Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-28-2013.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T.I., G.. V. Č.. XX/B, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., pochádzajúcej z matky Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T., G.. V. Č.. XX/B, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova č. 13 a z otca Y. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T., H. Č.. XX, v konaní o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
zveruje mal. L. Š., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok,
otec je povinný prispievať na výživu mal. L. sumou 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.2.2012 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 30.6.2013 pre mal. L. vo výške 551 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 50 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,
upravuje styk otca s mal. L. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend od piatka 18.00 hod. do nedele 15.00 hod.,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 29.1.2013 domáhala úpravy práv a povinností k mal. L. tak, že navrhovala zveriť maloletú do svojej starostlivosti, určiť výživné vo výške 140 Eur od 1.2.2012 do budúcna a upraviť styk otca s mal. L. každý párny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod.
Otec s návrhom súhlasil čiastočne. Súhlasil so zverením do starostlivosti matky, nesúhlasil však s výškou výživného.
Mal. L. pochádza z mimomanželského vzťahu matky Y. F. a otca Y. Š.. Rodičia spolu bývali v spoločnej domácnosti až do januára 2012, kedy zo spoločnej domácnosti odišla matka s mal. L..
Matka na pojednávaní uviedla, že odišla z domácnosti preto, pretože si s otcom dieťaťa prestali rozumieť. Návrh podala rok spätne a ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného rok spätne matka uvádzala, že mala vážne zdravotné problémy, mala rakovinu a bola dvakrát operovaná. Preto nepodávala návrh a podala ho až po roku. Matka sa presťahovala k svojim rodičom, u ktorých žije doposiaľ, a ktorí jej v starostlivosti o dcéru pomáhali. Dcéra chodí do súkromnej škôlky X., kde platí matka poplatok mesačne 70 Eur. Chodila tam predtým, a keď sa odsťahovala od otca, tak nebol dôvod, aby dcéra menila v predškolskom veku prostredie, na ktoré bola zvyknutá. Dcéra je zdravá, má ale alergické problémy, chodí pravidelne na kontroly, užíva spreje a tabletky, čo ju vyjde 14 Eur mesačne. Matka bola v minulom roku práceneschopná a to až do 1.11.2012. Jej príjem počas PN bolo okolo 600 Eur. Od 1.11.2012 pracuje na dohodu vo firme Y. T. 10 hodín týždenne. Zarobí si tak 60 Eur mesačne, plus dostáva sociálnu dávku 120 Eur s rodinnými prídavkami. Rodičom prispieva na domácnosť sporadicky po 50 Eur.
Otec maloletej dal matke za minulý rok 150 Eur, 29 Eur na školu v prírode. V roku 2013 prispel otec na výživu dvakrát po 40 Eur a vraj jej kúpil aj bicykel, ktorý má u neho. S dcérou sa otec stretáva v podstate kedykoľvek sa dohodnú. Tohto roku ju videl viackrát, mal ju pri sebe aj celý týždeň.
Otec uviedol, že je pravdou, že s matkou nežije od februára 2012 a je pravdou aj to, že na výživné jej pravidelne neprispieval. Avšak tohto roku jej dal 3-krát po 40 Eur, o čom predložil k nahliadnutiu bločky, ktoré to zdokladovali. S matkou situáciu okolo výživného riešili, ale matka mala podľa neho neprimerané nároky a on je nezamestnaný, preto sa na výživnom nedohodli. Nezamestnaný je 7 rokov, je evidovaný na úrade práce, ale nepoberá žiaden príspevok ani sociálnu dávku, pretože nespĺňa podmienky. Žije v podstate z toho, čo si našetril. Príležitostne pracuje s autami, zarobí tak do 200 Eur mesačne. Zomrela mu nedávno matka, ktorá mu nechala úspory. Býva v rodinnom dome, ktorý je teraz jeho. Býva tam spoločne so sestrou a svojim plnoletým synom. S predchádzajúcou manželkou mal dve deti. Jej ostala vo výchove dcéra a jemu syn, takže si výživné vzájomne neplatia. Za dom je inkaso 123 Eur, ale polovicu platí sestra, ktorá s ním býva. Čo sa týka navrhovaného styku, tak v podstate nemal výhrady a s matkou sa na styku vedia dohodnúť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je dôvodné upraviť práva a povinností k mal. L., keďže rodičia viac ako jeden rok nežijú v spoločnej domácnosti. Súd určoval výživné spätne od 1.2.2012, od kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, a ako dôvod hodný osobitného zreteľa na určenie spätného výživného s poukazom na to, že matka si podala návrh až v roku 2013, súd videl v tom, že matka mala v roku 2012 vážne zdravotné problémy.
Matka zabezpečuje starostlivosť o mal. L., otec súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky, ako aj kolízny opatrovník, preto súd zveril do starostlivosti mal. L. matke.
Matka žiadala určiť výživné vo výške 140 Eur. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, jeho príjmy sú nepravidelné a nestále a matka sama, hoci žila s otcom v spoločnej domácnosti, nepredložila súdu žiaden návrh na doplnenie dokazovania ohľadne príjmov otca. Súd teda vychádzal z toho, čo mal preukázané, a teda že žiaden príjem otec nemá a ak má, tak z opráv áut, ktorý je neevidovaný. S poukazom však na jeho majetkové pomery (vlastníctvo rodinného domu, auta) súd mal za to, že je dôvodné určiť výživné vo výške 50 Eur a to aj s poukazom na vek mal. L. a výdavky, ktoré s ňou matka pravidelne má.
Keďže súd určoval výživné od 1.2.2012, vznikol otcovi za obdobie od 1.2.2012 do 30.6.2013 dlh vo výške 551 Eur (50 x 17 mesiacov = 850 - zaplatené výživné zo strany otca vo výške 150 Eur, 29 Eur a 3 x 40 Eur = 551 Eur). S poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. a na to, že otec nemá stály príjem, súd mu povolil splatiť dlh v 50 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia súd v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol.
Matka si podala návrh aj na úpravu styku, otec s úpravou styku súhlasil s tým, že obidvaja rodičia deklarovali, že sa vedia dohodnúť aj na širšom styku, avšak chcú mať upravený rámec. S poukazom na citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine súd upravil styk otca s mal. L. v súlade s návrhom matky.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.