Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-48-2013.pdf
PDF · 107.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: S.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. XXX, XXX XX Ľ., zastúpenej občianskym združením Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré mesto p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Košice, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodol
rozhodol:
súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 z XX.X.XXXX, sp.zn. X U. XXXX/XXXX v celom rozsahu,
súd účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa XX. X. XXXX domáhala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41, spisová značka X U. z 19. 1. XXXX I. plnom rozsahu, vrátane výroku trov konania. Z odôvodnenia žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyni dňa XX. X. XXXX bol doručený rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 1. 2012, spisová značka XC/XXXX/XXXX, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby do piatich dní od doručenia zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 44,47 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 € na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalovaný v konaní pred rozhodcovským súdom uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. predložených VPP, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd.
Žalovaný si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na sumu 44,47 € titulom osobitnej pohľadávky voči žalobkyni, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Žalovaný bol pritom povinný pri uzatváraní poistných zmlúv postupovať s odbornou starostlivosťou a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky náklady. Nie je možné spravodlivo po žalobkyni a to po viac ako piatich rokoch požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie poistenia. Okrem toho, žalovaný návrhom na začatie konania adresovanom rozhodcovskému súdu ani presne nešpecifikoval, aké náklady dodatočne, po viac ako 5 rokoch od uzatvorenia poistnej zmluvy so žalobkyňou vyčíslil. Administratívne náklady žalovaného nie sú v záujme spotrebiteľa. Ide o neprimeranosť uvedenej podmienky, podľa ktorej žalovaný prenášaná žalobkyňu náklady vzniknuté v súvislosti s predajom produktov (provízia pre obchodného zástupcu). Žalobkyňa nemala a nemá o ich existencii a výške vedomosť. Administratívne náklady žalovaného nie sú v záujme spotrebiteľa. K samotnému rozhodcovskému rozsudku uviedla, že nemala možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom. Na základe rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu mala len päťdňovú lehotu odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ide o tzv. skrátené konanie, ktoré nemá oporu v zákone. Takéto konanie v neprospech žalobkyne a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania. Navyše jedná sa o vzťah spotrebiteľský, kde je príslušnosť rozhodcovského súdu vylúčená. Rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalovaného. Žalobkyni bolo odňaté právo konať pred súdom.
Práva žalobkyne zaručené v Ústave Slovenskej republiky, v článku 6 odseku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v občianskom súdnom poriadku boli porušené a síce tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu ako účastníčkou konania ani neoznámil termín rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva. Podľa konštantnej judikatúry NS SR, dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práva a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Súdy svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. X. XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že so žalobkyňou uzavrel dňa XX. X. 2008 poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX s dohodnutou dobou poistenia v trvaní od XX. X. 2008 do XX. X. XXXX. Súčasťou poistných zmlúv boli všeobecné poistné podmienky ( ďalej len „VPP“) z XX. X. XXXX, ktoré žalobkyňa podpísala dňa XX. X. XXXX a z osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2 týchto osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka. Táto rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne na zvýraznenie oddelená od ostatného textu VPP a to práve z dôvodu, aby bola zrejmá aj žalobkyni ako účastníčke zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve.
Žalobkyňa mala dve možnosti: spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok
- podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie článku XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie ustanovenia článku XV. VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Práve osobitosť rozhodcovskej doložky sa snažil žalovaný maximálne zvýrazniť pre svojich klientov tým, že ho nazval osobitnými zmluvnými dojednaním, zaradil to za text VPP a podriadil to osobitnému podpisu účastníkov poistného vzťahu. Žalovaný disponuje právoplatnými rozhodnutiami súdov rôznych stupňov v rámci celej SR, kde tieto posúdili presne totožnú rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, teda v platnú. Žalovaný vie taktiež preukázať, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade pani M. G..
Žalovaný považoval z tohto dôvodu za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom. V tejto súvislosti poukázal na listinný dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, ktorým preukazuje informovanosť a vedomosť žalobkyne prostredníctvom viazaného finančného agenta a o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky. K zániku poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX došlo na základe požiadavky žalobkyne o jej zrušenie krátko po uzavretí poistnej zmluvy žiadosťou doručenou žalovanému dňa X. X. XXXX. Žalovaný podal dňa X. X. 2012 na Arbitrážny súd Košice návrhy proti žalobkyni na vymoženie pohľadávok podľa časti XVII, ods. 7a VPP. Pohľadávka v sume 44,47 € zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy. Jednalo sa pritom o samostatnú pohľadávku odlišnú od poistného a s poistným nijako nesúvisiacu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, spisovým materiálom Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 Košice spisová značka XX/XXXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:
Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa XX. X. 2012, spisová značka XC/XXXX/ XXXX arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila žalovanému peňažnú sumu vo výške 44,47 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 € na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základe dohody strán rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie veci určený.
