Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/24/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, B. K. XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Dominikom Okenicom, advokátom, Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: SLOVAKIA GROUP s.r.o., Plátenícka 24, 821 09 Bratislava, IČO : 31 338 445, zast. Studio Legale, s.r.o., Červeňova 20, 811 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1528,33 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.1.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1528,33€ s úrokom z omeškania, z dôvodu nevyplatenej mzdy za mesiace november 2007 až august 2008 a pomernú časť mzdy za september 2008, t. j. od 1.9. do 19.9.2008. Navrhovateľ vymedzil dlh za nevyplatenú mzdu ako súčet miezd za 10 mesiacov po 4330Sk za jeden mesiac a 2742,30Sk (19/30-in zo sumy 4330Sk).

Svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu vykonával prácu ako administratívny pracovník v oblasti poisťovníctva od 20.9.2007. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 19.9.2008. Hrubá mzda bola medzi nimi dohodnutá vo výške 5000Sk mesačne. Odporca mu však nevyplatil mzdu za vykonanú prácu.

Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti zamestnanca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania, právnych zástupcov, výsluchmi svedkov: R.. S. J., F. N., V. I., R.. X. N., E. X., F. F. B., R.. S. Y., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy, zmeny pracovnej zmluvy, výplatnej pásky za november a december 2007, evidencie dochádzky za december 2007 až január 2008, mzdovým listom rok 2007, rok 2008, Výkazov preddavkov a bankových výpisov na poistenie a verejné zdravotné poistenie ako aj ďalšími listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol skutočnosti zhodné ako v návrhu. Poukázal najmä na skutočnosť, že s odporcom sa v pracovnej zmluve dohodli, že mu bude vyplácaná mzda za každý mesiac. Za september 2007 mu bola zaplatená alikvótna časť mzdy, za október 2007 mu odporca zaplatil mzdu vo výške 4330Sk a od novembra 2007 mu zamestnávateľ prestal mzdu vyplácať. Splatnosť mzdy bola dohodnutá vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca. Podmienky pracovného pomeru dohodol osobne so štatutárnym zástupcom odporcu Y. H.. Dohodli sa, že výsledky vykonanej práce bude navrhovateľ odovzdávať priamo konateľovi, ktorý bude navrhovateľovi určovať pracovné úlohy.

Presne určený pracovný čas nemal. Na pracovisko chodil podľa potreby, keď ho zavolali, alebo išiel aj z vlastnej iniciatívy. Odporca v tom čase nemal také priestorové vybavenie, aby tam mohol pracovať. Na pracovisku odovzdával výsledky svojej práce. S konateľom Y. H. sa stretávali na pracovisku aspoň dva krát za mesiac. Svojmu nadriadenému odovzdal určité podklady k uzavretiu dohôd s poisťovňami Uniqa, Wustenrot, Chartis. Stali sa prípady, kedy nemohol výsledky práce odovzdať, lebo konateľ nebol na pracovisku, často totiž cestoval do G.. Vtedy nechal materiály v jeho kancelárii. Pracovnú zmluvu za zamestnávateľa podpísala druhá štatutárna zástupkyňa - konateľka odporcu R.. S. Y.. Sporadicky mu ukladala úlohy aj ona, ale bola to skôr rarita, o aké úlohy išlo si nepamätal. Svoju dochádzku do práce nezapisoval do evidencie, nakoľko bol externým zamestnancom, nemal pridelenú kanceláriu ani pracovné pomôcky (počítač, e-mail, heslo). V spoločnosti odporcu bol chaos, Y. H. ho usmernil, že nemá prijímať pokyny R.. S. Y.. Prácu vykonával najmä v teréne. Skutočnosť, že odporca nemá uzavreté zmluvy s poisťovňami Uniqa a Wustenrot nepreukazuje, že on s poisťovňami nerokoval, uzavretie poistných zmlúv bolo na rozhodnutí štatutárnych orgánov odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal najmä, že zamestnávateľ nemal právo zastaviť vyplácané mzdy navrhovateľovi. Odvádzal za neho ako zamestnanca zákonné odvody (zdravotné poistenie) zodpovedajúce pracovnému úväzku 1/8. Nedal žiadne upozornenie navrhovateľovi, že nevykonáva prácu, neprejavil záujem skončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Odporca nevyplatením mzdy porušil povinnosti zamestnávateľa stanovené v / a .

