Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/69/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: Š. P., X.. XX.X.XXXX, L. R. X. Y., L. XX, právne zastúpeného JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanej: B. P., X.. XX.XX.XXXX, L. J. X, F. F. XXXX/XX, Česká republika, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 175,25 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31. 8. 2012 domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti a to rozostavanej stavby rodinného domu postavenej na parcele registra M. číslo XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. Y.. V návrhu uviedol, že ako vlastníčka rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XXXX/XX je v katastri nehnuteľností zapísaná žalovaná. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 3. 12. 1996 od darcov Š. P., nar. XX. X. XXXX a C. P., nar. XX. X. XXXX. Menovaní boli ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní do katastra nehnuteľností na základe žiadosti o zápis domu, ktorej prílohou bolo rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie na meno Š. P. ani C. P. neexistuje, nebolo nikdy vydané. Kolaudačné rozhodnutie na meno Š. P., ktoré bolo predložené v iných súdnych konaniach vedených tunajším súdom, je falošné. Na kolaudačnom rozhodnutí bolo prebielené meno žiadateľa, ako aj číslo parcely. Rozhodnutie nie je opatrené pečiatkou právoplatnosti. Rovnako rozhodnutie o pridelení súpisného čísla je neplatné a to z dôvodu, že bolo vydané na základe neplatného kolaudačného rozhodnutia a tiež z dôvodu, že bolo vydané Obecným úradom R. Y., ktorý nemá právnu subjektivitu a nie je podpísané štatutárom obce. Z uvedeného je zrejmé, že neexistoval právny podklad pre zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaná, a ani jej právni predchodcovia, nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľnosti, svoje vlastnícke práva nikdy nepreukázali. Stavba rodinného domu bola uskutočnená bez stavebného povolenia, bez vyhotovenia projektu a nikdy nebola dokončená. V súčasnosti je podľa technickej správy na stupni rozostavanosti 75 až 85 %. Túto rozostavanú stavbu staval on a preto sa cíti byť jej vlastníkom.

Na pojednávaní žalobca uviedol, že vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa domáha z dôvodu, že v tejto nehnuteľnosti sú jeho peniaze a práca a teda musí mať v nej svoj podiel a to viac ako v 1/2-ici. Stavbu rodinného domu staval spolu s nebohým bratom E. P.. Ide v podstate o čiernu stavbu, ktorú spolu s bratom stavali s tým, že jedna polovica domu bude jeho. Po smrti brata dom už nedokončil z

dôvodu, že boli začaté súdne konania ohľadom tejto nehnuteľnosti. Dom začali spolu s bratom stavať okolo roku 1975 bez stavebného povolenia. Stavali ho na pozemkoch v R. Y., ktoré boli vo vlastníctve ich otca nebohého Š. P., ktorý s tým súhlasil. Otec sa vtedy vyjadril, že jemu stačí bývanie vo Š., kde bývali pôvodne aj oni s rodičmi a že nemá dôvod stavať nový dom. Dom s bratom stavali svojpomocne. Pomáhali im pri tom ich známi. V uvedenom čase pracoval a pracoval taktiež jeho nebohý brat E.. Pred začatím stavby sa s bratom dohodli, že si dom rozdelia na polovicu, prípadne ak bude dom užívať len jeden z nich, finančne sa vyporiadajú. Žalovaná v tom čase a to od roku 1971 žila v Českej republike. V čase začatia realizácie stavby on mal 22 rokov, býval a pracoval taktiež v Českej republike. Nebohý brat E. mal 17, resp. 18 rokov, býval v tom čase s rodičmi vo Š. a mal tesne pred vojenčinou. Nebohý brat E. sa do stavby rodinného domu nasťahoval ešte pred rokom 1978 napriek tomu, že dom nebol úplne dokončený. S bratom v dome žil aj ich otec, matka v tom čase žila pri žalovanej v Českej republike. On býval v tom čase v J., odkiaľ sa vrátil niekedy v roku 1980, krátky čas žil v predmetnom dome. Následne sa však oženil a odvtedy žije v R. X. Y.. Pokiaľ sa týka jeho výpovede v konaní vedenom tunajším súdom pod číslom 4C/24/2008 uviedol, že v tomto konaní bol vypočutý ako svedok a svojou výpoveďou vyšiel v ústrety synom nebohého brata Jozefa, ktorí ak by dom dostali, bol by spokojný. Potvrdil, že v podstate predmetný rodinný dom staval brat E., on mu len pomáhal. V uvedenom čase totiž mal kde bývať a bratovi pomáhal, aby mal kde bývať on so svojou rodinou.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že stavebníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli jej rodičia, ktorí sa rozhodli postaviť dom ešte v roku 1967. Dom sa staval svojpomocne a žalobca spolu s bratom nebohým E. P.H. rodičom so stavbou domu pomáhali. Ona v tom čase žila v Českej republike, ako aj žalobca. Nebohý brat E. v čase, keď sa rodičia rozhodli stavať dom, bol ešte maloletý. Neskôr bol na vojenčine a po návrate z nej sa hneď oženil. Nemal teda finančné prostriedky na stavbu, keďže sa musel starať o rodinu. Vlastníčkou nehnuteľnosti je od roku 1986, kedy jej ju darovali jej rodičia a to z dôvodu nezhôd medzi rodičmi a žalobcom a synmi po nebohom bratovi E.. Je pravdou, že dom nebol úplne dokončený a to z dôvodu, že rodičia už nemali peniaze a nevládali stavbu dokončiť vzhľadom na ich vek.

