Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_2T-2-2013.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný M. Z., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom A. O., V. XX/XX, okres C., prechodne bytom K., R. Č.. XX
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
v čase od 00.45 hod. do 02.00 hod. dňa 02.09.2012 v Bratislave v Rači, na konci uličky pre chodcov, pri priecestí oproti Krasňanom na strane Polygrafického učilišťa, ako je železničná trať, bez predchádzajúceho konfliktu a príčiny od chrbta fyzicky napadol poškodeného Š. R., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ho zozadu udrel päsťou do temena hlavy, následne ho kopol do oblasti rebier pod ľavou lopatkou, na čo poškodený spadol na zem, kde obvinený pokračoval v ataku na poškodeného a udieral ho rukami, kopal nohami prevažne do oblasti hlavy a hrudníka pričom počas celej doby hovoril, že ho zabije, poškodený bol následne hospitalizovaný od 02.09.2012 do 12.09.2012 v NsP L. Dérera na I. oddelení úrazovej chirurgie, kde počas hospitalizácie mal príhodu soprózneho až komatózneho aktu, čím poškodenému Š. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., K. č. XX spôsobil otras mozgu, zlomeninu nosových kostí s posunom doľava, tržnozmliaždenú ranu dĺžky cca 3 cm v oblasti čela vpravo, malú hryznú ranku v oblasti pravého ústneho kútika dolnej pery, vyrazenie stoličky vpravo dole (zub č. 18) s priemernou a primeranou dobou celkového liečenia, vo veku poškodeného, cca 14 - 18 dní
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 36 písm. l) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodený Š. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, K. odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na občianske - súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného Š. R., výsluchom obžalovaného M. Z. ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim.
Poškodený Š. R. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení o nároku na náhradu škody uviedol, že škodu si uplatniť chce, avšak jej presnú výšku momentálne špecifikovať nevie, keďže jeho liečenie ešte nie je ukončené, keďže momentálne ešte navštevuje sanatórium, k čomu poškodený predložil aj príslušné potvrdenie - lekársku správu.
Obžalovaný M. Z. na hlavnom pojednávaní po riadnom procesnom poučení a možnosti učinenia vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a prehlásil, že sa cíti vinný zo žalovaného skutku.
Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného súd obžalovanému kládol otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, na ktoré odpovedal nasledovne:
c) či rozumie tomu čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného: áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného: áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpoveď obžalovaného: áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon stavuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpoveď obžalovaného: áno.
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktoré sa v návrhu dohode o vine a treste kvalifikujú ako určitý trestný čin, odpoveď obžalovaného: áno.
Následne súd vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku žiadal stanovisko od intervenujúceho prokurátora a taktiež aj od prítomného poškodeného, pričom títo zhodne uviedli, že
navrhujú súdu, aby prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a dokazovanie o priznanom skutku, aby sa nevykonávalo.
Následne súd rozhodol uznesením podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. poriadku, ktorým na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a zároveň sa prehlásilo, že o priznanom skutku sa dokazovanie nevykonávalo.
Súd sa obmedzil pri oboznamovaní listinných dôkazov na tie listinné dôkazy, ktoré bolo dôležité oboznámiť a to z dôvodu, že tieto majú vplyv či už na posúdenie samotnej osoby obžalovaného a taktiež majú vplyv na druh a výšku ukladaného trestu.
O osobe obžalovaného súd zistil z aktualizovaného odpisu registra trestov, že obžalovaný bol síce odsúdený v rozpätí rokov 2006 - 2010, pričom vo vzťahu k týmto odsúdeniam sa na jeho osobu hľadí ako keby nebol odsúdený. Jediným trestnom, ktorý figuroval u obžalovaného v registri trestov bolo odsúdenie trestným rozkazom zo dňa 17.06.2012, pod sp. zn. 1T 55/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2012, pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práve v trvaní 50 hodín, ktorý však v čase rozhodovania súdu mal obžalovaný už vykonaný.
Zo správy o povesti podľa výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že v roku 2010 bol obžalovaný stíhaný pre spáchanie priestupku pre porušenie zákona o ochrane nefajčiarov a to napomenutím, následne priestupku proti majetku za odcudzenie tovaru v hodnote 4,50 €, kde mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 €, v priebehu roku 2011 - 2012 pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré boli vyriešené napomenutím resp. blokovou pokutou vo výške 30 €.
Zo systému avízo vyplýva, že momentálne sa žiadne iné trestné stíhanie voči obžalovanému nevedie.
Na základe takto vykonaného dokazovania po posúdení dôkaznej situácie, tak ako má na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku na základe starostlivého uváženia a vnútorného presvedčenia, súd dospel k záveru, že obžalovaný je vinný zo žalovaného skutku, pričom obžalovaný sám svoju vinu priznal a v tejto súvislosti aj učinil vyhlásenie o svojej vine.
Obžalovaný je aj okrem svojho vlastného doznania usvedčovaný aj ostatnými dôkazmi, ktoré boli vykonané už v rámci prípravného konania.
Pri úvahe o výške a druhu trestu pre obžalovaného súd vychádzal z okolností za akých bol skutok spáchaný taktiež prihliadol na osobu samotného obžalovaného, a samozrejme posudzoval aj mieru poľahčujúcich resp. priťažujúcich okolností, tak ako má na mysli ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom dospel k záveru, že u obžalovaného je poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a to, že sa priznal k spáchaniu skutku a teda s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zákona pre prevahu poľahčujúcich okolnosti, nakoľko priťažujúca okolnosť nebola vzhliadnutá žiadna, znížil obžalovanému hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a teda trest určoval v rozsahu 6 až 16 mesiacov (pôvodná sadzba 6 - 24 mesiacov).
Súd potom vymeral obžalovanému trest v upravenej trestnej sadzbe v trvaní 1 (jeden) rok, pričom výkon trestu obžalovanému s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Zároveň súd odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Š. R., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, K. na občianske - súdne konanie, nakoľko poškodený nevyčíslil výšku škody tak, aby o nej súd mohol bez pochybnosti rozhodnúť a ustáliť spôsobenú škodu.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený splní účel trestu tak ako má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona, pričom trest je možné považovať za adekvátny okolnostiam predmetnej veci.
Počas plynutia skúšobnej doby bude obžalovaný povinný viesť riadny život, nedostať sa do konfliktu so zákonom, pretože v opačnom prípade a to už aj počas plynutia skúšobnej doby súd môže vysloviť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a bude musieť nastúpiť do výkonu trestu a uložený trest v trvaní 1 (jedného) roka vykonať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.