Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-2729-2002.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/2729/2002
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti povinným: v X. G. Y. S., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXX, O. V., P. X. G. Q. S., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXX, O. V., P. X. G. Y. S., B.. XX.XX.XXXX, X. Č. XXX, L. H. H. S., B.. XX.XX.XXXX, X. Č. XXX, L. (C. L. B.V. L.: H. S., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Č. XXX, L.), vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Šimko, Exekútorský úrad Bratislava, Smetanova 16, P.O.BOX 144, 814 99 Bratislava, pod spisovnou značkou EX 538/02, o vymoženie 10.672,25 EUR (321.512,20 Sk) s prísl., o návrhu povinného P. X. G. (Y. S., B.. XX.XX.XXXX) na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného P. X. G. Y. S., B.. XX.XX.XXXX, na zastavenie exekúcie zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnosti zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 21.06.2002 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinným z exekučného titulu - notárska zápisnica č. N 98/2001, Nz 94/2001.
Na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 12.08.2002 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5201 014212* na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Dňa 31.03.2011 bol na tunajší súd cestou právneho zástupcu doručený návrh povinného P. X. G. Y. S. (H. J. L. L.P. L.: H. S., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Č. XXX, L.) na zastavenie exekúcie zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 167 a nasl. Exekučného poriadku. Y. S. v dedičskom konaní po zosnulom povinnom v 3. rade nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť v podiele 2/6 v C. J. U., P. C. L., P. W.. Ú. Č. Q. B. I. P.S. Č.. XXX. Na uvedený spoluvlastnícky podiel bolo na liste vlastníctva Č.. XXX zapísané v poznámke „Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie č. EX 538/02 zo dňa 07.05.2004 súdneho exekútora JUDr. Petra Šimka. Y. S. svoj návrh na zastavenie exekúcie zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnosti odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami: a) v dedičskom konaní po zosnulom povinnom v 3. rade nebola do časti pasív zaradená pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní č. EX 538/02, nakoľko nebola prihlásená do dedičského konania; b) po prechode povinností z pôvodného povinného nebol podaný návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného; c) právo na predaj nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 169 Exekučného poriadku nie je absolútne, čo možno analogicky vyvodiť z ustanovenia § 145 Exekučného poriadku, podľa ktorého môže súd na návrh účastníka konania exekúciu predajom konkrétnej nehnuteľnosti zastaviť ak sa po uplynutí jedného roka od vydania exekučného príkazu nepodarilo exekvovanú nehnuteľnosť predať;
d) povinní v 1. rade a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v okrese J. U., v obci O. V., v kat. území O. V. vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej predaj nebol zrealizovaný napriek zápisu „Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX 538/02 zo dňa 13.09.2002.
Na základe vyššie uvedeného Y. S. cestou právneho zástupcu konštatoval, že je vo svojich vlastníckych právach obmedzený, nie je účastníkom exekučného konania, predaj nehnuteľnosti povinného v 1. rade a 2. rade nebol napriek vydanému „Upovedomeniu o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX 538/02 zo dňa 13.09.2002 zrealizovaný.
Tunajší súd dňa 29.01.2013 vyzval právneho zástupcu oprávneného a tiež súdneho exekútora, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili ku skutočnostiam uvádzaným v návrhu na zastavenie exekúcie.
Dňa 13.02.2013 doručil právny zástupca oprávneného na tunajší súd vyjadrenie, v ktorom uviedol, že povinný 3. rade Y. S. neuviedol ani jeden dôvod na zastavenie exekúcie vyžadovaný ustanovením § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a z tohto dôvodu oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.
Dňa 26.03.2013 doručil súdny exekútor na tunajší súd svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie považuje za podaný predčasne, neoprávnenou osobou a navyše nedôvodný. Podľa názoru súdneho exekútora, Y. S. nie je toho času účastníkom exekučného konania a teda mu nesvedčia procesné práva a povinnosti povinného v exekučnom konaní, má postavenie tretej osoby ako spoluvlastníka veci, ktorá je postihnutá exekúciou. Smrťou povinného v 3. rade zaniklo jeho procesné účastníctvo v predmetnom exekučnom konaní, avšak smrť povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie ani čo do jednotlivých spôsobov. V zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka pán Y. S. a pani H. S. sú právnymi nástupcami nebohého povinného v 3. rade, čo je potrebné v exekučnom konaní zohľadniť a preto súdny exekútor podal súdu podnet na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného v 3. rade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdny exekútor navrhol súdu, aby návrh Y. S. ako nedôvodný, podaný predčasne a neoprávnenou osobou zamietol.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie. Konanie o zastavenie exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
V danej veci ide o konanie, ktoré sa začalo pred 01.09.2005, teda pred účinnosťou novely Exekučného poriadku č. 341/2005 Z.z.. Konanie vo veci by sa teda malo dokončovať podľa Exekučného poriadku platného do 31.08.2005, ako to ukladá ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno viesť exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa ustanovenia § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
K prechodu práv a povinností dochádza na základe právneho nástupníctva, ktorého následkom je buď to, že do všetkých práv a povinností pôvodného subjektu nastupuje iná osoba (univerzálna sukcesia
- prichádza do úvahy, ak právny predchodca zaniká) alebo zmena subjektu nastáva len u niektorých práv a povinností (singulárna sukcesia). U fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t.j. aj poručiteľove dlhy.
Na základe vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku týkajúcich sa vymedzenia okruhu účastníkov exekučného konania a subsidiárneho použitia právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, súd nebude rozhodovať o pripustení zmeny účastníka konania na strane povinného v 3. rade z dôvodu, že smrťou povinného v 3. rade v rámci prebiehajúceho exekučného konania došlo k univerzálnej sukcesii, následkom čoho prešli všetky práva a povinnosti poručiteľa - povinného v 3. rade na jeho dedičov Y. S. a H. S.. O tejto skutočnosti svedčí osvedčenie č. 10D 431/2007, Dnot 124/2007 zo dňa 29.01.2008 vydané notárom Mgr. Alexandrom Csalom ako súdnym komisárom. Uvedení dedičia povinného v 3. rade majú všetky práva a povinnosti povinného v exekučnom konaní a súd bude s každým dedičom konať v rozsahu, v ktorom na neho prešli záväzky poručiteľa - povinného v 3. rade. Súd na zmenu účastníka konania v tomto prípade prihliada z úradnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 O.s.p. dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 O.s.p. ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 18/2009 zo dňa 22.07.2010 „Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba
dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený.“
Na základe predchádzajúceho má súd za preukázané, že Y. S. je dedičom nebohého povinného v 3. rade, následkom čoho zodpovedná za dlhy poručiteľa v rozsahu v akom na neho prešli práva a povinnosti deklarované v osvedčení o dedičstve, pričom na zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa voči oprávnenému nemá vplyv skutočnosť, že pohľadávka oprávneného nebola prihlásená do pasív dedičského konania. Oprávnený má možnosť uspokojiť sa z majetku Y. S. do výšky v akej na dediča prešli majetkové práva poručiteľa, pričom tomuto jeho právu nemôže brániť ani skutočnosť, že oprávnený nebol uspokojený z majetku povinného v 1. a 2. rade a ani skutočnosť, že po smrti povinného v 3. rade nebolo rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka konania na strane povinného, nakoľko k tejto zmene došlo na základe zákona a súd o tejto skutočnosti nerozhoduje ale na ňu ex offo prihliada.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k názoru, že nenastal ani jeden z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku, preto návrh povinného v 3. rade Y. S. na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 3 O.s.p.)