Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-77-2011.pdf
PDF · 107.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: Q. Ď., W. F. XXX/X, XXX XX N. O., zastúpený: JUDr. Eva Borovská, advokátka, so sídlom Štefánikova 7, 814 31 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia, že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom, zaplatenia 97 069,72 Eur titulom náhrady škody a náhrady trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ viedol viaceré súdne konania, v ktorých došlo k pochybeniu zo strany súdu ako aj prieťahom v konaní. V konaní č.k. 11C 74/2004 vedenom na Okresnom súde Bratislava I o náhradu škody titulom pohrebných nákladov, opatrovného, vecnej škody a pod. súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, hoci bol navrhovateľ v tomto konaní oslobodený od súdnych poplatkov. V konaní zároveň došlo k prieťahom, ktoré boli konštatované predsedom Okresného súdu Bratislava I, pričom sťažnosť navrhovateľa nebola riadne vyhodnotená v zákonnej dvojmesačnej lehote, čo konštatoval predseda Krajského súdu v Bratislave v odpovedi na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Za uvedený nesprávny úradný postup si navrhovateľ uplatnil náhradu škody vo výške 48 698,97 Eur, ktorá mala predstavovať trovy právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľ uhradil v uvedenom konaní svojej právnej zástupkyni a ktoré mali vzniknúť v súvislosti s nekonaním okresného a krajského súdu, v dôsledku čoho musel navrhovateľ reagovať a opakovanými sťažnosťami sa domáhať, aby súd vo veci konal. V konaní č.k. 12C 74/2004 vedenom na Okresnom súde Bratislava I o náhradu škody titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia boli predsedom Okresného súdu Bratislava I na základe sťažnosti navrhovateľa konštatované prieťahy v konaní. Navrhovateľ zároveň namietal nadbytočnosť nariadeného znaleckého dokazovania v konaní Krajským súdom v Bratislave, čo považoval za nesprávny úradný postup, ktorý mal za následok ďalšie predĺženie samotného súdneho konania. Za nesprávny úradný postup navrhovateľ považoval aj skutočnosť, že súčasťou znaleckého posudku boli lekárske správy, ktoré Krajský súd v Bratislave nemal účastníkom doručiť, nakoľko obsahovali údaje, ktoré sa v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. nesmú oznamovať. Predmetná vec nie je doposiaľ právoplatne ukončená, nakoľko Najvyšší súd SR na dovolanie navrhovateľa rozsudok Krajského súdu v časti, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a v časti náhrady trov konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok a trovy štátu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Za uvedený nesprávny úradný postup si navrhovateľ uplatnil náhradu škodu vo výške 22 859,68 Eur a 21 037,57 Eur, ktorá mala predstavovať úrok z omeškania zo
súdom priznanej sumy mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to z dôvodu, že v prípade uvedeného konania je navrhovateľ zo zákona diskvalifikovaný požadovať úroky z omeškania pri tomto nároku, a preto, ak dôjde k prieťahom v súdnom konaní, je ten, ktorý zodpovedá za uvedený nesprávny úradný postup, povinný uvedené úroky z omeškania nahradiť v rámci náhrady škody, a to v zmysle predpisov európskeho práva. Nárok vo výške 21 037,57 Eur mal predstavovať škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť ako trovy vynaložené pri uplatňovaní nárokov titulom škody na zdraví. Vzhľadom k tomu, že v súdnom konaní bola navrhovateľovi priznaná iba náhrada trov právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny, v tomto konaní si uplatňuje rozdiel medzi všetkými účelne vynaloženými trovami a priznanými trovami v súdnom konaní vo výške tarifnej odmeny. V konaní č.k. 18C 68/204 vedenom na Okresnom súde Bratislava I o náhradu škody za zničené vozidlo došlo k prieťahom v konaní a k vydaniu nezákonného rozhodnutia prvostupňového súdu o odmietnutí žaloby, ktoré zrušil Krajský súd v Bratislave, zároveň nesprávne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, hoci bol navrhovateľ v konaní oslobodený od súdneho poplatku. V konaní č.k. 18C 117/2004 vedenom na Okresnom súde Bratislava I o stratu na zárobku došlo k prieťahom v konaní, ktoré boli skonštatované predsedom Okresného súdu Bratislava I, pričom sťažnosť navrhovateľa nebola riadne vyhodnotená v