Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/107/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobkyne G. C., U.. X.XX.XXXX, F. R. Q. XXX/XX, T., D. Q. C.. C. R., K. E. E. H. E.E. U. H., V. X D. Ž.: A. M., Ž. D., K..E.., E. E. I. X, XXX XX L., B.: XXXXXXXX, D. Q. C.. I. I., K. E. E. H. L.Š., U. XX, H. L. O. Q. A. A. K. E. L., Č..L.. XC/XXX/XXXX z 19.1.2012 takto

rozhodol:

Z r u š u j e s a rozhodcovský rozsudok K. E. L. E. E. K. XX, XXX XX L., zo dňa 19.1.2012, sp.zn. .

Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 271,56 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu v sume 99,50 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.11.2012 sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. zo dňa 19.1.2012, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie sumy 51,45 eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- eur. Zároveň sa v zmysle domáhala aj odloženia vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. zo dňa 19.1.2012.

V návrhu uviedla, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná k zaplateniu žalovanému dlžnej pohľadávky vo výške 51,45 Eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- Eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 21.11.2012. V návrhu na začatie rozhodcovského konania spoločnosť A. M. ( žalovaný v tomto konaní) uviedol, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku, táto bola podľa žalovaného samostatne dohodnutá, tieto opatrenia mali byť dojednané jej samostatným podpisom , a tvrdia aj, že mohla odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu jej bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy. V návrhu ďalej uviedla, že s napadnutým rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí. Poistná zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Nemá možnosť individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Zmyslom národnej a nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom, s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Faktické vyrovnanie postavenia spotrebiteľa a podnikateľa

je nutné dosiahnuť aj v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti novely (s účinnosťou od 1.4.2004) resp. pred nadobudnutím účinnosti novely č. (s účinnosťou od 1.1.2008), ktorá zrušila typové vymedzenie spotrebiteľských zmlúv a zaviedla vymedzenie výlučne podľa postavenia účastníkov. Materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedených zmien sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v aktuálnom režime spotrebiteľských zmlúv podľa . Súčasťou Všeobecných poistných podmienok žalovaného v časti XV. je rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak, než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne a je teda v zmysle neplatná. Z predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. - rozhodcovské konanie pod 1, 2 a 3 Obchodných podmienok poisťovne bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 17.1.2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nahradiť žalovanému trovy konania. Odôvodnil to tým, že toto konanie nie je spotrebiteľským sporom, nejedná sa o odvolacie konanie a ani o iné konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o opravnom prostriedku, pričom existencia takého konania nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku až do momentu jeho prípadného zrušenia. Vzhľadom na ústavne garantované právo na súdnu ochranu sa štát ani v prípade Rozhodcovského konania nemohol úplne zbaviť svojho pozitívneho záväzku zabezpečiť základné právo na súdnu ochranu podľa SR, plnenie tohto svojho záväzku však mohol legitímne podmieniť splnením presných v zákone daných kritérií (, ods. 2 SR). Preto za striktne daných podmienok vytvoril právne prípustnú možnosť kontroly súdnej moci nad rozhodcovskými rozsudkami a to práve a len prostredníctvom žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, iba v medziach a z hľadísk popísaných v a iba na podklade žaloby podanej v predpísanej objektívnej lehote podľa . Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vo veci vydaný, podľa žalovaného, pokiaľ nebol zrušený v osobitnom inštančnom podľa a nasl. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, je riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Podľa žalovaného všeobecnému súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať, či hodnotiť dokazovanie vykonané pred rozhodcovským súdom. Podľa žalovaného napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu prieskumu iba podľa až i/ Z.z s tým, že súd v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí predvídaných v až i/ . Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa ) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa ). Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v až i) . Žalovaný považuje za nesporné, že so žalobcom uzavrel dňa 30.8.2010 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky z 1.1.2010, ktoré žalobca podpísal dňa 18.8.2008 a Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2 týchto ďalších zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka. Táto rozhodcovská doložka bola jednoznačne individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP a to práve z dôvodov, aby bola čitateľná zrejmá aj žalobkyni ako účastníkovi zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni tretím

subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade p. A. K.. Žalovaný považoval aj preto za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom, čoho dôkazom je aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.8.2008, ktorým žalovaný vie dokázať informovanosť a vedomosť žalobkyne prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi popísala spôsob uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy, kedy podľa jej vyjadrenia ju mali osloviť dve ženy, ktorých mená nepoznala. Pri prvom stretnutí v uvedený deň ešte poistnú zmluvu neuzavreli, avšak uvedené ženy chodili za nimi každý deň a to celý týždeň, lebo chceli, aby sa poistili. Žalobkyňa nakoniec podpísala poistnú zmluvu. Pri podpise uvedenej zmluvy jej tá pani nič nevysvetlila , len jej oznámila že má platiť každý mesiac. Akurát žalobkyňa uviedla, že chcela poistku na 5 rokov a nakoniec keď jej došli papiere a nevesta jej ich čítala, tak zistili, že zmluva bola uzatvorená na 10 rokov. Dotyčná jej nevysvetľovala ani nič ohľadne rozhodcovského súdu, alebo vedenia iných konaní, ktoré by mohli vyplynúť z tohto poistného vzťahu. žalobkyňa súdu ani nevedela uviesť koľko listín uvedeného dňa podpísala. Poprela , že by bývala dostala nejaké zásielky z Arbitrážneho súdu v Košiciach, avšak na základe akej skutočnosti následne podávala žalobu v tomto sporovom konaní nevedela vysvetliť.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola jednoznačne individuálne dojednaná a pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok a poistnej zmluvy, aby aj žalobkyni v tomto prípade, ako účastníkovi zmluvného vzťahu bola zrejmá bez akýchkoľvek pochybností. Žalobkyňa mala v tomto prípade dve možnosti, a to podpísať osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z toho vyplývajúce ustanovenia článku XV. VPP na svoj poistný vzťah alebo prípadne nepodpísať tieto osobitné dojednania a tým by vylúčila použitie ustanovenia článku XV. VPP a jej poistný vzťah by nebol v ostatnom ničím dotknutý. Mal za to že predmetná rozhodcovská doložka je eurokonformná plne v súlade s čl. 4 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS plne vyvážená pre obidve zmluvné strany a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal tiež na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. a sp.zn. , ktoré konštatujú, že kontraktácia rozhodcovského konania v poistných vzťahoch poisťovne splna všetky kritéria definované vyvíjajúcou sa súdnou praxou, pričom je potrebné zvýrazniť, že postup poisťovne pred kontraktáciu rozhodcovskej doložky a aj počas nej nebol až následným prispôsobením sa súčasným súdnym rozhodnutiam. Žalovaný v danom prípade vytvoril dostatočné právne garancie plynúce zo spotrebiteľského práva, aby aj priemerne obozretný spotrebiteľ bol riadne, odborne a dostatočne informovaný o čom svedčí záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom Košice bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 51,45 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 276,- Eur. Podľa oznámenia Arbitrážneho súdu Košice uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.11.2012, .Podľa kópie doručenky žalobkyňa v tomto konaní uvedený rozsudok prevzala dňa 20.11.2012. Žaloba na tunajšom súde na zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 28.11.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobkyne), ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného (v tomto konaní žalobkyne). Dňa 18.8.2008 bola medzi žalobkyňou ako poistníkom a žalovaným ako poisťovňou uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 19.8.2008 a koncom poistenia dňa 19.8.2018. Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobkyne), že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky žalovaného predložené žalobkyňou spolu s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobkyňou dňa 18.8.2008 sú uvedené Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou dňa 18.8.2008.

Uznesením sp.zn. -36 zo dňa 27.2.2013 tunajší súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice. Písomným podaním zo dňa 12.4.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.4.2013 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie.

Podľa ods. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len ako „“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c./ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. (Napríklad , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení , o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých , čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004).)

Podľa , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa , žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa , tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa , rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa , rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa , nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

Podľa , zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd, b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a), c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.

Podľa , zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa , rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa (ďalej ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ( ) , v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „ “), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ./ , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Súd v prvej fáze konania skúmal charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, z ktorého vzišiel tento spor. Došiel k záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 18.8.2008, o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení . Z poistnej zmluvy je totiž zrejme, že žalovaný ako poisťovňa konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne.

Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa a/ o súdnych poplatkov žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobkyne uplatnená žalovaným v jeho písomnom podaní zo dňa 17.1.2013 nie je dôvodná.

