Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cbi/140/2004

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu JUDr. Ivan Kotleba, advokát so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Čebovce - Opava v likvidácii, v konkurze, 991 25 Čebovce, IČO:31628591, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Paulíkom so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému JUDr. Barbora Volárová so sídlom kancelárie Kukučínova 11, 921 01 Piešťany, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu AGROVÍNO Čebovce, a. s., Študentská 15, 917 01 Trnava, IČO:36001864, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a vrátenia majetku do konkurznej podstaty úpadcu takto

rozhodol:

Súd určuje, že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej predmetom prevodu vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti v minulosti zapísané na katastrálnom od bore Okresného úradu Veľký Krtíš na LV č. XXX pre k. ú. I. - V. V. súp. č. XXX, poskladaný na parc. č. XXX na LV č. XXX pre k. ú. S.: I. súp. č. XXX pastavený na parc. č. XXX a hnojná koncovka, ktorá nie je predmetom zápisu v katastri nehnuteľností a ktorá kúpna zmluva bola uzatvorená 18. 12. 2000 medzi PD Čebovce - Opava Čebovce ako predávajúcim a AGROVÍNO Čebovce, a. s. Čebovce ako kupujúcim je voči konkurzným veriteľom úpadcu PD Čebovce - Opava „ v likvidácii“ „v konkurze“ so sídlom v Čebovciach právne neúčinná.

Žalovaný je povinný poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu PD Čebovce - Opava „v konkurze“ so sídlom v Čebovciach IČO:31 628 591 peňažnú náhradu vo výške 107.971,52 eur.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -322 zo dňa 6. júla 2010 určil, že predmetné kúpne zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností sú voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné. Jednalo sa o kúpne zmluvy uzatvorené dňa 20. 11. 2000 a kúpnu zmluvu uzatvorenú 18. 12. 2000. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. -370 zo dňa 27. marca 2012 napadnutý rozsudok v bode 1 a 3 výroku potvrdil, v prevyšujúcej časti zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V zrušujúcej časti rozsudku odvolací súd uviedol, že námietku ohľadne kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2000 vznesenú žalovaným odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko predmetnú zmluvu podpísal za predávajúceho E. Z., podpredseda a za kupujúceho V. M., členka predstavenstva. E. Z. síce v období od 2. 6. 1996 do 19. 12. 1999 bol členom dozornej rady kupujúceho, ale dozorná rada nie je štatutárnym orgánom spoločnosti, preto v tomto smere súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil hľadisko úmyslu konajúcej osoby, pretože v tomto prípade mal byť skúmaný úmysel ukrátenia konkurzných veriteľov.

V priebehu konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného a správkyňa konkurznej podstaty žalovaného písomným podaním doručeným súdu dňa 25. 4. 2013 oznámila, že navrhuje súdu a dáva súhlas, aby súd pokračoval v konaní, kde sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

Žalobca písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 31. 5. 2013 požiadal o zmenu žalobného návrhu a zároveň sa vyjadril k žalobe. Uviedol, že predmetná kúpna zmluva o prevode nehnuteľností z 18. 12. 2000 je odporovateľným právnym úkonom v zmysle ust. § 15 ods. 2 a § 15 ods. 4 písm. d/ ZKV. Poukázal na skutočnosť, že úmysel Družstva a AGROVÍNO Čebovce , a. s. ukrátiť konkurzných veriteľov, prípadne to, že spoločnosti AGROVÍNO Čebovce, a. s. musel byť úmysel družstva ukrátiť svojich konkurzných veriteľov bez akýchkoľvek pochybností známy, preukazuje podľa názoru žalobcu aj tá skutočnosť, že E. Z. je podľa výpisov z obchodného registra od 30. 5. 1996 podpredsedom predstavenstva Družstva a zároveň od 2. 5. 1996 do 19. 12. 1999 bol členom dozornej rady AGROVÍNO Čebovce, a. s. Úmysel družstva ukrátiť svojich konkurzných veriteľov a vedomosť AGROVÍNO Čevbovce, a. s. o tomto úmysle družstva vyplýva aj z toho, že ďalšie kúpne zmluvy, ktorých určenia odporovateľnosti sa žalobca v tomto súdnom konaní domáhal boli Krajským súdom v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom SR posúdené ako odporovateľné práve úkony. Ak kúpne zmluvy z 20. 11. 2000 boli ako odporovateľné právne úkony posúdené obidvoma uvedenými súdmi a úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov družstva bol pri týchto právnych úkonoch podľa obidvoch súdov daný, je nepochybné, že aj kúpna zmluva z 18. 12. 2000 je potom odporovateľným právnym úkonom. Družstvo previedlo na AGROVÍNO Čebobce a. s. v priebehu rokov 1999 a 2000 takmer celý svoj majetok v hodnote niekoľkých miliónov eur, pričom však väčšina takýchto právnych úkonov nespadala do trojročnej lehoty podľa ustanovení § 15 ZKV a teda pri týchto iných úkonoch sa už žalobca ako správca konkurznej podstaty nemohol domáhať určenia ich odporovateľnosti. Predmetný právny úkon (kúpnu zmluvu z 18. 12. 2000) urobilo družstvo v čase, keď prebiehalo súdne konanie medzi terajším konkurzným veriteľom družstva R. Y. - COMPACT a družstvom ako žalovaným, pričom družstvu muselo byť zrejmé, že výsledkom uvedeného súdneho konania bude jeho povinnosť uhradiť R. Y. - COMPACT peňažnú čiastku cca 100.000.000,-- Sk. Z uvedeného dôvodu sa družstvo v súčinnosti s personálne prepojenou spoločnosťou AGROVÍNO Čebovce, a. s. snažilo zbaviť svojho majetku na úkor svojich konkurzných veriteľov, najmä R. Y. - COMPACT. V uvedenom súdnom konaní začatom na návrh R. Y. bolo na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 28. 11. 2000 uložené družstvu, aby zaplatilo družstvu sumu 4. 054.833,90 Sk (134.595,83 eur) s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. R. Y. si následne prihlásil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici do konkurzného konania vedeného na majetok družstva pohľadávku vo výške 3.726.728,62 eur, ktorá bola na prieskumnom pojednávaní uznaná predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty v plnom rozsahu, čo týmto žalobca ako súčasný správca konkurznej podstaty zároveň vyhlasuje a potvrdzuje. Spoločnosť AGROVÍNO Čebovce, a. s. v priebehu tohto súdneho konania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. 35 previedla nehnuteľnosti nadobudnuté kúpnou zmluvou z 18. 12. 2000 na tretiu osobu, a teda je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 16 ods. 4 ZKV povinná poskytnúť navrhovateľovi peňažnú náhradu. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na kúpne ceny, ktoré boli určené znaleckým posudkom K.. U. F. č. 15/2001, a to kúpna cena kravína KII stanovená na sumu 82.224,99 eur a znaleckým posudkom R. V. č. 98/2001 stanovená kúpna cena ovčína na sumu25.746,53 eur, ktoré znalecké posudky sú súčasťou súdneho spisu. V zmysle ust. navrhol pripustiť zmenu žalobného návrhu ohľadne kúpnej zmluvy z 18. 12. 2000 v časti, v ktorej pôvodne žiadal o vrátenie majetku do konkurznej podstaty úpadcu, a to vzhľadom na prevedenie predmetných nehnuteľností nadobudnutých kúpnou zmluvou na tretiu osobu. Žiadal, aby žalovaný bol povinný poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 107.971,52 eur.

Žalovaná sa písomne vyjadrila k zmene žalobného návrhu a písomnému vyjadreniu žalobcu z 31. 5. 2013. Poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 3. 2012, kde Najvyšší súd konštatoval, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2000 mal byť súdom skúmaný úmysel ukrátenia konkurzných veriteľov, nakoľko dozorná rada nie je štatutárnym orgánom spoločnosti, a preto v tomto prípade nemožno aplikovať ust. § 15 ods. 4 písm. d/ ZKV. Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto je v konaní nutné preukázať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Nejedná sa pritom o identickú situáciu ako v prípade zmlúv zo dňa 20. 11. 2000, keďže kúpnu zmluvu zo dňa 18. 12. 2000 podpisoval za kupujúceho nie R.. H. S., ktorý už v tom čase ani nebol štatutárnym zástupcom predávajúceho, ale V. M., členka predstavenstva AGROVÍNO Čebovce, a. s. Taktiež nie je možné dedukovať odporovateľnosť

kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2000 len z toho dôvodu, že dve kúpne zmluvy zo dňa 20. 11. 2000 boli ako odporovateľné práve úkony posúdené Najvyšším súdom SR, ako to činí žalobca. V prípade týchto dvoch zmlúv súd totiž len aplikoval zákonnú právnu domnienku existencie úmyslu ukrátiť veriteľa a vedomosti druhej strany o tomto úmysle z dôvodu personálneho prepojenia zmluvných strán. Samotná skutočnosť, že kúpna zmluva z 18. 12. 2000 bola uzavretá v čase, kedy prebiehalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici konanie na základe návrhu žalobcu R. Y. - COMPACT ešte nepreukazuje úmysel dlžníka ukrátiť tohto veriteľa. V čase právneho úkonu rozsudok krajského súdu nebol právoplatný a taktiež výška dlžnej sumy (134.595,83 eur s príslušenstvom) bola oveľa nižšia než výška prihlásenej a zistenej pohľadávky tohto konkurzného veriteľa (3.726.728,62 eur) v konkurznom konaní vedenom na dlžníka o 3 roky neskôr. Žalobca nepreukázal skutočnú výšku pohľadávky tohto konkurzného veriteľa ku dňu 18. 12. 2000, teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Po celý čas súd (nesprávne) vychádza iba z výšky prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní, ktorá však predstavuje istinu a príslušenstvo až ku dňu vyhlásenia konkurzu na dlžníka, t. j. 3. 11. 2003 a je tak logicky oveľa vyššia. Súd však musí skúmať, či boli predpoklady pre odporovateľnosť právneho úkonu dané v čase jeho uzavretia, nie o tri roky neskôr. Súd sa doposiaľ nezaoberal tým, že i keď zmluvami zo dňa 20. 11. 2000 a 18. 11. 2000 (zrejme mala žalovaná na mysli dátum 18. 12. 2000) došlo k prevodu majetku dlžníka na inú osobu, dlžník v tom čase mal stále dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávky konkurzného veriteľa R. Y. - COMPACT a nemohlo teda dôjsť k ukráteniu jeho pohľadávky. Podľa súvahy dlžníka ku dňu 31. 12. 2000 mal tento majetok v hodnote 1.235.544,04 eur a v čase vyhlásenia konkurzu v novembri 2003 podľa súpisu konkurznej podstaty vyhotovenej správcom mal dlžník majetok v hodnote 640.501,67 eur. Je preto zrejmé, že kúpnou zmluvou zo dňa 18. 12. 2000 nedošlo k ukráteniu veriteľa R. Y., tým pádom nemôže ísť o odporovateľný právny úkon. Úpadca rozhodne nepreviedol všetok svoj majetok ako tvrdí žalobca a ku dňu 31. 12. 2000 mal majetok, ktorým mohol uspokojiť veriteľa R. Y.. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2000 vo výške 107.971,33 eur nebola zaplatená ale započítaná s pohľadávkou kupujúceho, pričom v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. , podľa ktorého uzavretím kúpnej zmluvy ak je kúpna cena započítaná s pohľadávkami kupujúceho dochádza k zmenšeniu majetku dlžníka a teda k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov bez ohľadu na to, či bola kúpna cena stanovená na základe znaleckého posudku. Podľa žalovanej judikatúra Najvyššieho súdu SR v tejto veci nie je vôbec jednotná a nemožno považovať citovaný rozsudok za smerodajný a precedentný, nakoľko Najvyšší súd SR v iných konaniach nepovažuje za ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok, pokiaľ je kúpna cena dohodnutá vo výške ceny ekvivalentnej vo vzťahu k prevedenému majetku a jej úhrada bola prevedená započítacím úkonom (napr. rozsudok NS SR č. k. zo dňa 31. 5. 2011). Žalovaná sa domnieva, že odplatným prevodom majetku z dlžníka PD Čebovce - Opava na AGROVÍNO Čebovce, a. s. kedy kúpna cena bola stanovená vo výške znaleckých ohodnotení tohto majetku a uhradená formou započítania vzájomných vymáhateľných pohľadávok oboch účastníkov, nedošlo k zmenšeniu majetku družstva, ani k neopodstatnenému zvýhodneniu jedného z veriteľov, ani k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov dlžníka. Žalobca v tomto konaní nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti v opačnom prípade nie je možné súdom určiť neúčinnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2000.

Žalovaná sa zároveň v písomnom vyjadrení ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 10. 6. 2013 z dôvodu nutnej starostlivosti o maloleté dieťa a zároveň súhlasí s tým, aby súd pojednával aj v jej prítomnosti. V zmysle ust. súd pojednával v neprítomnosti žalovanej.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní požiadal o zmenu žaloby v súlade s písomným návrhom doručeným súdu dňa 31. 5. 2013. Súd v zmysle zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu pripustil.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní reagoval na písomné vyjadrenie žalovanej a uviedol, že je možné, že k 31. 12. 2000 mal úpadca výšku majetku 1.235.544,04 eur, ale z toho dôvodu, že nedošlo zo strany katastrálneho úradu k zavkladovaniu uvedených kúpnych zmlúv Po zavkladovaní sa majetok úpadcu ešte ďalej znížil. K záverom uznesenia Najvyššieho súdu SR právny zástupca žalobcu uviedol, že aj napriek tomu, že predmetnú kúpnu zmluvu z 18. 12. 2000 podpísal za predávajúceho E. Z., podpredseda predstavenstva a za kupujúceho V. M., členka predstavenstva žalovaného, musela byť predávajúcemu známa ekonomická situácia družstva, a to práve s poukazom na skutočnosť, že od 2.

6. 1996 a 19. 12. 1999 bol E. Z. aj členom dozornej rady kupujúceho, a teda musel mať o ekonomickej situácii predávajúceho aj kupujúceho vedomosť, a to aj napriek tomu, že dozorná rada nie je štatutárnym orgánom spoločnosti. Právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že aj ohľadne tejto kúpnej zmluvy sú splnené podmienky úmyslu ukrátenia konkurzných veriteľov zo strany dlžníka - predávajúceho aj kupujúceho.

Krajský súd v Banskej Bystrici po zrušení rozsudku -322 zo dňa 6. júla 2010 v druhej výrokovej vete doplnil dokazovanie, a to písomným vyjadrením a návrhom na zmenu žaloby zo strany žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej, výsluchom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, pripojenými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a zistil, že dňa 18. 12. 2000 uzavrelo Poľnohospodárske družstvo Čebovce - Opava ako predávajúci s AGROVÍNOM Čebovce, a. s. Čebovce ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností patriacich predávajúcemu. Jednalo sa o V. K. parc. č. XXX súp. č. XXX v k. ú. I., I. parc. č. XXX súp. č. XXX k. ú. S. a hnojná koncovka, ktorá nebola predmetom zápisu v katastri nehnuteľností. V bode III si účastníci zmluvy dohodli, že kúpna cena bude určená znaleckým posudkom, ktorý uznajú predávajúci i kupujúci. Zmluvu za predávajúceho podpísal E. Z., podpredseda predstavenstva a za žalovaného V. M., členka predstavenstva. Zmluva bola zavkladovaná pod č. VXXXX/XXXX zo dňa 26. 1. 2001.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 39 - 24 K 371/01 zo dňa 3. 11. 2004 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo Čebovce, Opava v likvidácii so sídlom v Čebovciach. V priebehu konania bol vyhlásený konkurz aj na žalovaného AGROVÍNO Čebovce, a. s. Trnava a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená žalovaná. Najvyšší súd SR v rozsudku, ktorým zrušil rozsudok krajského súdu v druhej výrokovej vete uviedol, že vzhľadom na to, že E. Z. bol členom dozornej rady kupujúceho, ale dozorná rada nie je štatutárnym orgánom spoločnosti je potrebné v danom prípade skúmať úmysel ukrátenia konkurzných veriteľov.

Podľa ust. § 15 ods. 1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa sú aj voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 15 ods. 2 ZKV odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysle musel byť druhej strane známy.

Podľa ust. § 16 ods. 4 ZKV právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Keďže v danom prípade nešlo pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 18. 12. 2000 o personálne prepojenie osôb na strane predávajúceho a kupujúceho tak ako uviedol vo svojom rozsudku Najvyšší súd SR bolo potrebné skúmať úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa, a to na strane dlžníka a zároveň vedomosť o tomto úmysle na druhej strane. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi, dospel súd k záveru, že úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov bol v danom prípade na strane dlžníka a bol známy aj predávajúcemu. Súd k takémuto záveru dospel aj napriek tomu, že za predávajúceho uzavrel predmetnú zmluvu E. Z. ako podpredseda predstavenstva a za kupujúceho V. M. ako predsedníčka predstavenstva. Aj keď E. Z. bol členom dozornej rady predávajúceho, ktorá nie je štatutárnym orgánom spoločnosti, avšak tým, že pôsobil aj v orgánoch predávajúceho a kupujúceho musel mať vedomosť o ekonomickej situácii predávajúceho aj kupujúceho a teda aj na strane predávajúceho a kupujúceho musel byť úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov. Jednalo sa o uzavretie kúpnych zmlúv na predaj nehnuteľností, ktoré boli uzatvorené v krátkom časovom slede, dokonca dve kúpne zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň (20. 11. 2000), kúpna zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu dňa 18. 12. 2000, teda približne v rovnakom

časovom období, kedy už prebiehal jednak spor na Krajskom súde v Banskej Bystrici č. k. a rozsudkom zo dňa 22. 11. 2000 súd zaviazal žalovaného - Poľnohospodárske družstvo Čebovce - Opava zaplatiť žalobcovi R. Y. - COMPACT sumu 4.054.833,90 Sk s 18 % úrokom z omeškania, zároveň zmluvnú pokutu vo výške 2.000,--Sk za každý deň omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Len na istine sa jednalo o sumu 134.595,83 eur uvedená suma bola priznaná spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Správne potom právny zástupca žalobcu uviedol, že na základe uvedeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici si veriteľ R. Y. - COMPACT uplatnil svoju pohľadávku voči úpadcovi vo výške 3.726.728,62 eur, ktorá bola predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty uznaná. Aj keď žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že k 31 12. 2000 bol podľa súvahy dlžníka jeho majetok v hodnote 1.235.544,04 eur a v čase vyhlásenia konkurzu 640.5011,67 eur a podľa nej nemôže ísť o odporovateľný právny úkon, keďže ku dňu 31. 12. 2000 mal majetok, ktorým mohol uspokojiť veriteľa R. Y., súd uvádza, že predmetné kúpne zmluvy jednak uzatvorené 20. 11. 2000 a jednak 18. 12. 2000 boli zavkladované na katastri nehnuteľností v r. 2001, teda už po 31. 12. 2000 došlo k ďalšiemu úbytku majetku a k zníženiu hodnoty majetku Poľnohospodárske družstvo Čebovce Opava v likvidácii. Aj keď sa predmetná žaloba týkala len niektorých kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností je zrejmé z obsahu spisu, že medzi účastníkmi konania boli uzatvárané viaceré zmluvy, napr. kúpna zmluva na predaj hnuteľných vecí, kde bol predávajúci úpadca PD Čebovce - Opava, Čebovce (aj keď iné zmluvy nie sú predmetom tohto sporu), ale je zrejmé, že predávajúci prevádzal väčšinu svojho majetku na kupujúceho

- AGROVÍNO Čebovce, a. s. a z tohto dôvodu mal súd za preukázané, že k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu (predávajúceho) došlo, zo strany predávajúceho bol úmysel ukrátiť veriteľa a tiež dospel súd k záveru, že aj druhej strane - kupujúcemu bol úmysel známy. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že už v čase predmetnej kúpnej zmluvy (18. 12. 2000) bola pohľadávka veriteľa R. Y. 2.160.338,80 eur, pretože do tejto sumy musel byť zahrnutý aj úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Nejednalo sa len o sumu 134.595,83 eur, ktorá suma predstavovala iba istinu, pretože uvedená istina bola priznaná s úrokom z omeškania a so zmluvnou pokutou. Zároveň právny zástupca žalobcu uviedol, že všetky zistené pohľadávky konkurzných veriteľov boli vo výške 4.905.838,89 eur, ktorá suma vysoko prevyšuje sumu 1.235.544,04 eur, ktorá má byť podľa vyjadrenia žalovanej k 31. 12. 2000 hodnota majetku žalobcu. Súd ďalej uvádza, že úpadca v čase uzavretia predmetnej zmluvy (18. 12. 2000) nemal len jedného veriteľa R. Y. - COMPACT.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a keďže došlo k odpredaju majetku, ktorý nadobudol žalovaný zmluvou, súd ho zaviazal poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu PD Čebovce - Opava so sídlom v Čebovciach peňažnú náhradu vo výške 107.971,52 eur, t. j. kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy.

O trovách konania rozhodol súd podľa v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobca uviedol, že si v prípade úspechu trovy konania neuplatňuje, preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom

vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.