Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8Er-508-2014.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/508/2014
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. X.X.XXXX, B. C. XXX/XX D., C. E. proti povinnému: F. C., nar. X.X.XXXX, G. X, XXX XX G., o vymoženie dlžného a bežného výživného s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi priznáva trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré budú súdnemu exekútorovi uhradené z preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov zloženého súdnemu exekútorovi na základe uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. 8Er/508/2014-11 zo dňa 12. augusta 2014 vo výške 50,00 eur.
III. Súdny exekútor JUDr. Jozef Blaško je p o v i n n ý vrátiť preddavok na trovy exekúcie vo výške 10,17 eur na účet Okresného súdu Michalovce č.ú. v tvare IBAN: H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.) Oprávnený podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného; povinnosť povinného platiť takéto výživné preukazoval rozsudkom sp.zn. 4P/44/2008 zo dňa 29. apríla 2008 vydaným Okresným súdom Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdŕžal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2.) Uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 8Er/508/2014-11 zo dňa 12. augusta 2014 bol súdnemu exekútorovi určený preddavok ma odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 50,00 eur, s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 a § 24 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorý bol následne vyplatený na účet súdneho exekútora.
3.) Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.5.2023 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Opakované zisťovanie majetku povinného neviedli k žiadnemu zisteniu exekučne postihnuteľného majetku.
4.) Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5.) Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7.) V danej veci má súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a podaný návrh je dôvodný. Niekoľkoročným opakovaným preverovaním a šetrením v dostupných evidenciách ako aj na mieste naposledy známeho bydliska povinného mal súd za preukázané zistenie súdneho exekútora, že povinný povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, nemá žiaden postihnuteľný príjem, nemá účet v banke, osobné šetrenie v mieste bydliska neviedlo k zisteniu žiadneho majetku, nie je zamestnancom ani poberateľom akejkoľvek dávky, nie je vlastníkom motorového vozidla. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného ani nie je reálny predpoklad, že nadobudne v budúcnosti akýkoľvek exekučne postihnuteľný majetok. Nakoľko je v danom prípade naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8.) Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
9.) Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, na podnet súdneho exekútora exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10.) Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11.) Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12.) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13.) Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14.) Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
15.) Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16.) Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17.) Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
18.) Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume 39,83 eur v zmysle vyhlášky pozostávajúce z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur a DPH z tejto odmeny.
19.) Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udeleným poverením na vykonanie tejto exekúcie súdom.
20.) Náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky ani náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.
21.) S poukazom na ust. § 196 druha veta Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a priznané náhrady o 20 % DPH. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške 6,64 eur z priznanej odmeny.
22.) Celkovú výšku účelných a nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 39,83 eur.
23.) Na základe vyššie uvedeného, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných a preukázaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacich vyčíslil v sume 39,83 eur, avšak nakoľko bol súdnemu exekútorovi vyplatený preddavok vo výške 50,00 eur, ktorý slúži na úhradu trov exekučného konania, je súdny exekútor povinný vrátiť preddavok vo výške 10,17 eur (50,00 eur – 39,83 eur).
24.) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade je platiteľom trov exekúcie štát prostredníctvom príslušného súdu, a to v zmysle ust. § 203 ods. 2 druhá, tretia veta Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v konaní o vymoženie pohľadávky na výživnom, znáša ich súd, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Keďže v danom konaní bol súdnemu exekútorovi poskytnutý preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, budú v tomto rozhodnutí určené trovy exekúcie uhradené súdnemu exekútorovi z poskytnutého preddavku.
Poučenie:
1/ Proti výroku I. o zastavení exekúcie a výroku III. ktorým bolo rozhodnuté o vrátení preddavku, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
2/ Proti výroku II. o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.