zákonnej dvojmesačnej lehote, čo konštatoval predseda Krajského súdu v Bratislave v odpovedi na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Navrhovateľ zároveň považoval rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, ktoré bolo na odvolanie zrušené Krajským súdom v Bratislave za nezákonné. Navrhovateľ si ako ďalší čiastkový nárok uplatnil náhradu škody vo výške 1 555,96 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu vo všetkých vyššie uvedených konaniach, a ktorá mala spočívať v úrokoch a v poplatkoch za poskytnutie úveru a za predčasné splatenie úveru zo zmluvy o stavebnom sporení a zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, ktoré bol nútený uzatvoriť do času rozhodnutia súdu o náhrade škody za účelom dokončenia rozostavaného rodinného domu. Titulom náhrady nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 50 000,- Eur v dôsledku skutočnosti, že vzhľadom k poškodeniu zdravia, zdravotného stavu, rodinnej a sociálnej situácii práve súdy spôsobili navrhovateľovi ďalšie traumy, a to hlavne dĺžkou súdnych sporov a samotným konaním, resp. nekonaním, a ktoré mali spočívať v ponižovaní, dlhodobom stave neistoty, pocitoch krivdy, nemohúcnosti, ako aj v tom, že celý život bude odkázaný na pomoc iných osôb a nebude môcť zabezpečiť výchovu a výživu svojich detí ako tomu bolo pred dopravnou nehodou, pričom ani nároky, ktoré mu patrili, nielenže neboli uhradené, ale trvalo takmer sedem rokov, pokiaľ sa aspoň časti z nich domohol.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v danom prípade absentuje právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Ďalej namietal, že pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúenia ako náhrady škody, tieto možno uplatňovať v rámci samotného konania na súde, preto pokiaľ má navrhovateľ právo žiadať v prípade úspechu v spore náhradu týchto trov priamo od žalovanej strany, je zrejmé, že škoda tu nevznikla. Vzhľadom k tomu, že spor na súde nie je ukončený, akékoľvek nároky vychádzajúce z predpokladaného úspechu v spore sú naviac uplatnené predčasne. Odporcovi zároveň nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania zo žalovanej istiny za prieťahy v konaní, nakoľko takýto nárok zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Pokiaľ ide o uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení, odporca má za to, že štát nemôže zodpovedať za záväzky, ktoré na seba vzal navrhovateľ na základe slobodného rozhodnutia v potrebe ukončiť výstavbu domu, čo nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s údajnými prieťahmi v konaní. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, odporca namietal, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho spoločenskej vážnosti a dôstojnosti, a to práve v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní, pričom opis skutkového stavu skôr napovedá o vzniknutej ujme v dôsledku samotnej dopravnej nehody, za ktorú zodpovedá škodca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: kópia žaloby o náhradu škody v sume 230 040,30 Sk zo dňa 06.04.2004 spolu s prílohami, výzva na zaplatenie súdneho poplatku, č.k. 11C 74/04 zo dňa 27.05.2004, žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 14.01.2005, sťažnosť zo dňa 17.02.2005, žiadosť o prešetrenie sťažnosti zo dňa 27.04.2005, odpoveď na sťažnosť zo dňa 17.05.2005, odpoveď na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 20.05.2005, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11C 74/04-160 zo dňa 26.09.2006, odvolanie zo dňa 20.11.2006, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 531/06-177 zo dňa 27.02.2008, prehľad trov vzniknutých pri uplatňovaní nárokov titulom vecnej škody, pohrebných nákladov, opatrovného a pod., žaloba o náhradu škody vo výške 12 172 500,- Sk zo dňa 06.04.2004, sťažnosť zo dňa 27.04.2005, odpoveď na sťažnosť zo dňa
17.06.2005, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C 74/04-127 zo dňa 14.02.2006, odvolanie zo dňa 10.04.2006, odvolanie zo dňa 10.04.2006, zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.11.2007, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 177/06 zo dňa 06.02.2008, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 177/06-191 zo dňa 06.02.2008, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 177/06-182 zo dňa 04.04.2008, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 11.03.2009, vyjadrenie k doplnku k znaleckému posudku zo dňa 28.05.2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 177/06-265 zo dňa 18.06.2009, dovolanie zo dňa 08.09.2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo 41/2010 zo dňa 15.04.2011, vyúčtovanie trov konania zo dňa 20.06.2009, žaloba na náhradu škody v sume cca 30 000,- Sk zo dňa 06.04.2004, žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 14.01.2005, sťažnosť zo dňa 17.02.2005, odpoveď na sťažnosť zo dňa 18.04.2005, žiadosť o prešetrenie sťažnosti zo dňa 10.05.2005, odpoveď na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 26.05.2005, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 68/2004-68 zo dňa 06.12.2005, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 164/06-75 zo dňa 31.01.2007, výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 10.09.2007, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 68/2004-89 zo dňa 18.12.2007, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 68/04 zo dňa 04.02.2008, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 68/04 zo dňa 24.04.2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 135/08-150 zo dňa 04.11.2009, žaloba o zaplatenie 213 122,60 Sk titulom straty na zárobku zo dňa 29.04.2004, sťažnosť zo dňa 17.02.2005, žiadosť o prešetrenie sťažnosti zo dňa 27.04.2005, odpoveď na sťažnosť zo dňa 17.05.2005, odpoveď na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 20.05.2005, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 117/2004-128 zo dňa 05.09.2006, odvolanie zo dňa 05.10.2006, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 510/06-146 zo dňa 29.01.2008, zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.06.2008, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 117/2004-196 zo dňa 11.11.2008, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 117/2004-203 zo dňa 21.01.2009, vyjadrenie zo dňa 25.03.2009, vyjadrenie zo dňa 03.04.2009, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 117/2004-217 zo dňa 10.09.2009, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 117/2004-227 zo dňa 04.12.2009, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.03.2006, predčasné splatenie úveru zo dŇa 27.08.2009, zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 23.11.2007, žiadosť o predčasné splatenie úveru zo dňa 13.08.2009, výpis z účtu zo dňa 24.08.2009, žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.10.2009, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
V konaní o náhradu škody v sume 230 040,30 Sk č.k. 11C 74/2004 vedenom na Okresnom súde Bratislava I bola sťažnosť navrhovateľa zo dňa 17.02.2005 na prieťahy v konaní od podania návrhu na začatie konania dňa 06.04.2004 do podania sťažnosti vyhodnotená predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v odpovedi zo dňa 17.05.2005 ako dôvodná. Zároveň bola žiadosť navrhovateľa o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 27.04.2005 vyhodnotená predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave ako opodstatnená, nakoľko sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní nebola riadne vybavená v zákonnej dvojmesačnej lehote.
V konaní o náhradu škody v sume 12 172 500,- Sk č.k. 12C 74/2004 vedenom na Okresnom súde Bratislava I bola sťažnosť navrhovateľa zo dňa 27.04.2005 na prieťahy v konaní od podania návrhu na začatie konania dňa 06.04.2004 do podania sťažnosti vyhodnotená predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v odpovedi zo dňa 17.06.2005 ako dôvodná.
V konaní o náhradu škody v sume 30 000,- Sk č.k. 18C 68/2004 vedenom na Okresnom súde Bratislava I bola sťažnosť navrhovateľa zo dňa 18.02.2005 na prieťahy v konaní od podania návrhu na začatie konania dňa 06.04.2004 do podania sťažnosti vyhodnotená predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v odpovedi zo dňa 18.04.2005 ako dôvodná, pokiaľ ide o prieťahy v konaní od 25.05.2004 do 09.03.2005. Zároveň bola žiadosť navrhovateľa o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 10.05.2005 vyhodnotená predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave ako neopodstatnená, nakoľko sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní bola riadne vybavená v zákonnej dvojmesačnej lehote.
