Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_1T-91-2012.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/91/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti obžalovanému G. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 v Malackách, takto
rozhodol:
obžalovaný
G. W., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom D. D. L. č. XXX/XX, Q. H.
sa uznáva vinným,
že
dňa 24.08.2011 v čase o 14.00 hod. v Malackách viedol osobné motorové vozidlo zn. R. XXX, ev. č. MA- XXXCC, na križovatke ul. Cesta mládeže a Hviezdoslavova, pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu nedal znamenie o zmene smeru jazdy a začal s odbočovacím manévrom v čase, keď bol predchádzaný motocyklom zn. E. XXX ev. č. MA-XXXAF, ktoré viedol D. H., v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil do motocyklistu, ktorý spadol na zem a utrpel zlomeninu 5. driekového stavca a zlomeninu 3. a 4. predpriehlavkovej kosti pravej nohy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 24.08.2011 do 23.12.2011,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
Za to sa
odsudzuje
podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona k peňažnému trestu v sume 250 ( dvestopäťdesiat ) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá súd obvinenému trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/., G. škodu vo výške 765, 20 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 19.06.2012 na tunajší súd obžalobu pod č. k. 1Pv 311/11-24 zo dňa XX.XX.XXXX na G. W. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Súd vo veci vydal dňa 29.06.2012 trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného D. H., svedkov W. T., W. X. a znalca Ing. K. I. z odboru cestná doprava, oboznámil sa so znaleckým posudkom č. 10/2012 vypracovaným znalcom Ing. K. I., znalcom z odboru cestná doprava, s evidenčnou kartou vozidla, oznámením poisťovne, lekárskym potvrdením a faktúrou za opravu motocykla a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. Obžalovaný vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k dopravnej nehode prišlo tak, že keď chcel na križovatke odbočovať doľava na vedľajšiu ulicu, narazil do neho počas odbočovacieho manévru motocykel. Obžalovaný uviedol, že pred odbočením vyhodil smerovku doľava, pozrel sa do spätného zrkadla, pričom videl, že za ním ide motocykel a jedno motorové vozidlo. Pred ním ani v protismere nešlo žiadne motorové vozidlo. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že sa snažil zrážke vyhnúť tak, že strhol riadenie doprava, ale zrážke sa mu už zabrániť nepodarilo. Obžalovaný tiež vypovedal, že po zrážke ešte chvíľu pokračoval v odbočovaní, potom zastal šikmo v križovatke, zapol výstražné svetlá a išiel k motocyklistovi, ktorý hovoril, že ho bolí noha. Obžalovaný sa potom vrátil k svojmu vozidlu, vybral výstražný trojuholník a krátko na to prišli policajti a hasiči, ktorých zrejme volal vodič vozidla, ktoré jazdilo za motocyklistom. Obžalovaný tiež uviedol, že chcel odbočiť vľavo, keď vchádzal do križovatky, preto pribrzdil, pričom nevidel, žeby ho niekto v tom čase predchádzal. Smerovku mal zapnutú už pred vojdením do križovatky. Obžalovaný udával, že motorové vozidlo bolo v dobrom technickom stave a je presvedčený, že smerovky boli funkčné, keď smerovku zapol vnútri blikalo kontrolné svetielko. Obžalovaný tiež uviedol, že nevie, či smerovka blikala aj vzadu na vozidle, a z toho dôvodu vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že nevie, či smerovky boli funkčné. V prípade vypálenia žiarovky, by mu palubný počítač túto skutočnosť znázornil na displeji. Ďalej obžalovaný uviedol, že keď po nehode zapol výstražné svetlá, videl, že všetky smerovky svietia. Predtým ako začal odbočovať, si všimol motocyklistu, ktorý jazdil za ním a nemal zapnutú žiadnu smerovku. Na hlavnom pojednávaní vypovedal poškodený D. H., ktorý k veci uviedol, že k nehode došlo tak, že jazdil po ceste Mládeže v Malackách za vozidlom obžalovaného, pričom mal pocit, že vozidlo zachádza ku pravému kraju vozovky, z čoho usúdil, že chce asi zastaviť, preto sa rozhodol ho obísť. Poškodený uviedol, že dal smerovku doľava, pričom motorové vozidlo začalo odbočovať doľava a narazilo do neho prednou časťou, a to tak že narazilo do jeho predného kolesa a