Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-49-2013.pdf
PDF · 92.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/49/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, J., zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov, matka: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, J., otec: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX/XX, U. T. Y., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 6P/260/2012-102 zo dňa 13. februára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom odvolaním otca maloletej zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 15C/181/2005-29 z 19.01.2006 v časti výživného na maloleté dieťa tak, že výživné zvýšil zo sumy 1.500 Sk na 70 eur mesačne od 06.10.2010 do 31.08.2012 a na 80 eur mesačne od 01.09.2012. Nedoplatok na výživnom od 06.10.2010 do 31.01.2013 v sume 612,62 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývalo, že súd aplikoval § 62 ods. 2 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a 78 ods. 1 a 3 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) a § 163 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Skutkovo zdôvodnil svoje odôvodnenie tým, že u maloletej W. došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného na čas po rozvode určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Nitra č. k. 15C/181/2005-29 z 19.01.2006, keď súd manželstvo otca a matky rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. W. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na mal. W. vo výške 1.500 Sk (49,79 eur) mesačne. Od tohto času uplynula doba cca 7 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloletú absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jej zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávnenej, a to v súvislosti s jej prechodom na vyšší stupeň školského systému. Mal. W. pri poslednej úprave výživného navštevovala 3. ročník ZŠ, teda I. stupeň, pričom v čase podania návrhu na súd navštevovala 8. ročník ZŠ, teda už II. stupeň a v súčasnosti je už žiačkou 1. ročníka Hotelovej školy v Holíči. Zdravotný stav maloletej je dobrý. V súvislosti s prechodom maloletej na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca mal. dieťaťa nastala zmena pomerov v tom, že kým otec pri poslednej úprave výživného dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 8-9.000 Sk (t.j. 265,55 až 298,75 eur), jeho terajší priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 395,83 eur, čo je nárast priemerne až o 130,28 eur mesačne. Čo sa týka výdavkov otca, možno povedať, že tie sú obdobné bez výraznejšej zmeny oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, o ich domácnosť a v poskytovaní starostlivosti mal. dieťaťu neboli šetrením kolízneho opatrovníka zistené žiadne nedostatky. Na strane matky pokiaľ ide príjmovú stránku zmena pomerov nenastala, táto pri poslednej úprave výživného bola nezamestnaná, poberala soc. dávky. V súčasnosti je naďalej dlhodobo nezamestnaná. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 175,71 eur mesačne. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. W. zo sumy 1.500 Sk mesačne na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 06.10.2010 do 31.08.2012, a na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012 naďalej, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. W. je možné zvýšiť na sumu 70 eur mesačne od podania návrhu 06.10.2010 do 31.08.2012 (čas navštevovania maloletej II. stupňa ZŠ) a na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012 (t.j. od času odkedy maloletá začala navštevovať strednú školu). Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil výživné na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem otca, ale aj na schopnosti a možnosti matky, ktorá i napriek tomu, že je nezamestnaná, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že matkin zdravotný stav je dobrý, nemá žiadne zdravotné problémy, ani pracovné obmedzenia a je i povinnosťou matky podieľať sa na zvýšených nákladoch maloletého dieťaťa. Súd mal za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem schopný platiť výživné na mal. dieťa v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na mal. W. za obdobie od 06.10.2010 do 31.01.2013 v sume 612,62 eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15 eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 26 dní mesiaca 10/2010 16,95 eur (70-49,79/31x26), za mesiace 11/2010 až 12/2010 v sume 40,42 eur (70-49,79 x 2), za mesiace 1/2011 až 12/2011 v sume 242,52 eur (70-49,79 x 12), za mesiace 01/2012 až 8/2012 v sume 161,68 eur (70-49,79 x 8), za mesiace 09/2012 až 1/2013 v sume 151,05 eur (80-49,79 x 5). O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že so zvýšením výživného nesúhlasí, pretože súd nesprávne vychádzal z výšky jeho príjmu za minulé obdobie. Nakoľko dohody sú v súčasnosti zdaňované podľa nových predpisov, jeho súčasný príjem je oveľa nižší. Zároveň, tak ako sa zvyšujú životné náklady u navrhovateľky, tak sa zvyšujú aj u neho, pričom nenesie zodpovednosť za to, že rodina navrhovateľky trpí hmotnou núdzou. Poukázal na skutočnosť, že maloletá W. si môže privyrábať formou študentských brigád ako aj na to, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že druh navrhovateľky je poberateľom invalidného dôchodku. Ďalej uviedol, že maloletá už nenavštevuje 5-ročnú Strednú hotelovú školu v Skalici, ale 3-ročné učilište bez maturity. Navrhol preto predloženie potvrdenia o návšteve školy a potvrdenia o poberaní invalidného dôchodku druha navrhovateľky. Z uvedených dôvodov otec požiadal o prehodnotenie prvostupňového rozsudku a jeho zmenu tak, aby bolo výživné stanovené v pôvodnej výške 49,79 eur mesačne.
