Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-381-2005.pdf
PDF · 78.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/381/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: PB Capital, a.s., so sídlom: Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 31 722 296, proti povinnému: REKAMO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom: Bieloruská 8, 821 06 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 31 658 822, o vymoženie 2118,48 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, pod. sp. zn. EX 550/05, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie v sume 27,72 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 25.2.2005 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 13.6.2005 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*.
Dňa 20.5.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora, v ktorom navrhol zastaviť predmetné exekučné konanie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra.
Lustráciou obchodného registra súd zistil, že povinný bol ex offo dňa 28.8.2008 vymazaný z Obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP), exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
Podľa § 251 ods. 4 zákona. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20 písm. a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
K zániku spoločnosti dochádza ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), kedy zároveň dochádza aj k zániku jej právnej subjektivity.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností, súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra dňa 28.8.2008 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje a preto ho súd nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 203 ods. 1 EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, t.j. dňa 25.2.2005, nemohol automaticky predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný 28.8.2008 zanikne, čiže súd mal za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd tiež nemohol zaviazať oprávneného na náhradu trov v zmysle § 203 ods. 2 EP, keďže exekúcia nebola zastavená na základe § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorý je jediným dôvodom pre jeho použitie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval ( Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 31/04 ). Súd pri priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal tiež zo skutočnosti, že súdny exekútor je vždy povinný vykonať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na výkon rozhodnutia odmietnuť a z toho dôvodu by nebolo spravodlivé, aby úkony ktoré je povinný vždy zo zákona vykonať znášal sám. Na základe vyššie citovaného súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 zákona č. 233/1995 Z. z.) patrí a povinného nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať, nakoľko tento bol dňa 28.8.2008 vymazaný z obchodného registra.
Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd popri rozhodnutí o zastavení exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 15.5.2011 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 63,58 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 cit. vyhlášky:
- príkaz + exekučný príkaz 40 min. 40 min.= 6,64 EUR
2) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR
- každé zisťovanie účtu povinného 3,32 EUR Spolu: 9,96 EUR 3) podľa § 22 cit. vyhlášky:
- poštovné 7,80 EUR Spolu: 7,80 EUR
Celkom: 24,40 EUR DPH 20% ( z odmeny exekútora) : 3,32 EUR 27,72 EUR
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú odmenu vo výške 26,56 EUR s príslušnou DPH zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony :
- prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len za úkon vykonávaný v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie.
- spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za to, že tento je zahrnutý v odmene podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, t.j. je odmeňovaný paušálnou sumou. Len na základe iného označenia takéhoto úkonu ho nemožno priznať, pretože by to znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon.
- spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie, vyčíslenie trov, vrátenie poverenia a archív. Časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky. Uvedené úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, ale sú len administratívnymi úkonmi súdneho exekútora pri zastavení exekúcie.
Súd nepriznal poverenému súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle §14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za úkon: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za to, že tento úkon je v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmeňovaný jednorázovo, a nie opakovane za každé jeho vykonanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekúcie a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,72 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.