Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_0T-5-2013.pdf
PDF · 73.26 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný U. O., nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom V. - B. H.. Č.. X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 26.01.2013 v čase o 11,25 hod. v Bratislave na Bajkalskej ulici smerom na Jarošovu ulicu riadil osobné motorové vozidlo zn. Toyota Corolla, červenej farby, EČ: V.-XXXRO, a to i napriek tomu, že mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Bratislave zo dňa 23.03.2011 pod č. p. ORP- P-110/III-DI-BCP-V-2011, právoplatným dňa 02.06.2011, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 30 mesiacov do 02.12.2013
teda
- maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti
č í m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
Podľa § 44 Tr. zákona súd upúšťa u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava III, čk. 3T 142/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, čk. 2To 116/2012 zo dňa 26.03.2013, nakoľko trest v trvaní 4 (štyroch) rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je možné považovať za dostatočný.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U. O. ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim.
Obžalovaný U. O. na hlavnom pojednávaní po riadnom procesnom poučení a možnosti učinenia vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a prehlásil, že sa cíti vinný zo žalovaného skutku.
Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného súd obžalovanému kládol otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, na ktoré odpovedal nasledovne:
c) či rozumie tomu čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného: áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného: áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpoveď obžalovaného: áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon stavuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpoveď obžalovaného: áno.
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktoré sa v návrhu dohode o vine a treste kvalifikujú ako určitý trestný čin, odpoveď obžalovaného: áno.
Následne súd vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku žiadal stanovisko od intervenujúceho prokurátora, pričom tento uviedol, že navrhuje súdu, aby prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a dokazovanie o priznanom skutku, aby sa nevykonávalo.
Následne súd rozhodol uznesením podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. poriadku, ktorým na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a zároveň sa prehlásilo, že o priznanom skutku sa dokazovanie nevykonávalo.
Súd sa obmedzil pri oboznamovaní listinných dôkazov na tie listinné dôkazy, ktoré bolo dôležité oboznámiť a to z dôvodu, že tieto majú vplyv či už na posúdenie samotnej osoby obžalovaného a taktiež majú vplyv na druh a výšku ukladaného trestu.
O osobe obžalovaného súd zistil z aktualizovaného odpisu registra trestov, že obžalovaný bol odsúdený naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 3T 142/2011 zo dňa 31.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, pod sp. zn. 2To 116/12 zo dňa 26.03.2013, na základe ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov, so zradením pre výkon trestu do
ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 26.03.2013.
Na základe takto vykonaného dokazovania po posúdení dôkaznej situácie, tak ako má na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku na základe starostlivého uváženia a vnútorného presvedčenia súd dospel k záveru, že obžalovaný je vinný zo žalovaného skutku, pričom obžalovaný sám svoju vinu priznal a v tejto súvislosti aj učinil vyhlásenie o svojej vine.
Obžalovaný je aj okrem svojho vlastného doznania usvedčovaný aj ostatnými dôkazmi, ktoré boli vykonané už v rámci prípravného konania.
Pri úvahe o výške a druhu trestu pre obžalovaného súd vychádzal z okolností za akých bol skutok spáchaný, taktiež prihliadol na osobu samotného obžalovaného, a samozrejme posudzoval aj mieru poľahčujúcich resp. priťažujúcich okolností, tak ako má na mysli ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom dospel k záveru, že u obžalovaného vzhľadom na posledný trest, ku ktorému bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 3T 142/2011, ku ktorému mu prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, avšak adekvátnejším bolo s poukazom na ustanovenie § 44 Tr. zákona upustiť od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest, ktorý bol uložený obžalovanému predchádzajúcim rozhodnutím v trvaní 4 (štyroch) rokov nepodmienečne je možné považovať za dostatočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.