48 Eur a za obdobie od januára do apríla 2013 v sume 92,40 Eur.
Zástupkyňa navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 21.06.2013 uviedla, že odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, preto bolo nevyhnutné v záujme dieťaťa a na základe jeho odôvodnených potrieb stanoviť výživné súdom a výživné viackrát vymáhať aj prostredníctvom polície. V tomto čase nepravidelne odporca prispieval navrhovateľke nad rámec bežného výživného vecami osobnej potreby. V rokoch 2010 až 2011 navrhovateľka získala sociálne štipendium na základe ktorého jej Ministerstvo školstva SR umožnilo študovať 3. ročník na strednej škole vo Francúzsku, v tom čase odporca platil aj bežné výživné. V rokoch 2012 až 2013 v súvislosti s vysokoškolským štúdiom navrhovateľky vo Francúzsku, platil odporca nepravidelne nad rámec bežného výživného, čo nepostačovalo navrhovateľke ani na platenie nájomného, a to aj napriek faktu, že navrhovateľke pred podaním prihlášky na vysokú školu vo Francúzsku sľúbil, že ju bude v plnej miere finančne podporovať. Na základe tohto prísľubu sa navrhovateľka rozhodla pre štúdium vo Francúzsku. Pomery sa podstatne zmenili v súvislosti s pobytom a štúdiom na vysokej škole v zahraničí, preto matka navrhovateľky žiadala, aby súd návrhu vyhovel, nakoľko sumu, ktorú požaduje navrhovateľka vo výške 450 Eur, táto suma predstavuje polovicu mesačných odôvodnených nákladov navrhovateľky.
Na pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že odporca od marca 2013 do júna 2013 navrhovateľke uhradil v celom rozsahu bežné výživné, zároveň jej v marci 2013 poukázal sumu 200 Eur, v aprílu až júni po 170 Eur na každý mesiac.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vyživovacou povinnosťou všeobecne rozumieme povinnosť členov rodiny prispievať, či zabezpečovať bežné, každodenné existenčné potreby pre iných členov rodiny. Zákonnú povinnosť vyživovať však majú ustanovenú len taxatívne určené subjekty. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom zahŕňa zabezpečovanie všetkých životných potrieb dieťaťa bez výnimky, t.j. tých potrieb, ktoré sú nevyhnutné pre jeho telesný a duševný rozvoj.
Pri určovaní výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, vzhľadom na potreby oprávnenej osoby, a to najmä jej zdravotný stav, vek, ekonomické a sociálne zázemie, ďalej schopnosti a možnosti povinného, ako aj majetkové pomery povinného.
Jedinou, relevantnou okolnosťou, ktorou je súd pri rozhodovaní o výške výživného viazaný je skutočnosť, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Výživné sa priznáva oprávnenej osobe, preto dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť rozpor priznania výživného s dobrými mravmi sa posudzujú na strane oprávneného subjektu. Posúdenie rozporu priznania výživného s dobrými mravmi však bude záležať vždy na okolnostiach konkrétneho prípadu a na ich
zvážení súdom, keďže definíciu pojmu dobré mravy všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú.
Odborná verejnosť definuje dobré mravy ako súhrn určitých, inak než právnou normou vyjadrených- etických a kultúrnych noriem spoločnosti obsahujúcich všeobecne platné pravidlá správania jej členov vo vzájomných vzťahoch, ako sú napr. slušnosť, ohľaduplnosť, tolerancia rešpektovanie toho druhého.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Rodičia sú povinní plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému dieťaťu, ak to postavenie dieťaťa, jeho zdravotný stav, duševné alebo vzdelanostné predpoklady vyžadujú, a to až do času, kým dieťa nebude schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť patrí obom rodičom dieťaťa, t.j. matke a otcovi. Pre trvanie vyživovacej povinnosti vek dieťaťa nie je rozhodujúci. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie .
Podľa konštantnej judikatúry súdov, ak dieťa študuje na vysokej škole, trvá vyživovacia povinnosť rodičov po dobu jeho štúdia, pokiaľ v štúdiu riadne pokračuje, a to až do doby jeho dokončenia.
Odôvodnené potreby sa musia skúmať v každom prípade osobitne, a to z viacerých hľadísk, ktoré ich môžu ovplyvniť, ako je vek, zdravotný stav, štúdium dieťaťa, jeho záujmy a pod.
Rovnako pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk, je potrebné v aplikačnej praxi prihliadať aj na pomery otca, ako sú jeho príjmy, zamestnanie, zdravotný stav, možnosti jeho bývania, náklady, jeho životnú úroveň. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ovplyvňuje aj miera osobnej starostlivosti o dieťa.