Štatutárny zástupca - konateľ odporcu Y. H. uviedol, že navrhovateľ pre odporcu nevykonával žiadnu prácu. Pracovná zmluva s navrhovateľom bola uzavretá z iniciatívy spoločnosti odporcu. Išlo o minimálny rozsah práce. Počas skúšobnej doby bolo s navrhovateľom dohodnuté odmeňovanie hodinovou mzdou, vždy za vykonanú prácu podľa množstva hodín, ktoré navrhovateľ odpracoval. Ešte počas prvých dvoch mesiacov od vzniku pracovného pomeru priniesol navrhovateľ do spoločnosti odporcu reklamné materiály poisťovne Wustenrot a Uniqa. Navrhovateľ mal získavať pre odporcu nových klientov. K zmene pracovnej zmluvy pristúpil odporca z toho dôvodu, že navrhovateľ nepracoval efektívne. Prácu mohol vykonávať v kancelárii kde pracoval R.. F. Y.. Mohol tiež študovať v archíve zamestnávateľa poistné podmienky klientov. Počas neprítomnosti konateľa mala prideľovať prácu navrhovateľovi druhá konateľka R.. S. Y.. Od novembra 2007 nemal navrhovateľ odpracovanú ani jednu hodinu. Zamestnávateľ odvádzal za navrhovateľa len zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Odvody sa vykonávali preto, že bol uzavretý medzi nimi pracovný pomer.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľ v období za ktoré si uplatňuje mzdu nevykonal žiadnu prácu. Neuviedol žiadnych konkrétnych klientov s ktorými mala byť uzatvorená poistná zmluva. Len okrajovo spomenul mená všeobecne známych poisťovacích inštitúcií, tieto jeho tvrdenia neboli podložené konkrétnymi skutočnosťami. Zmenu pracovnej zmluvy považuje odporca za platnú v celom rozsahu. nezakazuje ani nevylučuje, aby sa práca v pracovnom pomere vykonávala podľa potrieb zamestnávateľa a aby za vykonanú prácu bola vyplatená hodinová mzda. Aj po zmene pracovnej zmluvy mal navrhovateľ vykonávať prácu prideľovanú v súvislosti od potrieb zamestnávateľa pravidelne, mal výsledky svojej činnosti odovzdávať zamestnávateľovi a odpracované hodiny mal evidovať v pracovnej dochádzke, ktorá sa u odporcu viedla. Svoje povinnosti zamestnanca si neplnil, nevykazoval žiadnu prácu teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Priznanie mzdy navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Svedkyňa R.. S. J. uviedla, že u odporcu vykonávala účtovnícke práce ako živnostníčka od 4.10.2006 do 31.12.2008. Podľa pracovnej zmluvy mal navrhovateľ dohodnutú mzdu 5000Sk mesačne.

Jeho pracovnou náplňou bolo vyhľadávanie klientov s ktorými by odporca uzatvoril poistné zmluvy. V septembri a v októbri 2007 bola navrhovateľovi vyplatená mzda v dohodnutej výške. Potom sa dodatkom zmenila pracovná zmluva tak, že navrhovateľ bol odmeňovaný len za vykonanú prácu. Keď pripravovala podklady pre výplaty zamestnancov odporcu v prípade navrhovateľa sa pýtala konateľky R.. S. Y., koľko hodín navrhovateľ odpracoval a či čerpal dovolenku. K spracovaniu výplat konateľka odovzdávala svedkyni evidenciu dochádzky zamestnancov, dovolenkové lístky a priepustky. Zamestnanci mali povinnosť evidovať svoju prítomnosť na pracovisku. Navrhovateľa videla v priestoroch pracoviska odporcu asi dva krát. R.. S. Y. svedkyni nikdy nedala žiadne podklady k dochádzke navrhovateľa s vysvetlením, že navrhovateľ nevykonal žiadnu prácu a preto mu mzda nepatrí. V tom čase pracovalo

u odporcu cca 8 zamestnancov, každý vedel čo má robiť, špeciálne úlohy zadávala zamestnancom R.. Y.. Aj plnenie úloh kontrolovala ona. Svedkyňa F. N. uviedla, že u odporcu pracuje ako mzdová účtovníčka od 1.2.2008, od novembra 2009 je na rodičovskej dovolenke. Účtovnícke práce vykonávala pre iné subjekty. Evidencia dochádzky zamestnancov sa viedla cez internet. Zamestnávateľ zorganizoval k evidencii dochádzky celofiremné školenie. Pokiaľ žiadala dovolenku vypísala si dovolenkový lístok a odovzdala niektorému z konateľov odporcu. Zamestnanci na pracovisku využívali elektronickú komunikáciu.

Svedkyňa V. I. uviedla, že u odporcu pracuje od 5.9.2007 ako účtovníčka pre klientov odporcu. Navrhovateľa nevidela pri žiadnej pracovnej činnosti, videla ho stáť na chodbe v priestoroch odporcu.

Svedkyňa X. N. uviedla, že pozná navrhovateľa, že ona u odporcu pracuje od roku 2006, v období od novembra 2007 až do júna 2008 bola nepretržite práceneschopná. Navrhovateľa stretla počas vychádzok v reštaurácii. V júli 2008 keď po skončení práceneschopnosti nastúpila do práce, navrhovateľa na pracovisku nevidela. Či navrhovateľ vykonával pre odporcu nejakú činnosť nemala svedkyňa vedomosť. Počas svojho pobytu v L. (r. 2009) externe pracovala pre odporcu. Každý mesiac navštevovala M., a vtedy prichádzala aj na pracovisko. Vopred oznámila konateľovi, že kedy bude na pracovisku.

Svedkyňa E. X. uviedla, že od 1.3.2008 pracuje u odporcu ako personalistka pre klientov odporcu. Navrhovateľa nepozná, na pracovisku spoločnosti ho nevidela. Pracovala v priestoroch, ktoré slúžili aj ako recepcia pracoviska. Návštevy, ktoré prišli do spoločnosti sa hlásili u recepčnej, zamestnanci sa na recepcii nemuseli hlásiť.

Svedok F. F. B. uviedol, že v roku 2007 vykonával určité účtovnícke práce pre klientov odporcu a od mája 2008 do augusta 2008 pracoval u odporcu ako novinár. Odporca v tom čase vydával noviny pre talianskych občanov žijúcich na Slovensku. Pracovný pomer svedok skončil z dôvodu, že mu odporca ako zamestnávateľ nezaplatil mzdu. Uviedol ďalej, že navrhovateľ pred ním hovoril, že vykonával u odporcu administratívne práce súvisiace s poisťovaním kamiónov klientov odporcu. Y. H. sa sťažoval na navrhovateľa pre problémy v práce. Vedomosť o tom, či navrhovateľ nevykonával u odporcu práce svedok nemal.

Svedkyňa S. Y. uviedla, že v čase keď trval pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bola spoločníčkou a štatutárnym zástupcom - konateľkou spoločnosti. Potvrdila, že s navrhovateľom uzatvárala pracovnú zmluvu na pokyn štatutárneho zástupcu odporcu Y. H., ktorý ju požiadal na jeseň 2007, aby zamestnala navrhovateľa. Navrhovateľ mal v rámci pracovnej náplne získavať klientov a navrhovať uzatváranie poistných zmlúv. Podmienky pracovného pomeru s navrhovateľom určil Y. H., ktorý si vymienil, že bude priamym nadriadeným navrhovateľa, ona zabezpečila administratívnu stránku uzavretia pracovnej zmluvy. Navrhovateľ nemal v priestoroch odporcu pridelenú žiadnu kanceláriu ani pracovné pomôcky k vykonávaniu práce. Pozícia, ktorú zastával navrhovateľ nebola viazaná na každodennú kancelársku činnosť, prácu mal vykonávať v teréne. Splnenie úloh mal odovzdávať priamo Y. H.. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona nesúhlasila s pracovným pomerom navrhovateľa, navrhovala zmluvu o spolupráci tak, aby bol odmeňovaný v závislosti od získaných klientov a počtu uzatvorených poistných zmlúv, ale Y. H. trval na pracovnom pomere. Odkontrolovať čo navrhovateľ v rámci pracovného pomeru robil a kde bol nevedela. V kontakte bol so štatutárnym zástupcom Y. H., videla navrhovateľa chodiť do jeho kancelárie. Evidencia dochádzky sa riadne viedla u všetkých zamestnancov s výnimkou navrhovateľa, ktorý dochádzku neviedol. Zmenu pracovnej zmluvy s navrhovateľom uzatvoril Y. H.. Odmeňovanie sa zmenilo v závislosti od počtu odpracovaných hodín.

Často nevedela ako má nechať vypočítať navrhovateľovi mzdu, lebo nemala od neho žiadne výkazy o vykonanej práce. Keď ich žiadala navrhovateľ namietal, že on má priameho nadriadeného Y. H.. S navrhovateľom bola v minimálnom kontakte, a keď sa stretli iba sa pozdravili. Či navrhovateľ pracoval, a koľko hodín odpracoval zisťovala u konateľa, keď jej povedal, že navrhovateľ neodpracoval žiadnu hodinu dala pokyn mzdovej učtárni, aby mu nebola vyplatená žiadna mzda (nulová mzda). Riadne bola navrhovateľovi zaplatená mzda v období keď bol odmeňovaný mesačnou mzdou.

Svedkyňa uviedla, že si nepamätá žiadneho klienta, ktorého by navrhovateľ získal ani poistnú zmluvu, ktorú by odporcovi priniesol.

Z pracovnej zmluvy z 20.9.2007 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom súd zistil, že pracovný pomer medzi nimi bol uzavretý na dobu určitú do 19.9.2008 so skúšobnou dobou 3 mesiace, s dňom nástupu do práce 20.9.2007, v pracovnom zaradení administratívny pracovník v oblasti poisťovníctva. Mzda bola dohodnutá vo výške 5000Sk mesačne, výplatný termín 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Týždenný pracovní čas bol dohodnutý 5 hodín.

Zo zmeny pracovnej zmluvy s platnosťou od 1.11.2007 súd zistil, že účastníci konania sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.9.2007. Odmeňovanie si dohodli hodinovou mzdou, odporca sa zaviazal poskytovať navrhovateľovi za vykonanú prácu 200 Sk za každú odpracovanú hodinu, týždenný pracovný čas si dohodli maximálne 40 hodín v závislosti od potreby zamestnávateľa.

Z výplatnej pásky za október 2007 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval 23 dní a bola mu vyplatená netto mzda 4330Sk.

Z výplatnej pásky za november 2007 súd zistil, že navrhovateľ neodpracoval ani jeden deň, ani jednu hodinu a nebola mu zaplatená mzda.

Z výplatnej pásky za december 2007 súd zistil, že navrhovateľ neodpracoval ani jeden deň, ani jednu hodinu a nebola mu zaplatená žiadna mzda.

Z mesačnej dochádzky odporcu za december 2007 a január 2008 súd zistil, že navrhovateľ nemá vyznačený žiadny odpracovaný deň ani čerpanie dovolenky ako ani neplatené voľno.

Zo mzdového listu za rok 2007 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval v septembri 7 dní a bola mu vyplatená mzda 1514Sk (netto). V októbri odpracoval 23 dní a bola mu zaplatená mzda 4330Sk (netto).

Z výkazov preddavkov na poistenie a verejné zdravotné poistenie vrátane bankových výpisov súd zistil, že odporca za november 2007 odviedol za navrhovateľa preddavky z vymeriavacieho základu 1900 Sk, za december 2007 z vymeriavacieho základu 950Sk, za január 2008 až júl 2008 z vymeriavacieho základu 1010Sk, za august 2008 z vymeriavacieho základu 1491Sk, a september 2008 z vymeriavacieho základu 689Sk. Zo mzdového listu za rok 2008 súd zistil, že navrhovateľ nemá vykazované vykonávanie práce, čistá mzda je uvedená číslom 0. V mesiaci február je uvedené ročné zúčtovanie dane 1539Sk, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané na jeho účet. Minimálny základ. je v mesiacoch január až júl uvedený vo výške 1010Sk, v auguste vo výške 1491Sk a v septembri vo výške 690Sk.