Zároveň na základe takto určeného charakteru uzavretej poistnej zmluvy čoby spotrebiteľskej zmluvy súd dospel k záveru, že jeho miestna príslušnosť je daná a to skrz posledná veta , podľa ktorého na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je vždy príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko spotrebiteľ, aj keď miesto rozhodcovského konania sa nachádza v obvode iného súdu. Tak tomu bola aj v tomto sporovom prípade, keďže žalobkyňa mala svoje bydlisko v územnom obvode tunajšieho súdu, a preto bola daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu uvedenú vec prejednať a nakoniec aj rozhodnúť.

Žalobkyňa sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 20.11.2012a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde z jej strany podaný dňa 28.11.2012.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Predovšetkým podľa názoru súdu uvedené ujednanie o rozhodcovskej doložke č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4108590630 nespĺňa požiadavku §-u 12 ods. 6 o tom, že sa strany dohodli na predložení sporných vecí na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu, a

teda uvedené ujednanie je v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Z uvedeného ujednania totiž nevyplýva , že sa zmluvné strany dohodli práve na Arbitrážnom súde v Košiciach ako konkrétnom určitom stálom rozhodcovskom súde, ktorý bude riešiť ich prípadné sporové veci , ktoré vyplynú z ich poistného vzťahu. Zákon podľa názoru súdu vzhľadom na formuláciu textu uvedeného ustanovenia , ktorý pojednáva o určitom stálom rozhodcovskom súde , vyžaduje aby si takýto konkrétny súd zmluvné strany dojednali priamo v rozhodcovskej zmluve , resp. v dohode o rozhodcovskej doložke a nie je možné ho následne určovať dodatočne len jednou zmluvnou stranou, tak ako sa to stalo v tomto prípade. To platí tým skôr , že zmluvný vzťah medzi stranami tejto sporovej veci , ako to bolo vyššie prezentované , je vzťahom spotrebiteľským, u ktorého je potrebné vzhľadom na poskytnutie ochrany spotrebiteľovi použiť výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Citované ujedanie o rozhodcovskej doložke tak súd zhodnotil ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so (pokiaľ sa týka ustanovenia ) a teda je neplatným právnym úkonom aj podľa , pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Už len vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné žalobe žalobkyne vyhovieť.

Okrem toho je potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom „Rozhodcovské konanie“. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne podpísal. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bola žalobkyňa riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. Táto to vo svojej výpovedi poprela. To, že žalobkyňa všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že žalobkyňa sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli žalobkyňou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobkyňa podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd aj preto návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa , a žalobkyni, ktorá mal plný úspech v spore priznal náhradu trov konania v plnej výške na účet jej právneho zástupcu. Uvedené trovy konania predstavovali celkovú sumu 271,56 Eur a pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca žalobkyne.

Trovy právneho zastupovania sú priznané podľa v spojení s vyhl. č. , kedy výpočtovým základom pre stanovenie hodnoty jedného úkonu právnej služby je jedna trinástina tohto základu , nakoľko nie je možné vyjadriť hodnotu sporovej veci. Hodnota jedného úkonu právnej služby tak pre rok 2013 predstavovala sumu 60,08 Eur. Na základe uvedeného súd priznal odmenu za 4 úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 - prevzatie a príprava dňa 8.3.2013, spísanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného z 16.4.2013, zastupovanie žalobkyne na pojednávaní dňa 16.4.2013 a 1.7.2013 a to pre každý z týchto úkonov po 60.08 Eur a ku každému z týchto úkonov režijný paušál v zmysle cit. vyhl. pre rok 2013 vo výške po 7,81 Eur.

Celková hodnota úkonov právnych služieb uskutočnených tak predstavovala sumu 240,32 Eur a celková hodnota režijných paušálov sumu 31,24 Eur, a teda celková hodnota trov právneho zastupovania predstavovala sumu 271,56 Eur.( 240,32 Eur + 31,24 Eur).

Všetky vyššie priznané trovy konania súd priznal na účet právneho zástupcu žalobkyne, ktorý v zmysle je určený za platobné miesto pre neúspešného žalovaného na úhradu týchto trov konania.

Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobkyňa je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa a/ a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov).