Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/71/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľa: L.. O. S., L. XX, N., zastúpený: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, Ružová dolina 10, Bratislava proti odporkyni: I. M., M. XXX, XXX XX A., A. - R., zastúpená: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudkova 22, Bratislava, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e účastníkom právo spoločného nájmu k X-izbovému družstevnému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na Q.. poschodí bytového domu na ulici L. XX v N., s tým, že navrhovateľ L.. O. S. bude ďalej tento byt užívať ako nájomca a člen družstva.

Odporkyňa je p o v i n n á vypratať predmetný byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez poskytnutia náhradného bývania.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.6.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k X-izbovému bytu v N. na L. X. XX, a zároveň odporkyňu zaviaže povinnosťou predmetný byt vypratať. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa nikdy v predmetnom byte nebývala. Družstevný byt bol účastníkom konania pridelený počas trvania manželstva. Rozhodnutie o pridelení bytu, ako i dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu podpísal navrhovateľ dňa 2.7.1976. avšak v čase pridelenia bytu boli už účastníci konania v rozvodovom konaní, pretože odporkyňa podala návrh na rozvod dňa 26.11.1975. preto aj po pridelení bytu sa do tohto nasťahoval len navrhovateľ. Odporkyňa bývala na adrese Ď. XX v N. a neskôr sa odsťahovala do Č., kde sa aj vydala. Navrhovateľ v predmetnom byte žije so svojou manželkou, ktorú si zobral v roku 1976, z manželstva sa narodili 2 deti, ktoré sú už dospelé. Navrhovateľ platil po celý čas všetky úhrady za byt, za vlastné peniaze byt zrekonštruoval a odporkyňa sa nikdy neozvala, že by o byt mala záujem.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise najmä: výschulom odporkyne vykonaným dožiadaným súdom, vyjadrením Stavebného bytového družstva Bratislava II zo dňa 16.11.2012, Dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu zo d ňa 2.7.1976, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 20.9.1974 manželstvo. Následne Stavebné bytové družstvo v Bratislave III rozhodlo o pridelení družstevného bytu členovi družstva, pričom dňa 2.7.1976 navrhovateľ uzavrel

Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu č. XX na Q.. poschodí na ulici L. XX S. N.. Nakoľko boli účastníci konania manželia, pridelením družstevného bytu im vznikol spoločný nájom bytu.

Dňa 26.11.1975 podala odporkyňa na Mestskom súde v Bratislave návrh na rozvod manželstva s navrhovateľom, pričom rozsudkom sp.zn. zo dňa 21.9.1976, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.1976, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že predmetný družstevný byt získali účastníci konania ešte ako manželia, avšak v tom čase boli už v rozvodovom konaní. Odporkyňa v byte na L. X. Č.. XX S. N. nikdy nebývala. Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu podpísal len navrhovateľ, avšak nakoľko manželstvo účastníkov ešte nebolo právoplatne rozvedené, odporkyni vzniklo spoločné členstvo k predmetnému družstevnému bytu. Do tohto bytu sa nasťahoval len navrhovateľ, pričo po rozvode sa odporkyňa odsťahovala do Č., kde žije dodnes. V predmetnom byte žije navrhovateľ so svojou druhou manželkou, pričom z tohto manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už dnes dospelé.

Odporkyňa bola vypočutá dožiadaným súdom v A., pričom k otázkam súdu predložila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že predmetný byt bol účastníkom konania pridelený počas existencie manaželstva. V predmetnom byte bývala odporkyňa od pridelenia do 20.8.1976. Po opakovaných inzultáciách zo strany navrhovateľa odporkyňa podala návrh na rozvod. Z bytu sa odporkyňa odsťahovala dňa 20.8.1976 po ďalšom fyzickom útoku. Následne súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, pričom navrhovateľ sa opäť oženil a býval v predmetnom byte na L. X. XX S. N. a odporkyňa bývala na ubytovni a opätovne sa vydala dňa 26.6.1979 a odsťahovala sa do štátneho bytu, ktorého bola vlastníčkou. Neskôr bývala odporkyňa so svojím druhým manželom v rodinnom dome, dňa 17.8.2011 zomrel manžel odporkyne a dedičské konanie nie je právoplatne skončené. Vzhľadom na nezhody s deťmi pochádzajúcimi z druhého manželstva, ktoré sa usilujú dom získať, žije odporkyňa u svojej sestry v N..

Z výpovede odporkyne súd ďalej zistil, že v roku 2009 bola odporkyňa na návšteve u svojej sestry v N., kedy ju oslovil navrhovateľ s tým, že prišiel s bianco papierom, ktorý mala podpísať, pričom bolo na ňom uvedené, že sa vzdáva spoločného členstva k predmetnému bytu na L. XX S. N.. Odporkyňa to podpísať odmietla, nakoľko navrhovala, aby predmetný byt vymenili, alebo sa finančne dohodli. Následne podal navrhovateľ žalobu. Na otázku súdu, prečo odporkyňa neriešila danú situáciu od roku 1976 uviedla, že sa chcela dohodnúť bez súdu. Taktiež odporkyňa predmetnú situáciu neriešila podaním žaloby na súd. Na otázku súdu, čo odporkyňa urobila za 36 rokov, odkedy opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom, aby riešila zrušenie spoločného nájmu k predmetnému bytu uviedla, že mala s navrhovateľom telefonické rozhovory, pričom chcela, aby vyčíslil, aké má náklady s bytom, a chcela sa dohodnúť. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa odporkyňa uviedla, že v predmetnom byte bývala do 20.8.1976, pričom prvá komunikácia s navrhovateľom ohľadne bytu je z roku 2009. Na vyriešenie predmetnej otázky odporkyňa požadovala jednoizbový byt na území Z..

Tunajší súd dopytom na Stavebné bytové družstvo Bratislava II zistil, že v zmysle Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava III bola uzatvorená Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 2.7.1976, na základe ktorej bol účastníkom konania prenechaný byt č. XX na ulici L. XX S. N.. Nakoľko účastníci konania nadobudli byt počas trvania manželstva, vzniklo manželom so spoločným nájmom bytu i spoločné členstvo v družstve. Na otázku súdu, ktorý z rozvedených manželov bude ako člen naďalej nájomcom predmetného bytu Stavebné bytové družstvo Bratislava II uviedlo, že vzhľadom na skutočnosť, že nepozná dôvody rozvodu, bytové a majetkové pomery účastníkov konania, ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu.

V zmysle , ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

V zmysle , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

V zmysle , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

V zmysle , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

V zmysle , , bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

V zmysle a , ak ide o prípady podľa prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt. Ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníkom konania bol pridelený družstevný byt do spoločného nájmu vzhľadom na skutočnosť, že v čase prideľovania bytu, t.j. dňa 2.7.1976 boli manželia. Súd taktiež zistil, že v čase pridelenia predmetného bytu boli účastníci konania v rozvodovom konaní, nakoľko odporkyňa podala návrh na rozvod manželstva s navrhovateľom dňa 26.11.1975, pričom právoplatne súd manželstvo rozviedol dňa 15.10.1976. Zároveň mal súd za preukázané a nesporné v konaní, že odporkyňa sa z predmetného bytu odsťahovala dňa 20.8.1976, ako to sama uviedla, pričom navrhovateľ zostal v predmetnom byte bývať a žije v ňom aj v súčasnej dobe a to so svojou manželkou, s ktorou majú dve dospelé deti. Spoločný nájom účastníkov konania trvá, nakoľko nedošlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu dohody o vysporiadaní spoločného nájmu bytu, hoci o to navrhovateľ prejavil záujem.

Súd zastáva názor, že návrh navrhovateľa na zrušenie spoločného nájmu je dôvodný, nakoľko mal súd v konaní preukázané, že po rozvode manželstva sa účastníci konania nedohodli o ďalšom nájme bytu. Súd preto v súlade s zrušil spoločný nájom k predmetnému bytu.

Pri rozhodovaní, kto bude ďalej výlučným nájomcom predmetného bytu súd vychádzal zo skutočností zistených v priebehu konania a prihliadol hlavne na to, že odporkyňa sa z predmetného bytu odsťahovala ešte v roku 1976 a o byt sa ďalej nezaujímala, t.j. všetky výdavky súvisiace s bytom hradil navrhovateľ, ktorý zároveň byt zrekonštruoval, a ktorý žije v predmetnom byte so svojou manželkou. Odporkyňa síce uviedla, že mala záujem uhrádzať výdavky súvisiace s nájomným bytom, avšak túto skutočnosť nepreukázala, ako ani nepoprela, že výdavky súvisiace s bytom nehradila. Súd mal z výsluchu účastníkov za preukázané, že navrhovateľ býva v predmetnom aj v súčasnosti a to so svojou manželkou. Súd v zmysle uvedeného určil, že navrhovateľ bude výlučným nájomcom predmetného bytu, a to z dôvodov, že odporkyňa nejavila po rozvode manželstva s navrhovateľom záujem o predmetný byt, nehradila výdavky súvisiace s bytom na Ipeľskej 13 v Bratislave, ako ani neprejavila záujem o

riešenie zrušenia spoločného nájmu k predmetnému bytu. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní, že navrhovateľ bude výlučným nájomcom predmetného bytu prihliadol i na to, že navrhovateľ sa opätovne oženil a v predmetnom byte žije so svojou manželkou a v predmetnom byte vychovali svoje dve, dnes už dospelé, deti.

Súd zvážil otázku bytovej náhrady pre odporkyňu, pričom má za to, že nie sú dané dôvody, pre ktoré by súd viazal uloženú povinnosť vypratať byt na zabezpečenie bytovej náhrady. Odporkyňa požadovala od navrhovateľa jednoizbový byt. Z výpovede odporkyne súd zistil, že opätovne vydala, pričom so svojím manželom žila v Č.I. F. v rodinnom dome. Taktiež odporkyňa súdu preukázala, že jej manžel zomrel, pričom dedičské konanie ukončené nebolo. Súd mal taktiež za preukázané, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v Č.. Súd vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa je spoluvlastníčkou rodinného domu v Č., ako i vzhľadom k tomu, že nie sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa pre poskytnutie bytovej náhrady, zaviazal odporkyňu povinnosťou byt vypratať bez poskytnutia bytovej náhrady. Odporkyňa síce uviedla, že v predmetnom rodinnom dome v Č. nežije, nakoľko ju dcéry vyhadzujú z domu, avšak tieto svoje tvrdenia súdu žiadnym spôsobom nepreukázala a zároveň táto skutočnosť nie je dôvodom, aby jej bola poskytnutá bytová náhrada.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal i napriek tomu, že v konaní bol úspešný. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť - predmet sporu a výsledok konania, ktorý bol v záujme obidvoch účastníkov, pričom návrh mohol podať ktorýkoľvek z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.