Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/332/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: B. Q., nar. XX.X.XXXX, B. E. XXX/X, G., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, proti odporcovi: Otto Nedelka - Stolári, Merašice 23, IČO: 33 430 675, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie 3.839,04 eur, príslušenstva a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 27. júna 2011, č. k. - 136 v spojení s opravným uznesením zo dňa 31. augusta 2011, č.k. -147 a odvolaní odporcu proti uzneseniu tohto súdu z 28. septembra 2011, č. k. - 156, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť odporcovi 3.190,60 eur a 9,5 % úrok z omeškania z uvedenej sumy od 1.10.2006 do zaplatenia a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie ohľadne návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 3.190,60 eur, ktorú požadoval titulom zľavy z ceny diela pre jeho vady, ako aj nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstraňovaním vád a nedorobkov zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.190,60 eur a 9,5 % ročného úroku z omeškania od 1.10.2006 do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Opravným uznesením z 28. septembra 2011, č. k. - 147 opravil výrok rozsudku zo dňa 27.6.2011, č.k. -136 v odseku prvom tak, že tento mal správne znieť: „Súd konanie ohľadne návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 3.839,04 eur a prísl. zastavuje.“ a v odseku druhom tak, že tento mal správne znieť: „Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 3.190,60 eur a 9,5 % ročný úrok z omeškania od 1.10.2006 do zaplatenia“, keďže z obsahu spisu i z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ zobral späť návrh ohľadne zaplatenia 3.839,04 eur a nie ohľadne 3.190,60 eur, ako to bolo nesprávne uvedené vo vyhotovení rozsudku zo dňa 27.6.2011, č.k. -136 a v odseku druhom výroku citovaného rozsudku nesprávne uviedol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.190,60 eur, keď rovnako z obsahu spisu i z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že k tejto povinnosti súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť uvedenú sumu odporcovi a nie tak, ako je to nesprávne uvedené v písomnej časti vyhotovenia rozsudku. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. a O.z. ( v znení neskorších zmien a doplnení ) a vo vzťahu k zastaveniu konania. Vecne odôvodnil tým, že vzájomný návrh odporcu, ktorým sa domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia sumy 3.190,60 eur a 9,5 % ročného úroku z omeškania bol dôvodný, keď prvostupňový súd mal preukázané, že účastníci sa dohodli na cene diela niekdajších 148.000 Sk bez DPH, z ktorej sumy jednoznačne odporca už prevzal sumu niekdajších 80.000 Sk vo forme zálohy, ktorá skutočnosť bola jednoznačne preukázaná a nebola nikým spochybnená. Celková cena diela spolu s DPH predstavuje sumu niekdajších 176.120 Sk, teda

19 % DPH predstavuje sumu niekdajších 28.120 Sk. Súd prvého stupňa v tomto smere dal za pravdu odporcovi, ktorý jednoznačne ako živnostník je platiteľom dane z pridanej hodnoty a túto daň je povinný aj vyfakturovať. K vyhotoveniu faktúry zatiaľ nedošlo, nakoľko celé dielo v podstate ešte odovzdané nebolo, keď zatiaľ zo strany odporcu nebola vykonaná dojednaná montáž dverí, zárubní a kľučky, bola splnená iba tá časť dojednania, že dvere a zárubne boli dodané na stavbu, neboli však namontované. V konaní nemal preukázanú skutočnosť, že by navrhovateľ odporcovi zaplatil zvyšnú časť diela - do sumy niekdajších 148.000 Sk, keď navrhovateľ nepredložil v tomto smere žiaden dôkaz, pričom za takýto dôkaz o vyplatení zvyšnej ceny diela nemožno považovať uvedenie „VYPLATENÉ“ v dohode zo dňa 20.9.2006, navyše, pokiaľ odporca vystavil navrhovateľovi riadny doklad o prevzatí zálohy na zhotovenie diela, ani v tomto prípade by zrejme nemal dôvod postupovať inak, teda, že by peniaze prevzal a nevystavil o ich prevzatí doklad, preto nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti tvrdení odporcu, že zvyšnú časť ceny diela od navrhovateľa neobdržal, pretože by navrhovateľovi v prípade prevzatia peňazí vystavil potvrdenie, ako to urobil aj v prípade prevzatia zálohy. Z uvedených dôvodov navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi 3.190,60 eur a 9,5 % úrok z omeškania z uvedenej sumy, výška ktorého úroku bola platná v čase vzniku predmetného vzťahu, a to v zmysle § 517 ods. 1, 2 O.z. a úrok z omeškania v uvedenej výške priznal odporcovi od 1.10.2006, keď v tejto dobe bol už navrhovateľ so zaplatením uvedenej sumy v omeškaní.

Proti rozsudku podali včas odvolania tak navrhovateľ ako aj odporca, avšak podanie odporcu, ktorým podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 28. septembra 2011, č. k. - 156 bolo treba posúdiť podľa jeho obsahu ( ), ako návrh na opravu rozsudku, ktorý súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 31. augusta 2011, č.k. -147 akceptoval ako zrejmú nesprávnosť, ktorá bola v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj odôvodnením rozsudku z 27. júna 2011, č. k. - 136.

Navrhovateľ napadol rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi na základe jeho vzájomného návrhu 3.190,60 eur a 9,5 % úrok z omeškania z uvedenej sumy od 1.10.2006 do zaplatenia, navrhujúc pritom jeho zmenu zamietnutím vzájomného návrhu odporcu alebo jeho zrušenie v tejto časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. a , keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nárok odporcu neuznáva ani čo do dôvodu a ani čo do jeho výšky, pretože dohodnutá cena diela bola 148.000 Sk bez DPH v celom rozsahu zaplatená, čo odporca do začatia konania nijak nenamietal a nárok na doplatok ceny nijakým spôsobom neuplatnil. Odporcovi bola dňa 28.3.2006 zaplatená záloha na dielo vo výške 80.000 Sk bez DPH, ktorá skutočnosť vyplýva z pokladničného dokladu a dňa 20.9.2006 podpísali dohodu, ktorá obsahovo nadväzuje na Zmluvu o dielo, uzavretú dňa 27.3.2006, v ktorej odporca svojím podpisom potvrdil, že súhlasí s jej obsahom a vzal na vedomie, že skutočnosti v nej uvedené sú pravdivé a jej obsah súhlasí s jeho vôľou. V dohode uvedený dovetok ,,VYPLATENÉ“, za ktorým nasleduje podpis odporcu jednoznačne potvrdzuje, že finančný záväzok zo strany navrhovateľa je uhradený. Odporca opieral svoje tvrdenia o skutočnosť, že mal údajne vystaviť navrhovateľovi faktúru č. 0600016, ktorej existenciu v celom konaní nepreukázal a ak by existovala, určite by ju ako dôkaz predložil. Navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyvodil záver, že vzhľadom k tomu, že odporca je živnostník, je platiteľom DPH a túto je povinný aj vyfakturovať, avšak opomenul, že odporca mohol chcieť práce vykonať aj mimo svojho predmetu podnikania (načierno). Automaticky bol súdom prvého stupňa prijatý záver, ktorý nevychádza zo žiadnych vykonaných dôkazov, a síce, že si s odporcom dohodli zaplatenie ceny diela navýšenej o DPH ani to, že odporca písomne potvrdil zaplatenie zvyšku ceny diela.

Odvolací súd prejednal podľa vec v časti takto napadnutého rozsudku a uznesenia bez pojednávania ( ), pretože v prípade uznesenia nešlo o vec samu a u rozsudku bolo namieste prisvedčiť odvolaniu v tom, že takéto rozhodnutie trpí vadami na ujmu jeho správnosti, pre existenciu ktorých bolo treba zároveň považovať za vylúčené, aby takto odvolací súd mohol o veci rozhodnúť s konečnou platnosťou (kedy jedine by potom malo prísť do úvahy i nariadenie pojednávania

- za účelom prípadného doplnenia či zopakovania dokazovania).

Predovšetkým totiž vo vzťahu k rozsudku platí, že súd prvého stupňa okrem nepoužitia ani všetkých do úvahy prichádzajúcich (a pre korektné posúdenie i prejednávanej veci rozhodných) ustanovení tzv. hmotného práva sa neriadil celkom dôsledne ani jediným ním citovaným ustanovením, pričom práve dôsledkom takéhoto neúplného posúdenia veci po právnej stránke bolo i neopatrenie si ním všetkých potrebných skutkových zistení, ako aj výskyt viacerých chýb pri dokazovaní a takto celkom logicky i vydanie predčasného a už na prvý pohľad nesprávneho rozhodnutia (keď inak z ďalšieho vyplynie, že obdobnou chybou boli prinajmenšom čiastočne zaťažené i niektoré argumenty oboch účastníkov tohto konania).

Podľa § 631 O.z., Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 634 ods.1 O.z., ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu podľa ods. 2 veta prvá, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.

Podľa o cenách v znení zmien a doplnkov súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil predčasný záver o cene diela, keď ako vyplýva z ust. § 3 ods.3 zákona o cenách, je súčasťou ceny aj daň z pridanej hodnoty, pričom túto si nemohol svojvoľne odporca navýšiť, pokiaľ to nemal s navrhovateľom dohodnuté. V konaní doposiaľ nebola preukázaná dojednaná cena za dielo niekdajších 176.120 Sk, ktorá v sebe mala zahŕňať aj DPH vo výške 19 %, t.j. niekdajších 28.120 Sk, resp. dohoda o cene niekdajších 148.000 Sk, ktorá mala byť navýšená o DPH. Pokiaľ by bol býval odporca vyúčtoval navrhovateľovi aj DPH z dôvodu, že je jej platcom, t.j. k dohodnutej cene by doúčtoval DPH, bez existencie dohody v tomto smere s navrhovateľom, nevznikla by navrhovateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela zvýšenú o DPH napriek tomu, že by mu ju ,,vyfakturoval“. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dojednaná cena diela bola niekdajších 148.000 Sk, avšak, ako je vyššie uvedené, či sa zmluvné strany dohodli na jej navýšení o DPH preukázané doposiaľ nebolo, preto je treba súdu prvého stupňa vytknúť, že vzhľadom na výsledky ním vykonaného dokazovania nie je doposiaľ nič nasvedčujúce zaplateniu ceny diela zvýšenej o DPH. To, že odporca je živnostník a je platcom DPH ešte neznamená, že mu musí druhá zmluvná strana zaplatiť cenu diela zvýšenú o DPH. Prvostupňový súd taktiež konštatuje v odôvodnení rozsudku, že dielo v podstate ešte nebolo odovzdané, avšak z ust. § 634 ods. 2 veta prvá O.z. vyplýva, že sa cena platí až po skončení diela (splatnosť ceny), čo je v rozpore s tým, keď uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatenia bez toho, aby bola preukázaná medzi zmluvnými stranami dohoda v tomto smere, ktorá by sa odchyľovala od úpravy v predmetnom ustanovení zákona. Nakoniec bol aj predčasný záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ nezaplatil na cenu diela aj zvyšnú časť (niekdajších 68.000 Sk), keď za dôkaz o zaplatení nie je možné považovať uvedenie ,,VYPLATENÉ“ v dohode zo dňa 20.9.2006, pretože jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno síce vykladať z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov (gramatickými prostriedkami), z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov (logickými prostriedkami), z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu (systematickými prostriedkami), interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 O.z. však nemôže nahrádzať alebo meniť vôľu prejavenú. Doposiaľ nebolo v konaní preukázané, čo bolo skutočnou vôľou zmluvných strán pri formulácii výrazu v dohode ,,VYPLATENÉ“ s prihliadnutím najmä na účel tohto úkonu, okolnosti za ktorých k úkonu došlo a tiež na následné chovanie účastníkov. V tomto smere súdom prvého stupňa nebola zisťovaná skutočná vôľa účastníkov pri použití zákonných výkladových pravidiel, smerujúcich vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený.

Všetkým zhora uvedeným tak boli založené dôvody zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa aj f/ (nevypravenie súdneho rozhodnutia dostatočným odôvodnením je jedným z postupov odnímajúcich účastníkom konania reálnu možnosť konať pred

súdom, v tejto súv. por. i rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006 sp. zn. ) a vrátenia mu veci na ďalšie konanie podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia.

Pokiaľ šlo potom o napadnuté uznesenie, tam nebolo možno prijať názor súdu o poplatkovej povinnosti odporcu za podané odvolanie, pretože podanie odporcu nazvané odvolanie bolo treba posúdiť podľa jeho obsahu v zmysle , aj keď bolo nesprávne označené, keď z obsahu tohto bolo jednoznačne poznateľné, že sa jedná o návrh na opravu rozsudku, ktorý súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 31. augusta 2011, č.k. -147 akceptoval ako zrejmú nesprávnosť, ktorá bola v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj odôvodnením rozsudku z 27. júna 2011, č. k. -136. Pri riadení sa vyššie uvedenými úvahami preto odporcu ako odvolateľa (navrhovateľa odvolacieho konania) v konaní o vzájomnom návrhu nemožno zaťažiť poplatkovou povinnosťou za odvolanie, pretože odvolanie nepodával.

Podľa o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, bez ďalšieho meškania doplniť v naznačenom smere dokazovanie, kde bude potrebné posúdiť aj skutočnosti produkované žalobcom v jeho odvolacích námietkach týkajúce sa najmä tzv. ,, zhotovenia diela bez papiera - načierno“ resp. DPH zo zdaniteľného plnenia - ceny diela, podľa náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodnúť o veci, i o trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania skončeného týmto uznesením podľa ).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním