Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-206-2010.pdf
PDF · 79.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/206/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Aeroklub Prešov, občianske združenie, so sídlom Vranovská 72, Prešov, IČO: 31 956 912, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovaným v 1. rade: K. K., J.. X.X.XXXX, G. L. XX, K., právne zastúpenému JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Floriánova 2, Prešov, v 2. rade: S. E., V.. L., G. J. Š. XXX/XX, H., v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a,
žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v sume 161,04 EUR na účet jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade n e p r i z n á v a,
protižalobu žalovanej v 2. rade voči žalobcovi v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 21.10.2010 a upravenou podaním súdu doručeným dňa 20.2.2012, resp. v rámci pojednávania konaného dňa 1.7.2013 navrhol žalobca určiť, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel 1/30-iny k nehnuteľnosti - parcela registra E Č.. XXX/XX vo výmere 12.344 m2
- orná pôda, zapísaná v katastri nehnuteľnosti na X. Č.. XXXX, H..Ú.. J. Š., Q. K., Q.. K. je neplatná. Žalobca zároveň navrhol uložiť žalovaným nahradiť mu spoločne a nerozdielne trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/15-iny k celku a nazretím do výpisu z X. Č.. XXXX H..Ú.. J. Š., zistil že, žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy I. XXXX/XX, pričom ako podielový spoluvlastník má žalobca k predmetnému pozemku predkupné právo, ktoré mu vyplýva zo zákona a preto bolo povinnosťou žalovanej v 2. rade ponúknuť mu na predaj jej podiel pred samotným prevodom tretej osobe.
V rámci pojednávania konaného dňa 1.7.2013 právny zástupca žalovaného v 1. rade vzniesol námietku premlčania, keďže predmetná kúpna zmluva bola zavkladovaná dňa 6.8.2007 a žaloba bola podaná dňa 21.10.2010.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V prejednávanej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom keďže sa právo na dovolanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, súd mal na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že kúpna zmluva medzi žalovanými bola uzavretá dňa 17.7.2007 a vklad bol N. H. K. povolený dňa 6.8.2007. Okamihom podstatným pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je realizácia právneho úkonu, preto v danom prípade podľa názoru súdu začala plynúť premlčacia lehota od 17.7.2007, kedy bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalovanými a keďže žaloba bola podaná až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty od tohto dátumu, a to dňa 21.10.2010, súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú a z tohto dôvodu žalobu zamietol. V rámci zásady hospodárnosti konania sa už nezaoberal ďalšou argumentáciou účastníkov týkajúcou sa predmetu konania.
Podľa § 97 O.s.p., odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd vzájomný návrh žalovanej v 2. rade voči žalobcovi vylúčil na samostatné konanie.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1 O.s.p, pričom aj keď mal žalobca v predmetnom konaní plný úspech, súd mu nepriznal plnú náhradu trov konania. Právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby a to, príprava a prevzatie zastúpenia - 28.12.2010 a účasť na pojednávaní - 1.7.2013. Pri určení výšky odmeny však nevychádzal z hodnoty sporu 200.000,- Sk ako to určil právny zástupca žalobcu (navyše bez akéhokoľvek odôvodnenia takto určenej výšky hodnoty predmetu sporu), ale z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška), na základe ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Keďže predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pri určení výšky odmeny trov právneho zastúpenia preto súd vychádzal z citovaného zákonného ustanovenia a právnemu zástupcovi priznal za úkon realizovaný v roku 2012 sumu 58,69 EUR + režijný paušál 7,63 EUR a za úkon realizovaný v roku 2013 sumu 60,07 EUR + režijný paušál 7,81 EUR, čo spolu predstavuje sumu 134,20 EUR a po pripočítaní 20% DPH 161,04 EUR. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade odmenu za úkony právnej služby označené ako „odvolanie voči uzneseniu zo dňa 20.3.2012“, resp. „odvolanie voči uzneseniu zo dňa 6.12.2012“, keďže tieto úkony nepovažoval za úkony potrebné pre účelné uplatňovanie práv žalovaného v 1. rade, navyše odvolanie voči uzneseniu zo dňa 20.3.2012 o pripustení žalovanej v 2. rade do konania, odvolací
súd odmietol, keďže žalovaný nebol osobou oprávnenou podať odvolanie proti tomuto uzneseniu. Čo sa týka uznesenia zo dňa 6.12.2012, ktorým súd prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 16C/265/2011, tak uvedené uznesenie bolo vydané dňa 6.12.2012, pričom vo veci sp. zn. 16C/265/2011 bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 6.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012. Z tohto dôvodu, keďže medzičasom pominuli dôvody prerušenia, súd v rámci autoremedúry s poukazom na ustanovenie § 210a O.s.p. predmetné uznesenie zrušil. Súd okrem priznaných trov konania nepriznal ďalšie trovy konania aj s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1, teda že súd prihliada aj na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti pri prvom úkone, ktorý mu patril. V súvislosti s týmto zákonným ustanovením má súd za to, že jeho účelom je práve to, aby účastník konania uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti v rámci zásady hospodárnosti a efektívnosti konania už pri prvom úkone, ktorý mu patrí, o to viac to platí v prípade pokiaľ je účastník zastúpený advokátom, ako je to v prípade žalovaného v 1. rade, ktorý v rámci písomných podaní zaslaných súdu, ani v rámci prvého pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 5.6.2013 nerealizoval procesný úkon, teda vznesenie námietky premlčania. Z týchto dôvodov má preto súd za to, že v danom prípade sú naplnené podmienky ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a z týchto dôvodov súd právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade, okrem priznaných trov právneho zastúpenia ďalšie nepriznal. Súd zároveň poukazuje na to, že ako dôvod hodný osobitného zreteľa vyhodnotil aj okolnosti na strane samotného žalovaného v 1. rade, ktorý je občianskym združením zaoberajúcim sa záujmovou činnosťou v oblasti letectva a parašutizmu, pričom je logické, že ku svojej činnosti potrebuje určité priestory a taktiež aj to, že pozemky, ktoré potrebuje pre svoje užívanie chce mať aj právne vysporiadané.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom v predmetnom konaní mala plný úspech žalovaná v 2. rade, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, a ani jej žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.