Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-116-2012.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a sudcov JUDr. Andrey Mazákovej a JUDr. Juraja Tymka, vo veci žalobcu: J. B., M.. XX.X.XXXX, Q. F. W. XXX, G. D., proti žalovanému: Združenie vlastníkov lesných, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch Hrhov, so sídlom v Hrhove, zastúpenému Ing. Štefanom Čeľovským, Trebišov, Cukrovarská 21, o náhradu škody, o odvolaniach oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 12. marca 2013 č. k. 12C 21/2011 - 93 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z hotových výdavkov v sume 37,72 €, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Predmetom konania je žaloba o náhradu škody v sume 300 € úmyselne spôsobenej odcudzením dreva z vlastného lesa žalobcu (S. U. Č.. XXXX, B.. Ú.. W.), o existencii ktorej sa žalobca dozvedel začiatkom septembra alebo októbra 2010, keď ohliadkou na mieste samom zistil, že bolo vyrúbané drevo, množstvo ktorého odhadol približne na 15 m3, pričom bol presvedčený, že výrub bol prikázaný predsedom žalovaného združenia s tým, že popieral, žeby išlo o kalamitné drevo.
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol v podstate s odôvodnením, že žalobca napriek tvrdeniu o vzniku škody výrubom stromov údajne na jeho pozemku presvedčivo nepreukázal, kde, na ktorom pozemku, resp. na ktorej časti dielca sa nachádza jeho pozemok, kde malo dôjsť k výrubu stromov, v akom množstve, v akom časovom období a ani kto mal byť zodpovedný za tento výrub, v dôsledku čoho nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku škody (§ 420 Obč. zák. - porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou a zavinenie). Vychádzal zo zistenia, že parcela, za vlastníka ktorej sa žalobca považuje, je výlučným vlastníctvom jeho dcéry, F. S. na základe darovacej zmluvy z 19.4.2010 (C. Č.. XXX), ktorou žalobca i jeho manželka ako darcovia titulom vecného bremena mali zriadené právo bezodplatného doživotného užívania darovaných nehnuteľností. S poukazom na ustanovenia zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch konštatoval, že žalované združenie nesporne má povinnosti aj pri ochrane lesov súvisiacich so starostlivosťou o lesy a lesné pozemky, pričom má právo a zároveň aj povinnosť na lesných pozemkoch hospodáriť, že k jeho povinnostiam a
oprávneniam okrem iného patrí aj realizácia tzv. náhodnej ťažby dreva, aby nedochádzalo k šíreniu a premnoženiu škodcov (§ 23 ods. 5 citovaného zákona). Dospel tak k záveru, že pokiaľ žalovaný realizuje ťažbu, je to v súlade s určitým harmonogramom a v súlade so zákonom, preto mal za vylúčené aj protiprávne konanie žalovaného pri realizácii ťažby dreva. Tak dospel k záveru, že žalobca sa dostal do dôkaznej núdze. Preto žalobu zamietol.
Úspešnému žalovanému priznal náhradu jeho trov (§ 142 ods. 1 OSP), výšku ktorých určil sumou 197,08 €, pozostávajúcou z odmeny za jednotlivé úkony vykonané zástupcom žalovaného a náhrady hotových výdavkov, vychádzajúc pritom z príkaznej zmluvy z 20.6.2011 uzavretej medzi žalovaným a jeho zástupcom v kombinácii s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.
Rozsudok napadli včas podaným odvolaním obaja účastníci.
Odvolanie žalobcu smeruje proti meritu veci. Poukazuje na to, že ešte v 7.3.2008 (7.3.) žalovanému dal na vedomie, že mieni obhospodarovať vlastný les, a preto zakazuje akýkoľvek zásah v ňom. Daný list adresoval Obvodnému lesnému úradu Rožňava, ktorý v tejto veci zostal nečinný. Trestné oznámenie o krádeži podal na polícii hneď po jej zistení 21.9.2010. Ešte v priebehu konania pred súdom prvého stupňa špecifikoval, že škoda v podobe odcudzenia 15pm dreva z jeho lesa činí 300 €, vie, kde sa nachádza jeho les, dokladmi potvrdil, že v dielci 37 podľa štatistických výkazov sa vyrezalo 44 m3 dreva. Namieta tým proti záverom súdu prvého stupňa, že tieto skutočnosti neuviedol, resp. nepreukázal. Tvrdí, že drevo z jeho lesa bolo odcudzené zámerne a vedome.
Odvolanie žalovaného smeruje proti výroku o trovách konania. Navrhuje rozsudok v tomto rozsahu zmeniť tak, že mu bude priznaná náhrada trov prvostupňového konania v sume 410 € pozostávajúca z jednotlivých úkonov právnej služby, režijného paušálu, náhrady za stratu času a cestovné, všetko na základe vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., podľa ktorej si uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 32,58 €.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vecne nevyjadril, v podstate len zopakoval, že trvá na svojom odvolaní, žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril vôbec.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenými účastníkmi konania (§ 201, 202 a 204 OSP), postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že rozsudok v merite veci je potrebné potvrdiť a výrok o trovách konania je potrebné zmeniť.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s tým, že vyhlásenie rozsudku od 21. júna 2013 bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28. júna 2013 o 8.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212 na II. poschodí (§ 156 ods. 1 a 3 za použitia § 211 ods. 2 OSP).