V konaní o náhradu škody v sume 213 122,60 Sk č.k. 18C 117/2004 vedenom na Okresnom súde Bratislava I bola sťažnosť navrhovateľa zo dňa 18.02.2005 na prieťahy v konaní od podania návrhu na začatie konania dňa 29.04.2004 do 07.02.2005 vyhodnotená predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v odpovedi zo dňa 17.05.2005 ako dôvodná. Zároveň bola žiadosť navrhovateľa o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 27.04.2005 vyhodnotená predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave ako opodstatnená, nakoľko sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní nebola riadne vybavená v zákonnej dvojmesačnej lehote.
Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo 41/2010 zo dňa 15.04.2011 bolo rozhodnuté vo veci náhrady škody v sume 404 052,97 Eur vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 12C 74/2004 o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co 177/2006 zo dňa 18.06.2009 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Co 177/2006 zo dňa 07.09.2009 tak, že dovolanie čo do výroku, ktorým Krajský súd v Bratislave v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odmietol. Vo výroku, ktorým vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol, ako aj v časti náhrady trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok a trovy štátu, zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie vzákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Súd vyhodnotil dôkazy predložené účastníkmi konania jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
V danom prípade odporca vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov z nesprávneho úradného postupu, na ktorú súd povinne zo zákona prihliadne a premlčané právo neprizná.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody za nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní spôsobených súdom, v tomto smere súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú odporcom za dôvodnú. Súd vychádzal z právneho názoru, že podkladom a právnym základom pre priznanie náhrady škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní, môže byť iba konštatovanie prieťahov v konaní zákonom určeným orgánom, a to predsedom súdu v rámci sťažnostného režimu zákona č. 757/2004 Z.z. alebo Ústavným súdom SR v rámci konania o sťažnostiach pre porušenie práva podľa zákona č. 38/1993 Z.z., prípadne iným orgánom stanoveným v právnych predpisoch. Uvedenému názoru svedčí aj novela zákona č. 514/2003 účinná od 01.01.2013, ktorá však neobsahuje prechodné ustanovenia. V danom prípade boli prieťahy v konaní konštatované predsedom okresného súdu, a to v konaniach č.k. 11C 74/2004 v liste zo dňa 17.05.2005, č.k. 12C 74/2004 v liste zo dňa 17.06.2005, č.k. 18C 68/2004 v liste zo dňa 18.04.2005 a č.k. 18C 117/2004 v liste zo dňa 17.05.2005. Zároveň bolo predsedníčkou krajského súdu konštatované, že sťažnosti navrhovateľa v uvedených konaniach neboli vybavené v zákonom stanovenej lehote, a to v konaní č.k. 11C 74/2004 v liste zo dňa 20.05.2005 a 18C 117/2004 v liste zo dňa 20.05.2005. Navrhovateľ sa teda dozvedel o škode spôsobenej prieťahmi v konaní konštatovaním týchto časovo ohraničených prieťahov predsedom okresného súdu a konštatovaním opodstatnenosti žiadosti navrhovateľa o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu. Z uvedeného je zrejmé, že nárok navrhovateľa, ktorý uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v prieťahoch v konaní, je premlčaný, nakoľko premlčacia lehota uplynula dňa 20.05.2008 (konštatovaním prieťahov a opodstatnenosť žiadosti v konaní 11C 74/2004 a 18C 117/2004), 17.06.2008 (konštatovaním prieťahov v konaní 12C 74/2004) a 18.04.2008 (konštatovaním prieťahov a opodstatnenosť žiadosti v konaní 18C 68/2004), pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 17.05.2011. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal nárok navrhovateľa vo vyššie uvedenej časti náhrady škody. I keď súd zamietol uvedený čiastkový nárok z dôvodu premlčania bez potreby jeho meritórneho preskúmania, súd považuje za potrebné uviesť, že nárok navrhovateľa je nedôvodný aj z iných dôvodov. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody, ktorú špecifikoval jednak ako trovy konania, ďalej ako úrok z omeškania a ako nemajetkovú ujmu. Pokiaľ ide o uplatňované trovy konania, ide o nárok, ktorý si mohol navrhovateľ uplatniť v samotnom konaní, preto ich nemožno považovať za škodu. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd dospel k záveru, že predpisy európskeho práva, na ktoré odkázala právna zástupkyňa navrhovateľa, nemožno aplikovať takým spôsobom, ako to uviedla navrhovateľka. V danom prípade ide o smernice, ktoré nemajú priamu účinnosť v slovenskom právnom poriadku, pričom ani z ich obsahu nevyplýva, že úrok z omeškania a tiež trovy konania pri uplatnení náhrady škody majú byť predmetom náhrady škody voči štátu. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, navrhovateľ v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy a nesprávnym úradným postupom (príp. nezákonným rozhodnutím), predovšetkým nepreukázal potrebu dokončenia rodinného domu, nemožnosť jeho dokončenia práve v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, opodstatnenosť predčasného ukončenia zmluvy o stavebnom úvere. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní dňa 28.03.2013 ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, pričom právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 20.05.2013 uviedla, že netrvá na vypočutí navrhovateľa,
a to ani dožiadaným súdom. Súd vzhľadom k uvedenému vychádzal iba z písomného návrhu na začatie konania, z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa a predložených listinných dôkazov.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal náhrady škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v nesprávne vyrúbenom súdnom poplatku v konaní č.k. 11C 74/2004, čo malo za dôsledok zbytočné prieťahy v konaní. V tomto ohľade súd konštatuje, že uvedený postup súdu bol vyhodnotený v rámci posúdenia sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v konaní zo dňa 17.02.2005 predsedníčkou okresného súdu, a teda je súčasťou vyhodnotenia prieťahov v konaní. Súd preto v danom prípade odkazuje na zdôvodnenie zamietnutia tejto časti nároku v rámci posúdenia nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v nadbytočnosti znaleckého dokazovania vykonaného Krajským súdom v Bratislave v konaní č.k. 9Co 177/2006 (na Okresnom súde vedenom pod č.k. 12C 74/2004), súd konštatuje, že ide o procesný postup súdu, ktorý by mohol byť posudzovaný ako nesprávny úradný postup iba v súvislosti s neefektivitou súdneho konania, ktorá mala vplyv na prieťahy v konaní. V danom prípade však absentuje takéto konštatovanie na to určeným orgánom, preto súd nemá podklad pre rozhodovanie o náhrade škody za prípadný nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že postup krajského súdu pri nariadení znaleckého dokazovania vyplýval priamo z občianskeho súdneho poriadku (§ 213 ods. 3 a 4) a ani dovolací súd tento postup nenamietal a krajskému súdu nevytkol.
Ďalším uplatneným nárokom navrhovateľa bol nárok na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 177/06-265 zo dňa 18.06.2009, ktoré bolo v časti zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo 41/2010 zo dňa 15.04.2011. V danom prípade však súd dospel k záveru, že nejde o rozhodnutie, ktoré v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. možno považovať za nezákonné, nakoľko nebolo ako nezákonné zrušené príslušným orgánom. Pokiaľ by aj súd dospel k opačnému právnemu záveru, navrhovateľ v danom prípade nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi údajným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Navrhovateľ nijakým spôsobom nešpecifikoval škodu, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím, v návrhu špecifikoval iba škodu vzniknutú v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ by aj súd vzal do úvahy, že v návrhu uplatňovaná nemajetková ujma mala vzniknúť v súvislosti s nezákonným rozhodnutím, absentuje tu akákoľvek príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom ujmy. Nemajetkovú ujmu si navrhovateľ totiž uplatňoval za nekonanie a prieťahy v súdnych konaniach, v dôsledku ktorých sa dostal do stavu neistoty, pocitov krivdy, nemohúcnosti. Uvedený nárok navrhovateľa nebol predbežne prerokovaný na príslušnom orgáne v zmysle citovaného zákona, preto ho možno považovať aj za predčasne uplatnený.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody za nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v sprístupnení zdravotných údajov navrhovateľa v konaní č.k. 12C 74/2004 (na KS v BA vedené pod sp.zn. 9Co 177/06), navrhovateľ opäť nešpecifikoval škodu, ktorá mu mala vzniknúť uvedeným postupom ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi úradným postupom a vznikom škody.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.