Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-93-2013.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/93/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu N. T., E. XXX, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/46/2009-110 z 18.9.2012 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., obec Ploské, okres Košice - okolie, zapísaným na LV č.XXXX ako parc.č.767/35 o výmere 2 248 m2,parc.č.767/36 o výmere 68 622 m2,parc.č.767/37 o výmere 29 390 m2,parc.č.771/47 o výmere 11 979 m2,parc.č.771/48 o výmere 120 390 m2 a parc.č.771/49 o výmere 1 114 m2.
Citujúc znenie § 123,§ 132 ods.1 O. z.,§ 8 a § 9 ods.1-7 zák.č.229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku uviedol, že v konaní bolo preukázané, že otcovi žalobcu bol pridelený rodinný dom na základe Výnosu Povereníctva sociálnej starostlivosti z 20.9.1947 č.j.V/1-1103/18-1947 o pridelení 33 roľníckych domov postavených Všeobecným stavebným družstvom v Bratislave na základe uznesenia bývalého Predsedníctva vlády z 8.10.1942, č.7032/1942 (táto skutočnosť bola nesporná), že v konaní však nebolo preukázané, len žalobcom bolo tvrdené, že tento rodinný dom bol zobratý bývalým JRD Nová Polhora a za to im boli dané predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú stále vo vlastníctve štátu, že žalobca si uplatnil nárok na ich vydanie podľa zák.č.229/91 Zb. u povinnej osoby PD „Rozvoj“ so sídlom v Kráľovciach, ktorá aj 8.5.1991 súhlasila s vydaním týchto nehnuteľností, že žalobca bol vyzvaný, aby doložil doklady potrebné na uzavretie dohody, že si svoju povinnosť nesplnil a preto nebolo možné v súlade s § 9 zák.č.229/91 Zb. uzavrieť dohodu o vydaní týchto nehnuteľností, že žalobca sa svojich práv v súlade so zák.č.229/91 Zb. už nedomáhal a 24.3.2009 si uplatnil nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa všeobecných predpisov. Súd však dospel k záveru, že žalobca, príp. jeho právny predchodca - otec, sa mal domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa reštitučných zák. a nie podľa všeobecných predpisov a poukázal na to, že žalobca, ktorého nehnuteľnosti prevzal štát v rozhodnom období, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva, lebo vlastník takto odňatých pozemkov mal možnosť uplatniť právo na ich vydanie v zákonných lehotách a pokiaľ tak neurobil, jeho vlastnícke právo zaniklo. Vychádzajúc z cit. zákonných ust. a zisteného skutkového a právneho stavu žalobu zamietol.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a uviedol, že odmietnutá žaloba smeruje na zmiernenie krívd hrubým porušením občianskych a ľudských práv totalitným režimom 50. Rokov, že všetkým pridelencom okrem nich boli pridelené nehnuteľnosti po r.1989 prevedené do ich vlastníctva, že povinná osoba výzvu na ich vydanie prijala kladne, bez pripomienok, že súd ho nevyzval na opravu chybného podania a, že zák.č.299/91 nadobudol účinnosť 21.5.1991, dávno po jeho výzve na vydanie náhradných nehnuteľností. V doplnení odvolania uviedol, že odvolanie odôvodňuje podľa uznesenia bodu d), že povinná osoba PD - ROZVOJ Kráľovce oznam o vydaní reštitučnej náhrady z 18.4.1991 potvrdila a po dôkladnom overení bez namietnutia uznala, že priložený doklad MV k súdnym spisom tr. čin hrubého porušenia ľudských práv a slobôd bez ďalšieho dokazovania nespochybňuje, že nesplnená podmienka zák.č.229/91 § 9 urýchleného konania z jeho strany nemala by vyvodiť zánik reštitučnej náhrady a, že súdne poplatky zo zák.č.229/91 § 10 sa oprávnenej osobe, za ktorú sa právom pokladá, nevyrubujú.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
Žalobca odôvodnil odvolanie tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods.2 písm. d) O. s. p.].
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.
Súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, jeho skutkové zistenia sú založené na správnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že je v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou (napr. rozsudok 4Cdo 130/2007 z 25.2.2009 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), podľa ktorej nemožno sa domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva, ak sa žalobca mohol domáhať ochrany postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak bol daný reštitučný nárok v zmysle možnosti úspešne žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu, ako je to aj v prejednávanej veci.
K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd ho nevyzval na opravu chybného podania treba poznamenať, že v spise sa nenachádza žiadne podanie, na opravu ktorého by ho mal súd vyzývať.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná v ňom žiadne trovy neuplatnila.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.