Svedok E. R. uviedol, že pomáhal žalobcovi pri stavbe predmetnej nehnuteľnosti a to na základe toho, že žalobca ho oslovil ako priateľa a povedal mu, že s bratom stavia dom. Pokiaľ pomáhal pri stavbe, bol tam žalobca a jeho brat E.. Títo sa bavili aj s ostatnými ľuďmi, ktorí tu pracovali, z čoho nadobudol dojem, že stavbu organizujú oni dvaja. Potvrdil, že na stavbe videl aj rodičov žalobcu. K tomu kto a z akých finančných prostriedkov staval túto stavbu sa jednoznačne vyjadriť nevedel. Vedel však o tom, že žalobca v tom čase mal dobrý príjem, pracoval v Českej republike.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXX katastrálne územie R.Á. Y. a to parcely registra M. číslo XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX. Podľa výpisu z listu vlastníctva predmetné nehnuteľnosti získala darovacou zmluvou, ktorej vklad bol v katastri nehnuteľností povolený pod číslom V 8175/96-4/97.

Z technickej správy predloženej žalobcom, vypracovanej Pavlom Karchňákom dňa 14. 6. 2012, ktorej účelom je vybavenie dodatočného stavebného povolenia bolo zistené, že stupeň rozostavanosti stavby bol určený na cca 75 až 85 % s tým, že pre ukončenie prác je potrebné ukončiť stavebné práce v prízemí objektu, hygienické zariadenie na poschodí a vybudovať oceľové schodisko z priestoru obývacej izby do poschodia. Podľa tejto správy stavba domu bola začatá v júli 1978 a v súčasnej podobe je cca od roku 1981.

Pod číslom 3C/1550/1998 bolo tunajším súdom vedené konanie na návrh C. P., E. P. a U. P. proti žalovanej B. P. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie R. Y., domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele č. XXXX/XX. Žalobný návrh

bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30. 11. 2001 zamietnutý z dôvodu, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že výlučným stavebníkom predmetnej nehnuteľnosti bol ich právny predchodca E. P., môžu sa stať vlastníkmi nehnuteľnosti iba na základe dedenia, žiaden iný spôsob nadobudnutia vlastníctva im nesvedčí. Zo strany žalobcov v rámci odvolacieho konania došlo k späťvzatiu žaloby a preto uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 9. 2004 bol uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušený a konanie zastavené.

Dňa 26. 3. 2004 bol zo strany uvedených žalobcov, t. j. C. P., E. P. a U. P. proti žalovanej B. P. podaný žalobný návrh, ktorým sa domáhali určenia, že rodinný dom v R. Y., súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX patrí do dedičstva po poručiteľovi E. P.. Konanie bolo vedené pod číslom a rozsudkom zo dňa 30. 3. 2006 bol žalobný návrh zamietnutý. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku vykonané dôkazy svedčia o tom, že stavebníkom domu bol Š. P. a C. P., synovia E. P. a Š.V. P. im ako blízki príbuzní so stavbou pomáhali. Zo strany žalobcov nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že predmetný dom nadobudol vlastnícky výstavbou E. P.. Zo strany žalobcov došlo v priebehu odvolacieho konania opätovne k späťvzatiu žalobného návrhu a preto uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. 11. 2007 bol aj tento rozsudok zrušený a konanie zastavené. V uvedenom konaní bol ako svedok vypočutý žalobca, ktorý na pojednávaní konanom dňa 19. 12. 2005 uviedol, že predmetný rodinný dom v R. Y. začal stavať pre seba jeho nebohý brat E. P.. Na stavebnom povolení bol uvedený aj ich otec, keďže bol vlastníkom pozemku. Dom staval a financoval nebohý brat E., ale aj on s tým, aby do budúcna mal istotu, že v tomto dome bude môcť aj bývať.