Konanie o výživnom pre plnoleté dieťa je možné začať iba na návrh. Aktívne vecne legitimovaným subjektom je v tomto prípade plnoleté dieťa, ktoré musí súdu preukázať, že nie je schopné samo sa živiť. Pasívne legitimovaným je rodič, ktorý si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Z hmotnoprávneho hľadiska je potrebné poukázať na to, že výživné pre plnoleté dieťa nie je možné priznať, ak by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. ak by priznaním určitého rozsahu výživného došlo k zjavnému nepomeru medzi životnou úrovňou povinného rodiča a plnoletého dieťaťa, t.j. dieťa by sa ocitlo v zjavne výhodnejšej situácii oproti povinnému rodičovi).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť dieťa vyživovať. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je vo väčšine prípadov samozrejmosťou, pretože dieťa, ako najslabšia ekonomická zložka spoločenstva, nie je schopné samo sa živiť. Postoj rodičov k deťom vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti by mal vychádzať predovšetkým z morálnych predpokladov, avšak
s cieľom posilniť právnu pozíciu dieťaťa. Na zdôraznenie svojho rozhodnutia súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov je napokon aj súčasťou rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu.
V čase určovania výživného, a to rozhodnutím Okresného súdu Prešov č.k. XXP/XXX/XXXX - 100 zo dňa 18.11.2009 bola navrhovateľka študentkou 1. ročníka Gymnázia J.A. Reimana v Prešove.
Súd bol toho názoru, že návrh navrhovateľky je v časti dôvodný a to práve z dôvodov, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že od posledného určenia výživného ubehli štyri roky. Navrhovateľka počnúc od 01.09.2012 sa stala študentkou prvého ročníka Fakulty ekonómie a riadenia na Univerzite vo Francúzsku. Zhodným vyhlásením tak zástupkyne navrhovateľky, ako aj odporcu pre súd vyplynulo, že s jej štúdiom v zahraničí obaja súhlasili a sľúbili jej, že jej so štúdiom na tejto vysokej škole finančne pomôžu.
Podľa názoru súdu, vzdelávaním sa na vysokej škole nepochybne dochádza k zvýšeným potrebám a nákladom, pričom je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka navyše študuje a navštevuje vysokú školu v zahraničí.
Zástupkyňa navrhovateľky uviedla a súdu špecifikovala a zároveň zdokladovala nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky v súvislosti s jej štúdiom na vysokej škole v zahraničí, ktoré vyčíslila približne na sumu 750 Eur na mesiac ( čl. 54 súdneho spisu). S týmito výdavkami súd súhlasil, avšak je potrebné vziať aj do úvahy, že poplatok realitnej kancelárii ako aj kaucia za byt, ktorú uviedla navrhovateľka je možné považovať iba za jednorázový výdavok a nie za pravidelný, za pravidelný výdavok v súvislosti s jej štúdiom súd považoval iba náklady spojené s prenájmom garsónky.
Bolo tak potrebné rozhodovať o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného zo sumy 130 Eur na 450 Eur od 01.01.2013 tak, ako to žiadala vo svojom návrhu na začatie konania.
Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil potreby navrhovateľky, ktorá je plnoletá, má zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska v zahraničí, čo dostatočne odôvodňuje záver súdu pre rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu, otca navrhovateľky.
Je potrebné zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča, súd preto nemôže brať do úvahy výdavky odporcu spojené so splácaním úverov, platbami za telekomunikačné služby, komunálny odpad, internet, či benzín do práce.
V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka má zvýšené výdavky spojené s jej štúdiom v zahraničí na vysokej škole. Je potrebné podotknúť, že matka navrhovateľky vo svojom ústnom prednese, ako aj v písomných podaniach uviedla, že odporca ako otec navrhovateľky súhlasil s jej štúdiom na vysokej škole vo Francúzsku a dal jej svoj sľub, že jej finančne pomôže túto vysokú školu aj úspešne dokončiť.
Po zohľadnení platieb, ktoré odporca poukazuje navrhovateľke na výživu mimo platieb bežného výživného, súd uvádza, že považoval za dôvodné priznať a zvýšiť sumu bežného výživného zo sumy 130 Eur na sumu 300 Eur, t.j. o 170 eur. Od určenia prvotnej vyživovacej povinnosti vo výške 130 Eur, prešlo niekoľko rokov, pričom v čase rozhodovania o tejto výške výživného, navrhovateľka bola študentkou prvého ročníka strednej školy, oproti takto určenému výživnému jej mesačné výdavky spojené s jej štúdiom niekoľkokrát vzrástli.
Súd mal za to, že odporca sám uviedol, pričom to aj súdu náležite preukázal príslušnými listinnými dôkazmi, že svojej dcére prispieva mesačne na výživu v priemere sumou 317 Eur, nakoľko sám vo svojej výpovedi uviedol, že so štúdiom dcéry v zahraničí súhlasil, a aj jej sľúbil, že jej finančne pomôže toto štúdium aj úspešne dokončiť.
Odporca v konaní namietal, že naďalej bude svojej dcére prispievať nad rámec bežného výživného, uviedol však, že nechce, aby mu súd zvýšil bežné výživné, nakoľko má obavy z možnej exekúcie zo strany navrhovateľky, resp. jej zástupkyne- matky navrhovateľky.
Súd je toho názoru, že pri svojom rozhodovaní pri určení zvýšeného výživného vychádzal zo sľubu, ktorý odporca dal svojej dcére, pričom súd uvádza, že jej priemerne na mesiac poukázal sumy nad rámec bežného výživného. Súd zohľadnil aj tvrdenie zástupkyne navrhovateľky o tom, že odporca prispieval svojej dcére nepravidelne, pravidelne jej začal prispievať až po začatí súdneho konania. Zástupkyňa navrhovateľky preto v záujme svojej dcéry, aby tá tiež mala právnu istotu, že jej odporca bude prispievať na štúdium v zahraničí pravidelne nad rámec bežného výživného žiadala zvýšiť výživné navrhovateľke súdnym rozhodnutím, s ktorou argumentáciou sa súd v celom rozsahu stotožnil.
Súd má zato, že takto zvýšené výživné zodpovedá jeho príjmom, majetkovým pomerom a jeho schopnostiam a možnostiam. Súd nebral pri svojom rozhodovaní za rozhodujúcu tú skutočnosť ako odporca uviedol, že jej bude naďalej prispievať rovnakou sumou. Mal zato, že aj navrhovateľka má mať stav istoty a bezpečia, že jej odporca túto sumu pravidelne poukáže, aby mohla zaplatiť svoje nevyhnutné mesačné výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole v zahraničí.
Na druhej strane pokiaľ odporca vyslovil svoju obavu, že môže dôjsť k zníženiu jeho príjmových pomerov a k zmene jeho majetkových pomerov, k tomu súd uvádza, že môže vždy podať návrh na zníženie výživného ak sa zmenia okolnosti na jeho strane.
V prevyšujúcej časti, ktorou navrhovateľka požadovala odporcu zaviazať sumou 450 Eur mesačne, súd jej návrh ako nedôvodný zamietol. Mal zato, že nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať jej takto určenou sumou. Súd zohľadnil jeho mesačný príjem a jeho nevyhnutné mesačné výdavky. Je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že odporca si založil druhú rodinu, z ktorej pochádzajú jeho dve maloleté deti, a to 3 a 6 ročné. Priznaním takejto sumy výživného, by mohlo zároveň dôjsť k ohrozeniu aj ich výchovy a výživy, keďže odporca má rovnako k nim vyživovaciu povinnosť.
Výživné na plnoleté dieťa možno priznať len od podania návrhu na súd, a to v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine druhej vety.
Navrhovateľka návrh na súd doručila dňa 08.03.2013. Preto v časti, ktorou požadovala priznať výživné od 01.01.2013 v zmysle jej žalobného petitu, súd tento návrh ako nedôvodný zamietol.
Odporca súdu preukázal výpisy z účtov z ktorých vyplýva, že bežné výživné za obdobie od marca do júna 2013 má v celom rozsahu vo výške 130 Eur na mesiac voči navrhovateľke uhradené. Zároveň mal súd zhodným prejavom zástupkyne navrhovateľky, ako aj odporcu za preukázané, čo odporca zdokladoval výpismi z účtu z ktorých vyplynulo, že navrhovateľke poukázal nad rámec bežného výživného, a to za marec 2013 sumu 200 Eur, a za obdobie apríl, máj, jún 2013 za každý mesiac sumu po 170 Eur na mesiac. Túto skutočnosť potvrdila aj zástupkyňa navrhovateľky, preto ju súd považoval za nespornú.
Z tohto dôvodu súd mohol rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa iba od podania návrhu, t.j. od 08.03.2013 v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, avšak mal za preukázané, že za toto obdobie dlh odporcovi na výživnom nevznikol, nakoľko nad rámec bežného výživného zaplatil navrhovateľke sumu 200 eur za marec a za apríl až jún 2013 po 170 eur, preto súd odporcovi dlžné výživné neučil.
V prevyšujúcej časti, ktorou navrhovateľka požadovala priznať zvýšené na 450 Eur počnúc od 01.01.2013, ako aj dlžné výživné, jej návrh ako nedôvodný súd zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V tomto konaní ani jeden z účastníkov nemal plný úspech vo veci, navyše ani navrhovateľka ani odporca si trovy konania neuplatnili, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. IV. vyhláseného rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.