Podľa článku 5 (platného v čase trvania pracovného pomeru) zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa (platného v čase trvania pracovného pomeru) pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi

Podľa (platného v čase trvania pracovného pomeru) pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa b) (platného v čase trvania pracovného pomeru) odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa (platného v čase trvania pracovného pomeru) pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky.

Podľa s. 1, 2 (platného v čase trvania pracovného pomeru) zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Účastníci konania písomnou formou dňa 31.10.2007 uskutočnili zmenu pracovnej zmluvy v časti týkajúceho sa pracovného času a odmeňovania za vykonanú prácu. Na základe tejto zmeny dohodnutých pracovných podmienok mohol navrhovateľ vykonávať prácu pre odporcu v rozsahu do 40hodín týždenne podľa potrieb zamestnávateľa. Za každú odpracovanú hodinu mu vznikol nárok na mzdu vo výške 200Sk. Podľa odporcu ako zamestnávateľa v období po zmene pracovnej zmluvy navrhovateľ nevykonal pre odporcu žiadne práce, ktoré mu z pracovnej zmluvy vyplývali t.j. administratívne práce - obstaranie klientov pre uzavretie poistných zmlúv. Ani výpoveďami svedkov nebolo preukázané, že navrhovateľ by sa bol pravidelne zdržiaval na pracovisku odporcu, naopak malo ísť len o ojedinelé návštevy pracoviska navrhovateľom. Podľa výpovedí konateľov odporcu navrhovateľ neodovzdal ani žiadne výsledky svojej činnosti, ktoré mal vykonávať podľa pracovnej zmluvy s výnimkou propagačných materiálov dvoch poisťovní. Sám navrhovateľ, ktorý mal za uvedenej dôkaznej situácie dôkazné bremeno preukázať koľko pracovných hodín v skutočnosti pre odporcu odpracoval, pričom odmena za vykonanú prácu bola viazaná na odpracované hodiny (súd poznamenáva, že aj v prípade pracovnej zmluvy pred vykonanou zmenou bola mzda viazaná na odpracovanie určitého počtu hodín) nevedel preukázať koľko hodín vykonával práce na pracovisku prípadne koľko hodín vykonával činnosť mimo pracoviska pri plnení pracovných úloh. Sám navrhovateľ nevedel nielen špecifikovať počet odpracovaných hodín v jednotlivých mesiacoch ale nevedel ani konkretizovať ktorých potencionálnych klientov odporcu navštívil, kedy v akom časovom rozsahu s nimi rokoval a aké podklady z rokovaní odovzdal ako dôkaz svojej pracovnej činnosti zamestnávateľovi. Preto súd jeho tvrdenia o plnení zmluvných povinností na základe ktorých mu vzniká nárok na mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve nemohol považovať za presvedčivé a dôveryhodné. S poukázaním na uvedenú skutočnosť, keď navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a odporca hoci zanedbal svoje povinnosti vyplývajúce zo /prideľovať prácu v súlade s pracovnou zmluvou kontrolovať zamestnanca a výsledky jeho práce, viesť evidenciu dochádzky/ súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa mohol vychádzať iba z podkladov odporcu - výkazov preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a mesačných výkazov poistného, ktoré boli určené aj pre úhrady odvodov do poisťovní. Podľa mzdových listov navrhovateľ v období za ktoré uplatňuje nárok na výplatu mzdy neodpracoval v rámci pracovného pomeru žiadny čas pre zamestnávateľa. Vzhľadom na neunesenie dôkazového bremena navrhovateľom a predložené mzdové listy súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je nedôvodný. K tomuto záveru viedla súd nielen zmluvná úprava - viazanosť - hodinovej mzdy na počet odpracovaných hodín ale aj ustanovenie , Zák. práce, podľa ktorého mzda je plnenie za vykonanú prácu. Pretože navrhovateľ nepreukázal vykonanie práce pre odporcu nevznikol mu ani nárok na výplatu mzdy. Vyplatením mzdy bez protihodnoty t. j. vykonanej práce získal by navrhovateľ na úkor odporcu bezdôvodné obohatenie.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 do od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.