Pod číslom bolo tunajším súdom vedené konanie na návrh C. P., E. P. a U. P. proti žalovanej B. P., ktorým sa opätovne domáhali určenia, že predmetný rodinný dom patrí do dedičstva po nebohom E. P.. Rozsudkom zo dňa 16. 4. 2009 tunajší súd určil, že rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele XXXX/XX katastrálne územie R. Y., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, patrí do dedičstva po nebohom E. P., zomrelom 6. 4. 1992 v pomere 1/2-ice a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 9. 2010 bol uvedený rozsudok tunajšieho súdu v zamietavej časti potvrdený. V ostatnej časti bol rozsudok zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Konanie bolo ukončené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2. 6. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. 7. 2011 tak, že žaloba žalobcov bola napokon v celom rozsahu zamietnutá. V konaní bolo preukázané, že stavebníkmi rodinného domu bol nebohý Š. P.C.G., ako aj nebohý E. P.. Vyplynulo to z množstva svedeckých výpovedi , ako aj listinných dôkazov a to stavebného povolenia, ktoré bolo vydané pre oboch menovaných a rovnako existujú dve povolenia k užívaniu stavby vydané na nebohého Š. P., ale aj nebohého E. P.C.. Podľa odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu v uvedenej veci žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie dohody medzi nebohým E. P. a nebohým Š. P. o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k veci, t. j. rodinnému domu č. XXX. Žalobkyňa v 1. rade C. P. v tomto konaní na pojednávaní dňa 14. 7. 2008 uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť staval jej nebohý manžel E. P. a pri výstavbe domu mu pomáhal brat Š. P., ktorý na stavbe aj pracoval, avšak pre svojho brata. Nehnuteľnosti pozostáva z pôvodnej stavby a prístavby pričom prístavbu staval švagor Š. P. pre seba. Celá nehnuteľnosť je však označená jedným súpisným číslom a je zapísaná na jednom liste vlastníctva. Žalobca, ktorý bol v uvedenom konaní ako svedok dňa 8. 9. 2008 vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že stavebníkom nehnuteľnosti bol jeho nebohý brat E.. Pokiaľ sa týka prístavby uviedol, že túto financoval z vlastných finančných prostriedkov po dohode s bratom, že prístavbu síce staval on, ale bude slúžiť pre brata E. a jeho rodinu. Celá nehnuteľnosť pozostávajúca z dvoch častí teda patrila jeho bratovi E..

Tunajším súdom je vedené konanie pod číslom 8C/124/2011, ktorým sa žalobcovia E. P. a U. P. ako nástupcovia nebohého E. P. domáhajú proti žalovanej B. P. určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľnosti - domu súpisné číslo XXX v obci R. Y.. Uvedený žalobný návrh bol zamietnutý, rozhodnutie súdu doposiaľ nie je právoplatné.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto právna neistota vznikla. Žaloba o určenie vlastníckeho práva prichádza do úvahy vtedy, ak sa vlastníckemu právu a vlastníkovi nemôže poskytnúť ochrana inou žalobou. V danej veci ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, je v katastri nehnuteľnosti zapísaná žalovaná. Vzhľadom k tomu a k tomu, že žalobca tvrdí, že je staviteľom tejto nehnuteľnosti a teda, že z dôvodu realizácie a financovania stavby je jej vlastníkom súd má za to, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Postavenie stavby je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Súd preto v konaní sa zaoberal otázkou, kto bol stavebníkom predmetnej nehnuteľnosti. Stavebníkom je pritom ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba a na ktorého príkaz sa stavba realizuje, teda ten, kto stavbu zriadil. Rozhodujúcim okamihom je pritom to, na čom sa účastníci stavby dohodli a okamih vzniku stavby. Stavba ako vec vzniká v zmysle práva v okamihu, keď je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia. Dokončovacie práce sú už bezvýznamné pre určenie vlastníckych práv k stavbe.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia vlastníckeho práva poukazujúc na to, že stavebníkom rodinného domu bol on. V konaní vedenom tunajším súdom pod číslom 4C/24/2008 už bolo konštatované (v odôvodnení rozhodnutí), že stavebníkmi predmetnej stavby boli nebohý Š. P. - otec žalobcu a nebohý E. P. - brat žalobcu. Súd tak rozhodol na základe nie len listinných dôkazov a účastníckych výpovedí, ale aj na základe výsluchu viacerých svedkov, ktorí potvrdili, že na stavbe pracoval nebohý E. P., ako aj žalobca. Medzi inými v uvedenom konaní bol vypočutý aj žalobca - ako svedok, ktorý tvrdil, že pri stavbe rodinného domu pomáhal bratovi a to prácou, ale aj finančne a že celá stavba patrí práve nebohému bratovi E.. Tak isto vypovedal ako svedok v konaní vedenom tunajším súdom pod číslom 3C/48/2004. Uvedené je v rozpore s jeho tvrdením v žalobnom návrhu v tomto konaní, kde uviedol, že stavebníkom bol on a je teda vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Toto tvrdenie je v rozpore aj s jeho účastníckou výpoveďou, kde potvrdil, že stavbu staval spoločne s nebohým bratom E. a keďže ten zomrel vlastníkom stavby je výlučne on. Poukazujúc na uvedené rozpory v tvrdeniach žalobcu súd má za to, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že stavebníkom predmetného rodinného domu bol on. Neobstojí pritom tvrdenie žalobcu, že v konaní vedenom pod č. a č. vypovedal, že stavebníkom je výlučne nebohý E. P. z dôvodu, že tak chcel pomôcť jeho nástupcom, keďže bol v uvedenom konaní vypočutý ako svedok po poučení podľa Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný úmysel stavať dom pre seba, ani jeho záujem dom užívať. V čase keď sa stavba realizovala mal zabezpečené bývanie a prácu v Českej republike a dokončovacie práce, ako už bolo uvedené sú bezvýznamné pre určenie vlastníckych vzťahov k stavbe. Už z týchto dôvodov bolo nevyhnutné návrh žalobcu zamietnuť. Súd zamietol ďalší návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu a to vypočutie svedka F. Š., z dôvodu, že mal byť vypočutý na obdobné skutočnosti, ako vypočutý svedok v tomto konaní, ale aj svedkovia v oboznámených spisoch tunajšieho súdu.