Z písomného poverenia žalobcu z X. X. XXXX, respektíve z častí XV. predložených VPP vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobkyne s tým, že táto nebola povinná v rámci poistnej zmluvy ako celku ju podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka bol zachovaný účel úpravy spotrebiteľského práva, pretože ťažisko individuálneho dojednania zmluvnej podmienky má spočívať v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda faktickú možnosť úpravu v časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Žalobkyňa podmienením podpisu pod celý text poistných podmienok nebola nútená k tomu, aby akceptovala aj konanie pred rozhodcovským súdom len preto, že je už súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom konaní nebola súhlasila, pričom by takýto text dojednania nemala mať možnosť ovplyvniť. Žalobkyni bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednania o rozhodcovskom súde, čo podľa názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p. (napríklad o výlučnosti miestnej príslušnosti konania v sídle žalobcu, prenos dôkazného bremena, uplatňovanie domnienok ako náhradu za dokazovanie a podobne), ktoré by mali žalovaného oproti žalobkyni značne zvýhodňovať a tým spôsobovať vo vzájomnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne.
Z doložených listín najmä poistných podmienok žalovaného a osobitných zmluvných dojednaní k týmto podmienkam mal rozhodcovský súd za preukázané, že žalovaný so žalobkyňou uzavreli platnú písomnú rozhodcovskú doložku. Arbitrážny súd Košice je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa XX. X. XXXX, žalobkyňa jeho prevzatie potvrdila svojím podpisom. Žalobkyňa podala v tridsaťdňovej lehote od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa XX. X. XXXX.
Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy číslo P. XXXXXX zo dňa XX. X. 2008 vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od XX. X. XXXX a koncom poistenia XX. X. XXXX. Poistenie bolo dojednané na dobu 15 rokov. Výška poistného bola dohodnutá v sume 403,-Sk mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy súd aj VPP ( 21 - 05 - 07) a osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007 k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX, ktoré sú súčasťou poslednej strany VPP. VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007 v poistnej zmluve číslo XXXXXXXXX sú podpísané žalobkyňou dňa XX. X. XXXX.
Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa XX. X. XXXX vyplýva oznámenie žalovaného, že ku dňu XX. X. XXXX na základe žiadosti žalobkyne dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka.
Z príručky obchodnej služby im žalovaného platnej a účinnej od X. X. XXXX vyplývajú sadzby provízií pre jednotlivé druhy poistenia.
Žalobkyňa vo svojej v účastníckej výpovedi uviedla, že pre uzatvorenie poistnej zmluvy so žalovaným sa rozhodla po výbere z viacerých možností. Poistnú zmluvu podpisovala s obchodnou zástupkyňou
žalovaného, ktorú poznala a ktorá ju navštívila u nej doma. K podpisu rozhodcovskej doložky uviedla, že vôbec nevedela, že podpisuje osobitnú rozhodcovskú zmluvu. Mala za to, že podpisuje poistnú zmluvu. To, že sú potrebné dva podpisy jej neprišlo zvláštne. Zo strany obchodnej zástupkyne žalovaného jej nebolo dané do pozornosti, že je daná možnosť rozhodnutia sa medzi podpísaním alebo nepodpísaním rozhodcovskej doložky. Uviedla, že doposiaľ vôbec nerozumie obsahu pojmu rozhodcovská doložka, zo strany obchodnej zástupkyne je tento pojem nebol ani spomínaný, ani vysvetlený.
Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na existenciu uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. XX U. XXX/XXXX-XXX, ktorým Krajský súd v Trenčíne potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa o nariadení predbežného opatrenia, ktorým žalovanému uložil, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej doložky v časti XV. VPP z 21. 5. 2007 v znení ich dodatkov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Poukázala na to, že žalobkyňa pri podpise VPP podpisovala aj článok XV, ktorý hovorí o tom, že všetky spory vzniknuté budú riešené arbitrážnym konaním. Z bodu 2 tohto článku vyplýva, že žalovaný sám vybral arbitrážny súd. Ak by žalobkyňa nechcela podpísať rozhodcovskú doložku, nemohla by podpísať ani VPP. Namietla individuálne dojednanie Osobitných zmluvných v dojednaní č.01/2007 ktoré predstavujú rozhodcovskú doložku, vzhľadom tomu, že sa jedná tak isto predtlačený formulár a zo strany žalovaného nebolo možné tento individuálne dojednať.
Právny zástupca žalovaného poukázal na existenciu právoplatných rozsudkov, ktoré posúdili rozhodcovskú doložku ako platnú a individuálne dojednanú. Žalovaný pri uzatváraní rozhodcovskej doložky splnil podmienku, že poistník mal možnosť ovplyvniť obsah dojednania o rozhodcovskej doložke, taktiež splnil podmienku dostatočného informovania spotrebiteľa pred uzavretím poistenia a to autorizovanou treťou osobou, odlišnou od poisťovne, žalovaný vytvoril ďalší priestor pre individuálne dojednania so spotrebiteľom, čím vytvoril dostatočné garancie v zmysle spotrebiteľského práva, aby priemerne obozretný spotrebiteľ bol riadne odborne a dostatočne informovaný, aby vznik poistného vzťahu nebol podmienený dohodou o rozhodcovskom konaní, bez ktorej by poistný vzťah vôbec nevznikol. Listiny, ktoré v konaní predložil žalovaný svedčia o tom, že spotrebiteľovi boli poskytnuté jasné a zreteľné informácie, spotrebiteľ bol informovaný o možnosti voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Poukázal na výnimočnosť poistnej zmluvy, ktorá v rámci právnej úpravy výslovne predpokladá uzavretie dohody o rozhodcovskom konaní v rámci poistného vzťahu (§ 828 a ods. 3 Občianskeho zákonníka), kde ide o jedinú typovú zmluvu v civilnom práve, kde súkromnoprávny kódex explicitne počíta s dohodou o rozhodcovskom konaní ako súčasťou zmluvného vzťahu. To vylučuje, aby bola rozhodcovská zmluva v poistnom vzťahu bola ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13 EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka
nenechala v zmysle Smernice 93/13 EHS, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 smernice nemôže byť záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1, prvá veta, zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva z časti XV VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Navyše, v bode 7a článku XVII. VPP - z ktorého žalovaný odvodzuje svoj nárok, ktorý si uplatnil pred rozhodcovským súdom , je výslovne uvedené, že žalovaný je oprávnený si túto pohľadávku uplatniť podľa zásad dohodnutých v VPP pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka sa nachádza sa aj na poslednej strane VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy v časti - osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007, ktoré okrem rozhodcovskej doložky obsahujú aj iné zmluvné dojednania týkajúce sa zániku poistenia. Rozhodcovská doložka je písaná drobným textom, ktorý od ostatného textu nie je žiadnym spôsobom odlíšený, prípadne zvýraznený.
Aj pri vynaložení náležitej starostlivosti je teda vysoko pravdepodobné, že ustanovenia o rozhodcovskej doložke uniknú pozornosti spotrebiteľa. To nakoniec potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi, keď uviedla, že pri podpise zmluvy si nebola vedomá toho, že podpisuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje na tú istú rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v článku XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP. Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie , ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniam i Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(napr. možnosť výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi, vytvorenie rozhodcovského súdu podľa potreby dodávateľom , procesný postup rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje v skrátenom konaní, pričom lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo je lehota kratšia ako lehota podľa O.s.p., zaplatenie sumy 70 € ako podmienka na prihliadnutie na odpor, priznaná výška v trov konania mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu).
V tomto smere súd poukazuje aj závery v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 5. 2011, sp.zn. 20 CoE 24/2011, podľa ktorého súd v obdobnej veci judikoval, že: spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi predložená, nie o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porovnaj § 8 ods. 4 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa ). Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. V zmysle cieľov Smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách, článku 5 a nasl. ,len sotva by odvolací súd uveril, že dodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný podal návrh na začatie konania pred rozhodcovským súdom dňa 4. 1. 2012 napriek tomu, že Okresný súd Trenčín uznesením z 2. novembra 2009 č.k. 11 C 91/2009-572 v spojení s opravným uznesením z 1. decembra 2009 č.k. 11 C 91/2009-648 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky v časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21. mája 2007 v znení ich dodatkov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konanie v predmetnej veci doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozsudok rozhodcovského súdu zrušil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že právo na náhradu trov konania vzniklo žalobkyni, ktorej žalobe súd v plnom rozsahu vyhovel, čo svedčí o jej plnom úspechu.
Z obsahu plnej moci udelenej žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX (číslo listu 6 súdneho spisu) vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie v tomto konaní občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“, ktoré je v zmysle stanov predložených žalobkyňou založené za účelom „poskytovania neplatených právnych služieb spotrebiteľom“. Tento vzťah medzi účastníkom konania a jeho zástupcom, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľov založený splnomocnením nezakladá právo žalobkyne na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré si združenie uplatnilo. Samotná skutočnosť, že združenie splnomocnilo na svoje zastupovanie advokátku JUDr. Darinu Solárovú neodôvodňuje záver, že táto advokátka poskytovala právnu pomoc žalobkyni, nakoľko medzi žalobkyňou a advokátkou JUDr. Darinou Solárovou z dôvodu absencie priameho plnomocenstva nevznikol vzťah majúci charakter vzťahu klient - advokát. Advokátka JUDr. Darina Solárová poskytovala právnu pomoc priamo združeniu, ktoré si tak náklady z vlastnej činnosti (vrátane využívania služieb advokátmi) hradí samo.
Pretože žalobkyni nemožno z vyššie uvedených dôvodov priznať trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania zo spisu nevyplývajú, súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pričom pri tomto rozhodnutí o trovách konania súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.