pravého kolena. V dôsledku toho stratil rovnováhu, motorku už neudržal a narazil do dopravnej značky, pričom náraz ho odhodil do neďalekého múrika. Poškodený ďalej uviedol, že po tomto náraze zostal ležať a počul nejaký hlas ako nadáva vodičovi, že nevyhodil smerovku. Ďalej uviedol, že si pamätá, že predtým ako začal vozidlo obiehať, toto výrazne znížilo rýchlosť, pričom nevidel, že by vodič dával znamenie, že chce odbočiť doľava. Poškodený nevedel presne uviesť v akej vzdialenosti od križovatky začal predchádzať motorové vozidlo jazdiace pred ním, ani v akej vzdialenosti bol v tej chvíli za ním. Poškodený si nespomína, či obžalovaný urobil nejaký manéver, aby sa vyhol zrážke, nakoľko všetko sa udialo veľmi rýchlo. Na otázku obhajcu poškodený odpovedal, že si je istý, že pred predchádzaním zapol smerovku a vozidlo sa rozhodol predísť z dôvodu, že išlo pomaly. Svedok W. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k dopravnej nehode môže uviesť toľko, že jazdil za motocyklistom a vozidlom R., ktoré išlo pomaly. Motocyklista vyhodil smerovku doľava a začal vozidlo R. obchádzať, pričom toto vozidlo zmenilo náhle smer jazdy doľava, bez zapnutej smerovky a zachytilo predným ľavým blatníkom motocyklistu, ktorý narazil do značky a odtiaľ odletel do múra. Svedok uviedol, že zastavil za križovatkou, nakoľko vozidlo R. nezostalo stáť ale pokračovalo v smere jazdy doľava. Tiež uviedol, že keď prišiel, videl stáť vozidlo, a preto podišiel k motocyklistovi, ktorý začal vstávať zo zeme
a zavolal prvú pomoc a políciu. Svedok vypovedal, že videl obžalovaného ako stojí bokom a telefonuje. V tom čase išiel okolo jeho známy pán X., ktorý mu pomohol zbierať veci poškodeného. Svedok si tiež spomenul, že potom ako vystúpil z auta hovoril obžalovanému, ktorý si dodatočne zapínal smerovku, že teraz si ju už môže vypnúť, keď ju nemal zapnutú predtým. Svedok vypovedal, že v čase keď prišiel k vozidlu obžalovaného určite neblikali všetky štyri smerovky. K priebehu dopravnej nehody ešte uviedol, že motocyklista začal predchádzať vozidlo krátko pred hranicou križovatky, avšak nevedel uviesť koľko metrov to mohlo byť. Tiež uviedol, že aj on by toto motorové vozidlo obiehal, nakoľko jazdili po hlavnej ceste a toto vozidlo išlo pomaly a tvorilo prekážku v cestnej premávke. Svedok tiež uviedol, že vodič motorového vozidla zmenil náhle smer jazdy, v čase keď už bol motocykel na jeho úrovni. Vo svojej výpovedi trval na tom, že obžalovaný v čase odbočovania nemal zapnutú smerovku, túto si zapol až dodatočne po nehode. Svedok W. X. sa k priebehu dopravnej nehody nevedel vyjadriť, nakoľko túto videl zo vzdialenosti asi 150 m. Vo svojej výpovedi uviedol, že pomáhal W. T. zbierať veci poškodeného a vie určite, že obžalovaný pri nich nebol, ani ho nevidel, rovnako sa nevedel vyjadriť, či na vozidle obžalovaného svietili nejaké svetla, toto vozidlo videl stáť na ulici, ale či mu svietili nejaké svetlá si nespomína. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Ing. K. I. z odboru cestná doprava, ktorý v tejto veci vypracoval znalecký posudok č. 10/2012 nachádzajúci na č.l. 70-96 tohto spisu. Znalec sa vo svojej výpovedi pridržiaval svojho písomného znaleckého posudku, ktorý v tejto veci vypracoval, pričom uviedol, že pri jeho vypracovaní vychádzal predovšetkým z vyšetrovacieho spisu ako aj z výpovedí účastníkov dopravenej nehody a svedka. Taktiež zohľadnil konečnú polohu motocyklistu a kúsok trecej stopy, pričom vozidlo R. sa nenachádzalo v konečnej polohe po zrážke, ale bolo odstavené na ulici, na ktorú odbočovalo. Priebeh nehody začal analyzovať pri dvoch variantoch rýchlosti vyplývajúcich z výpovedí účastníkov dopravnej nehody, tak aby mohol stanoviť okamih, kedy motocykel začal predchádzať motorové vozidlo R. a to, či predtým ako začalo odbočovať alebo v priebehu odbočovacieho manévru. Pritom vychádzal z výpovede svedka, ktorý uviedol, že k stretu motorových vozidiel došlo v strede ľavého jazdného pruhu v smere ich jazdy, a toto stanovil ako miesto kontaktu, pretože tomu zodpovedala aj konečná poloha motocykla. Vzájomnú polohu motocykla a vozidla v čase ich zrážky stanovil podľa spôsobu ich poškodenia. Znalec z analýzy priebehu dopravnej nehody ako technickú príčinu nehody stanovil skutočnosť, že vodič motorového vozidla začal odbočovať v čase, keď bol predchádzaný motocyklom, čo vyvolalo kolíznu situáciu, na tomto nič nemení ani technicky nesprávna jazda motocykla spočívajúca v tom, že začal predbiehať motorové vozidlo v takej vzdialenosti, že nemohol dokončiť predbiehajúci manéver pred úrovňou križovatky. V čase, kedy z polohy vozidla bolo zrejmé, že odbočuje, motocykel už nemohol zabrániť dopravnej nehode. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že z výpovedí vodiča, ako aj z vyššie uvedeného usudzuje, že pri odbočovaní nevenoval dostatočnú pozornosť ostaným účastníkom premávky jazdiacim za ním, pretože ako sám obžalovaný uviedol motocykel uvidel pri odbočovaní, keď bol vedľa neho. Na otázku obhajoby znalec uviedol, že motocyklista mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by v križovatke nepredbiehal motorové vozidlo. Znalec tiež uviedol, že aj keby bola pravda, čo tvrdí obžalovaný, že v čase keď začal odbočovať, nevidel v spätnom zrkadle motocyklistu, je možné, že motocykel sa vtedy nachádzal v tzv. mŕtvom uhle. Znalec k tomuto záverom uviedol, že aj keby túto výpoveď obžalovaného mal vtedy k dispozícii na záveroch jeho znaleckého posudku, by to nič nemenilo. Súd sa oboznámila aj s písomným vypracovaním znaleckého posudku z odboru dopravy, v ktorom znalec ako technickú príčinu vzniku dopravnej nehody stanovil nasledujúce prvky: - odbočovanie doľava vozidla R. vodiča W. v čase, keď bol predchádzaný motocyklom E. motocyklistu H. tak, že ohrozil tohto motocyklistu idúceho za ním, čím vyvolal kolíznu situáciu; - vodič R. sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke za sebou, kedy vedel, že za ním sa pohybujú iní účastníci cestnej premávky, nedbal na zvýšenú opatrnosť, čo znemožnilo zabrániť nehode z jeho strany; - motocyklista predchádzal vozidlo v blízkosti križovatky, kedy by predchádzanie nedokončil pred úrovňou križovatky, čo bolo z jeho techniky nesprávne, a čo znemožnilo zabrániť nehode z jeho strany. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za preukázané, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, keď pri vedení motorového vozidla pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu nedal znamenie o zmene smeru jazdy a začal s odbočovacím manévrom v čase, keď bol predchádzaný motocyklom, ktorý viedol poškodený, čím zapríčinil stret týchto dvoch vozidiel, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a utrpel závažné poranenia, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní viac ako štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne ovplyvnený jeho obvyklý spôsob života
Súd má vinu obžalovaného preukázanú výpoveďami poškodeného a svedka W. T., ktorý zhodne udávali, že obžalovaný pred odbočovaním vľavo nedal znamenie o zmene smeru jazdy, ako aj zo znaleckého posudku, v ktorom bola ako technická príčina dopravnej nehody ustálená skutočnosť, že obžalovaný odbočoval vľavo v čase keď už bol predchádzaný motocyklom, ktorý viedol poškodený, čím poškodeného ohrozil a vyvolal kolíznu situáciu. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním porušil vyššiu uvedenú zákonnú povinnosť vodiča, keď pred odbočovaním a počas neho nedal znamenie o smeru jazdy. Toto má súd preukázané z výpovede poškodeného ako aj svedka W. T., ktorého súd považuje za nestranného svedka dopravnej nehody, nakoľko nie je v žiadnom pomere k obžalovanému ani k poškodenému. Tieto výpovede vyvracajú obranu obžalovaného, ktorý tvrdil, že pred začatím odbočovania dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. Ďalej má súd za preukázané, že obžalovaný tým, že sa nedostatočne venoval riadeniu vozidla a nesledoval dopravnú situáciu za sebou, ohrozil účastníka cestnej premávky idúceho za ním, keď nedbal na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní vľavo, a začal odbočovací manéver v čase keď už bol predchádzaný poškodeným. Túto skutočnosť má súd za preukázanú predovšetkým znaleckým posudkom ako aj výpoveďou svedka W. T.. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný v čase pred začatím odbočovania vedel o tom, že sa za ním pohybujú ďalšie motorové vozidlá. Na základe toho mal pri odbočovaní zvýšiť opatrnosť a skontrolovať dopravnú situáciu za sebou. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že pred odbočovaním sa pozrel do spätného zrkadla a videl za sebou motocykel a za ním ďalšie motorové vozidlo, pričom nevidel, žeby ho niekto predchádzal. Súd neuveril obrane obžalovaného, nakoľko podľa zistení znaleckého posudku, v čase keď obžalovaný začal odbočovací manéver bol už predchádzaný motocyklistom, a teda ho nemohol vidieť jazdiť za sebou. Rovnako je obrana obžalovaného vyvrátená v časti, že pri pohľade do spätného zrkadla nevidel, že by ho niekto predchádzal, svedeckou výpoveďou svedka W. T., ktorý uviedol, že poškodený dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Súd sa zaoberal aj otázkou spoluzavinenia dopravnej nehody konaním poškodeného, keďže poškodený porušil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestne premávke, podľa ktorej vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla. Súd pri posudzovaní porušenia povinnosti vodiča u poškodeného vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku, v ktorom je uvedené, že táto nesprávna technika jazdy motocyklistu nevyvolala kolíznu situáciu a ani neznemožnila zabráneniu nehody z jeho strany. Nakoľko vznik dopravnej nehody spôsobili viaceré príčiny, a to ako konanie obžalovaného, tak aj konanie poškodeného, súd hodnotil každú príčinu, čo do jej významu pre vznik následku osobitne. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že porušenie povinností vodiča na strane obžalovaného bolo dôležitejším faktorom pri spôsobenom následku, keďže tento svojím konaním ohrozil bezpečnosť ostaných účastníkov cestnej premávky, keď nedal znamenie o zmene smeru jazdy a s odbočovacím manévrom začal v čase, keď už bol predchádzaný iným účastníkom cestnej premávky. Naproti tomu poškodený sa rozhodol predchádzať vozidlo obžalovaného z dôvodu, že toto išlo pomaly, čím vytváralo prekážku v cestnej premávke a vodič nedal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. Z uvedeného možno predpokladať, že pokiaľ by obžalovaný dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, poškodený by ho nezačal predchádzať a k zrážke by nedošlo. Súd teda vyhodnotil porušenie povinnosti vodiča na strane obžalovaného ako rozhodujúcu skutočnosť pre vznik dopravnej nehody a zároveň ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, nakoľko jej porušenie malo za následok závažné poranenia poškodeného. Preto je potrebné konštatovať, že obžalovaný spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania podľa § 2 písm. a) §
- 157 Trestného zákona. Obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, čo vyplýva z lekárskych správ, podľa ktorých zranenia poškodeného, ktoré utrpel ako dôsledok dopravnej nehody si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní od 24.08.2011 do 23.12.2011, teda dlhšie ako štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob jeho života, nakoľko musel nosiť trojbodový korzet a pri chôdzi musel používať barle.
Konanie obžalovaného súd hodnotil ako konanie z nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť zákonom chránený záujem, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. O osobe obžalovaného súd zistil, že bol doposiaľ nebol súdne trestaný a ani nebol riešený pre priestupok závažnejšej povahy. Na základe toho, súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť - pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Inú poľahčujúcu ani priťažujúcu skutočnosť súd nezistil. Pri rozhodovaní o druhu trestu, súd bral do úvahy predovšetkým osobu obžalovaného ako aj spoluúčasť poškodeného na dopravnej nehode a rozhodol, že uloženie samostatného peňažného trestu podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona vo výške 250 eur, bude pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostačujúce. Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pri vedení motorového vozidla, súd mu zároveň podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere jeden rok zohľadňujúc jeho účel, ktorý spočíva v represii ako aj v splnení ochrannej funkcie trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.
Súd tiež uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 765,20 eur, ktorú má súd za preukázanú z predložených faktúr za opravu poškodeného motocykla, pričom ide o čiastku, ktorá nebola poškodenému preplatená poisťovňou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Malacky.