K odvolaniu sa matka maloletého dieťaťa nevyjadrila.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Senica dňa 09.04.2013 súdu doručil potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica, že p. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX je od 01.10.2011
poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, ako aj výpis z triedneho výkazu maloletej W. z 31.01.2013 a potvrdenie o návšteve Strednej odbornej školy Holíč z 27.03.2013, s dátumom nástupu maloletej W. do tejto školy 15.10.2012.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§ 201 a 204 OSP), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 OSP zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 OSP, pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú. Aj podľa názoru odvolacieho súdu počas konania pred súdom prvého stupňa matka maloletej preukázala, že nástupom dieťaťa jednak na druhý stupeň základnej školy (zvýšenie výživného od 06.10.2010 na 70 eur) a následne potom nástupom dieťaťa na strednú školu (zvýšenie výživného od 01.09.2012) došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a k zvýšeniu nákladov súvisiacich so štúdiom. Ide o zmenu trvalú, zásadného charakteru, preto bolo na túto zmenu potrebné prihliadnuť za predpokladu, že aj pomery na strane povinného otca umožňovali podieľať sa na zvýšenom výživnom. Matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otcov čistý príjem sa od poslednej úpravy zvýšil, v čase predchádzajúcej úpravy výživného, v januári 2006, mal otec čistý príjem 265,55 až 298,75 eur a v súčasnosti má čistý mesačný príjem 395,83 eur. Uvedené zvýšenie príjmu umožňovalo súdu zvýšiť výživné na maloleté dieťa. Otec v odvolaní poukazoval na to, že od 01.01.2013 sa jeho príjem zníži o odvody, ktoré podľa novoprijatých právnych predpisov bude musieť platiť. Na obranu otca nebolo možné prihliadnuť ani v odvolacom konaní, pretože ide len o tvrdenie otca, zatiaľ nepreukázané vykonaným dokazovaním o presnú výšku sumy, o ktorú sa otcov príjem zníži (navyše ide o príjem do budúcna a súd rozhodoval o zvýšení výživného za dobu od 06.10.2010, kedy mal otec dieťaťa hore uvedený príjem). V súvislosti s uvedeným je potrebné však poukázať na skutočnosť, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a zákon o rodine kladie potreby dieťaťa pred potreby rodiča (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Je potrebné si uvedomiť, že výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Maloletá W. má bežné potreby, primerané dieťaťu vo veku sedemnásť rokov a súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na W. od 06.10.2010 na sumu 70 eur a od 01.09.2012 na sumu 80 eur pričom zvýšenie odôvodnil zvýšením potrieb dieťaťa v súvislosti so vzdelávaním, ale tiež v súvislosti so zvýšenými nákladmi na zabezpečenie životných potrieb dieťaťa (strava, oblečenie, bývanie). Ak otec bude prispievať na výživu dcéry sumou 70 a 80 eur mesačne, na jeden deň pripadne na výživu dieťaťa suma 2,33 eur a 2,66 eur. Z takejto sumy matka dieťaťa nebude schopná zabezpečiť ani tie najzákladnejšie potreby dieťaťa (bývanie, strava, oblečenie) a už vôbec nie ďalšie potreby (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, prípadne tvorbu úspor). Povinnosťou otca (samozrejme aj matky) podľa citovaných ustanovení zákona je zabezpečiť potreby dieťaťa a v súvislosti s uvedeným sú povinní obaja rodičia urobiť všetko pre to, aby si našli adekvátne zamestnanie, ktoré im poskytne odmenu potrebnú na platenie životných nákladov ich dieťaťa.
Pokiaľ ide o námietku, že súd nevzal do úvahy invalidný dôchodok druha matky, odvolací súd s poukazom na citované ustanovenia zákona o rodine uvádza, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu má predovšetkým otec a matka dieťaťa a vo vzťahu k posúdeniu majetkových pomerov matky dieťaťa prvostupňový súd zohľadnil skutočnosť, že matka dieťaťa dlhodobo nepracuje, napriek tomu, že jej v tom nebráni objektívna prekážka v podobe nepriaznivého zdravotného stavu tým, že nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného otca v plnom rozsahu, ale len v primeranej časti, pretože i ona je povinná podieľať sa na zvýšených nákladoch maloletého dieťaťa (matka navrhovala zaviazať otca platiť výživné v sume 100 eur). Súd prvého stupňa pri zvyšovaní výživného tiež správne prihliadol na to, že matka sa o dieťa (na rozdiel od otca) stará a tým kompenzuje svoju neschopnosť poskytovať dcére finančné prostriedky vo vyššej miere. Skutočnosť, že maloletá W. podľa tvrdenia otca prešla zo stredoškolského 5-ročného štúdia na 3-ročné štúdium na učilišti bez maturity nemá pre posúdenie zmeny pomerov a zmenu výživného oproti predchádzajúcej úprave výživného relevantný vplyv, pretože stále ide o zmenu pomerov oprávnenej v súvislosti s nástupom na strednú školu. Táto skutočnosť však môže mať vplyv na dĺžku trvania vyživovacej povinnosti otca, pretože ak dieťa skôr ukončí štúdium a nastúpi do práce, bude skôr schopné samé sa živiť a tým aj vyživovacia povinnosť otca sa skončí skôr. Otec v odvolaní tiež poukazoval na to, že dcéra si môže privyrábať brigádami. Odvolací súd je toho názoru, že dieťa ešte nie je plnoleté a tým sú jeho možnosti nájsť si brigádu obmedzené. Otec bude aj po zvýšení výživného dcére platiť tak nízku sumu, z ktorej dieťa nebude schopné vyžiť a pre W. bude brigádnická práca nevyhnutnosťou, aby si zabezpečila aspoň najzákladnejšie potreby. Aj keby si dieťa privyrobilo, otca to však nezbavuje povinnosti platiť výživné aspoň v minimálnej miere, za čo je sumu 80 eur v súčasnosti možné považovať. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné, ktoré navrhoval otec ponechať v pôvodnej výške 50 eur, na výživu 15 - 17 ročného dieťaťa, navštevujúceho strednú školu by bolo neprimerane nízkym a bolo ho potrebné zvýšiť tak, ako rozhodol súd prvého stupňa.
V ostatnom poukazuje odvolací súd podľa § 219 ods. 2 OSP na vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, na jeho správne dôvody, s ktorými sa stotožňuje, ktoré sú uvedené v jeho rozsudku.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.