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, ktoré účastníci označili na preukázanie svojich tvrdení, na základe týchto riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil právny záver a aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav, čím vec právne posúdil. Pri tomto posúdení súd prvého stupňa použil správny právny predpis a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože je správne a presvedčivé, preto na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa a správnosť na ne nadväzujúcich právnych záverov. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že nie sú splnené vyššie vymenované zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to práve z dôvodov, na ktoré súd prvého stupňa poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku. Lesná parcela 3272 je zahrnutá v lesnom pozemkovom fonde. Na základe Lesného hospodárskeho plánu žalované združenie hospodári na celej ploche lesa, pričom k vyčleneniu predmetnej parcely dosiaľ nedošlo. Ak výrub sa aj uskutočnil z dielca 37, žalobca nevedel preukázať, kde konkrétne v tomto dielci v teréne sa nachádza predmetná parcela č. 3272. Bez geometrického plánu to ani nie je možné. Žalobca takýto geometrický plán nepredložil. Zameranie, ktoré si dal vyhotoviť prostredníctvom GPS nie je určujúce ani záväzné. Nevedel preukázať ani konkrétne množstvo dreva vyťaženého z predmetnej parcely 2373. Množstvo dreva vyťaženého z dielca 37 je len limitujúcim prvkom, avšak nijako nedokazuje, žeby z parcely 2372 bolo vyrúbaných 15pm dreva. Žalobca nepreukázal ani to, žeby výrub bol protizákonný. Odhliadnuc od uvedeného, dňa 21.9.2010, kedy malo dôjsť ku škode, žalobca už nebol vlastníkom parcely, ktorú darovacou zmluvou z 19.4.2010 spolu so svojou manželkou daroval dcére F. S.. Preto pokiaľ škoda na danej parcele skutočne aj vznikla tak ako to opisuje žalobca a pokiaľ aj by za ňu zodpovedal žalovaný, nejde o škodu spôsobenú žalobcovi, ale vlastníkovi danej parcely. Na tomto závere nič nemení ani vecné bremeno doživotného bezodplatného užívania predmetnej parcely. Už len táto samotná okolnosť vylučuje úspešnosť uplatneného nároku na náhradu škody, žalobca však nepreukázal existenciu ani jednej zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo veci samej potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).
Výrok o trovách konania bolo potrebné zmeniť, pretože splnomocnený zástupca, ktorý v konaní zastupoval žalovaného, nie je advokátom, pričom podľa § 137 OSP nárok na odmenu za zastupovanie má len advokát. Iný zástupca účastníka má nárok len na náhradu hotových výdavkov. V občianskom súdnom konaní v rámci rozhodovania o trovách konania súd postupuje len podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nemôže prihliadať na dohody uzavreté medzi účastníkom a jeho zástupcom, preto z tohto hľadiska je irelevantné, ako sa títo medzi sebou dohodli o odmene zástupcu, ktorý nie je advokátom.
Hotovými výdavkami v danom prípade sú cestovné a stravné. Žalovaný uplatnil náhradu trov cestovného za jednu cestu dňa 12.3.2012 z Trebišova do Rožňavy a späť vykonanú vlastným motorovým vozidlom. Zástupca žalovaného nebýva ani nepracuje v Rožňave, preto za uplatnený deň má nárok na úhradu skutočných, účelných a hospodárnych výdavkov cestovného. So zreteľom na to, že medzi mestami Trebišov (miesto bydliska zástupcu) a Rožňava k 12.3.2012 neexistovalo priame dopravné spojenie, pričom pri alternatívne cestovania s prestupovaním v Košiciach, so zreteľom na začiatok pojednávania o 10,00 hod. by bolo potrebné nahrádzať aj náklady s ubytovaním, odvolací súd je toho názoru, že okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom. Preto žalovanému patrí náhrada za používanie cestného motorového vozidla jeho zástupcom podľa príslušných ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. Takto za cestu 12.3.2012 na súdne pojednávanie mu patrí náhrada za spotrebované pohonné látky a základná náhrada v zmysle § 7 č. 283/2002 Z. z. Na trati dlhej 123 km bolo použité jeho vlastné osobné motorové vozidlo značky U. XXX X.X W. V.: A. XXX Q. s priemernou spotrebou 6,4 l/100 km, preto pri cene PHM 1,45 €/l a sadzbe základnej náhrady 0,183 € výška náhrady cestovného je 33,91 €. Pre vznik nároku na stravné je potrebné, aby cesta v jednom kalendárnom dni trvala minimálne 5 hodín. So zreteľom na to, že prekonanie vzdialenosti medzi danými dvoma mestami autom trvá cca 2,5 hod., daná podmienka je splnená, a preto patrí aj stravné v sume 3,80 € (opatrenie MPSVaR SR č. 533/2010 Z. z.). Z uvedených dôvodov žalovanému patrí náhrada hotových výdavkov titulom cestovného a stravného spolu v sume 37,72 €, odvolací súd preto zmenil výrok o trovách prvostupňového konania tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku (§ 220 OSP).
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.