Súd už len poukazuje, že pokiaľ aj by bolo zo strany žalobcu preukázané, že stavebníkom bol on spolu s nebohým bratom Jozefom z jeho strany by musela byť preukázaná existencia dohody o vzniku spoluvlastníckych práv k stavbe. Ak je totiž stavba stavaná spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi, obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych práv. Žalobca v tomto konaní nepreukázal existenciu takejto dohody a jej existencia nebola preukázaná ani v konaní vedenom pod č. .

Pokiaľ sa týka stavebného a kolaudačného rozhodnutia, tieto sú bezvýznamné z hľadiska určenia vlastníckeho práva. Ich vydanie nemá za následok vznik vlastníckeho práva k stavbe. Rozhodnutia vydáva stavebný úrad, pričom stavebné povolenie určuje záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a kolaudačné povolenie je povolením na užívanie stavby. Uvedené rozhodnutia sa preto nedotýkajú vlastníckych vzťahov k stavbe.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných ustanovení. Náhradu trov konania priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Právna zástupkyňa žalovanej vyčíslila trovy konania v celkovej výške 199,49 eur. Priznané trovy konania žalovanej pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli určené podľa vyhlášky č. za 2 úkony právnej pomoci a to prevzatie a prípravu zastupovania dňa 16.11.2012 () vo výške 58, eur a účasť na pojednávaní dňa 1.7.2013 () vo výške 60, eur. Trovy ďalej pozostávajú z režijného paušálu za úkon v roku 2012 vo výške 7,63 eur a úkon v roku 2013 vo výške 7,81 eur. Spolu odmena a režijný paušál vo výške 134,20 eur. Ďalej bola žalovanej priznaná náhrada hotových výdavkov právnej zástupkyne za cestu Košice - Spišská Nová Ves a späť. Cestovné právna zástupkyňa si uplatnila vo výške cestovného motorovým vozidlom a to v polovici z dôvodu, že sa ako právna zástupkyňa žalovanej zúčastnila dňa 1.7.2013 aj konania vedeného tunajším súdom pod č. . Zo strany právnej zástupkyne nebola preukázaná nevyhnutnosť cesty motorovým vozidlom, cena pohonných hmôt, ani priemerná spotreba jej motorového vozidla, pri ktorej vychádzala pri výpočte. Súd preto priznal cestovné len vo výške cestovného vlakom za jednu cestu Košice - Spišská Nová Ves vo výške 4,- eur, poukazujúc aj na dobré vlakové spojenie medzi týmito mestami. Náhrada straty času za cestu na pojednávanie bola priznaná za 3 polhodiny t.j. trikrát 12,35 eur, t.j. vo výške 37,05 eur. Spolu bola žalovanej priznaná náhrada trov konania vo výške 175,25 eur (odmena 118,76 eur, režijný paušál 15,44 eur, náhrada straty času 37,05 eur a cestovné 4,- eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.