Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-105-2010.pdf
PDF · 98.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/105/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : U.. O. I., I. Z. T. Č.. XXX/X, M., zast. advokátom JUDr. Marian Zányim, so sídlom Alžbetínske nám. č. 1203, proti odporcovi : S. I. S..X..F.., S. S. Z. T. Č. XXX/X. M., U. : XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Liborom Hetmerom, so sídlom M.R.Štefánika č. 4, Nové Zámky, o návrhu na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzením podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 810,90 € k rukám JUDr. Libora Hetmera do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.7.2010 domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka v obchodnej spoločnosti S. I. S..X..F.., zapísaná v obchodnom registri F. S. K. J., F. S. K. K. Č. XXXXX/T na tom právnom základe, že v ďalšom nie je spôsobilý vykonávať konateľstvo uvedenej spoločnosti , keď oznámil 3.11.2008, že sa vzdáva konateľstva, ktoré oznámenie obchodná spoločnosť mala prevziať 4.11.2008, následne zvolal, ako jeden z dvoch konateľov, valné zhromaždenie na deň 17.12.2008, ktorú pozvánku druhá konateľka prevzala 1.12.2008 a navrhovateľ 27.11.2008, ktorého valného zhromaždenia sa nezúčastnila druhá konateľka, kde malo byť prijaté uznesenie, že obchodná spoločnosť berie na vedomie, vzdanie sa konateľstva U.. O. I. dňom 4.11.2008. Odvolaním sa na ust. § 148 ods. 1 Obch. zákona, sa následne domáhal súdnou cestou , aby jeho účasť spoločnosti bola zrušená , keďže nemožno od neho spravodlivo požadovať , aby v spoločnosti zotrval, ktorú skutočnosť zdôvodňoval podnikaním ako živnostník už dlhodobo, v dôsledku čoho nestíhal prácu konateľa ako aj strata dôvery k druhej konateľke a jej manželovi, z dôvodu podozrenia z poškodzovania spoločnosti. proti ktorému bola podaná obžaloba vydaný trestný rozkaz, ktorý v dôsledku podanému opravnému prostriedku nenadobudol právoplatnosť.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, majúc za to, že v zmysle § 148 ods. 1 obch. zákona, môže súd iba zo závažných dôvodov zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti, pre ktoré by bolo pre spoločníka nespravodlivé jeho ďalšie zotrvanie v nej, ktoré spočívajú predovšetkým v závažnom porušení zákona alebo obmedzení práv spoločníka zo strany spoločnosti, alebo ostatných spoločníkov, alebo iné závažné dôvody na strane spoločníka majúc za to, že navrhovateľ sa nezákonným spôsobom pokúšal zbaviť svoje zodpovednosti konateľa aj spoločníka, pričom je zodpovedným odborným zástupcom zo stavebnej činnosti, ktoré vykonáva spoločnosť a sú ťažiskovými činnosťami spoločnosti čo si vyžaduje , aby ako spoločník mal majetkovú účasť a zodpovednosť za spoločnosť, keď spoločnosť má zapísané sídlo na adrese navrhovateľa.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, zadovážením listinných dôkazov, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že v spoločnosti odporcu v podstate tri roky aktívne nie je činný, čo konštatoval v septembri 2011, keď podal trestné oznámenie na druhú konateľku z dôvodu zneužitia finančných prostriedkov spoločnosti, súčasne aj voči jej manželovi pre poškodzovanie práv spoločnosti, v súvislosti s čím neskôr predložil písomnú obžalobu podanú na F. S. B. S. K. Z. Č. XT XXX/XXXX voči K. D., pre trestný čin krádeže, podľa § 247 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005, ktorej veci bol 20.5.2013 bol vydaný trestný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podal opravný prostriedok obžalovaný. Poukázal na svoje podnikanie na základe živnosti, v dôsledku čoho nemal už nič spoločné s aktivitami odporcu a nie je ani informovaný zo strany odporcu o jeho činnosti. Nemal vedomosti o tom, že by on bol poverený v rámci spoločnosti s prevážnou činnosťou na úseku stavebníctva, keď predtým mala odporkyňa tvrdiť, že nemajú rozdelenú pôsobnosť, ako konatelia a spoločníci. Potvrdil však, že on je vyučený ako stavebný inžinier a odporkyňa ako ekonómka. Poprel, že by bol informovaný druhou konateľkou o činnosti podniku, o príjmoch, o daňových priznaniach, či v tomto smere bolo zvolané valné zhromaždenie druhou konateľkou. On valné zhromaždenie od roku 2008 neinicioval. Ani sa nezúčastnil žiadneho valného zhromaždenia od roku 2008. Nedôvera v druhu konateľku mala vzniknúť v dôsledku prevádzania prác v Nemecku pri vyplácaní miest zamestnancom. Svoje vzdanie sa konateľstva na valnom zhromaždení , ktoré zvolal v decembri, považoval za splnenie podmienky pre zánik jeho funkcie konateľa, hoci nepoprel, že z tohto valného zhromaždenia sa odporkyňa ospravedlnila a žiadala zvolať nové valné zhromaždenie.
Z výpovede konateľky odporcu C. D. vyplynulo, že spoločnosť bola založená v roku 2005, a problémy vystáli koncom roku 2006, kedy bolo podané aj trestné oznámenie,. Tvrdila, že navrhovateľ sa odmietol zúčastniť v marci 2006 valného zhromaždenia na prejednanie daňového priznania za rok 2005 z dôvodu, že ona spreneverila peniaze z jej aktivít v Nemecku v roku 2005. Od tej doby navrhovateľ vôbec nekomunikuje s ňou. Firma nevyvíja žiadnu činnosť. Každým rokom podáva nulové daňové priznanie. Potvrdila okolnosti tvrdené navrhovateľom o zvolaní valného zhromaždenia v roku 2008. Poukázala na jej iniciatívu zvolať valné zhromaždenie a dať celú firmu do konkurzu , keď navrhovateľ odmietol tento postup čo aj písomne potvrdil. V dôsledku týchto okolností neiniciovala ďalšie valné zhromaždenie. Poukázala na rovnaké kompetencie oboch konateľov, v rámci spoločnosti a to zvolávanie valného zhromaždenia, vybavovania všetkých záležitostí činnosti spoločnosti, len vzhľadom na živnosť navrhovateľa mal väčšiu kompetenciu v oblasti stavieb. Zdokladovala svoje písomné ospravedlnenie spolu s doložením potvrdenia o práceneschopnosti, čím dôvodila žiadosť o odročenie valného zhromaždenia konaného 17.12.2008, ako aj plnú moc na zastupovanie, keď navrhovateľ túto skutočnosť neakceptoval, čím mal porušiť ustanovenia spoločenskej zmluvy. Rovnako predložila ospravedlnenie písomné aj za deň 25.11.2008, keď sa konalo valné zhromaždenie spolu so žiadosťou zaradenie programu , čo nebola akceptované. Nepovažovala za dôvodné zrušenie účasti spoločníka spoločnosti, nakoľko navrhovateľ neuviedol žiaden závažný dôvod ani naliehavý dôvod pre ktoré by súd mal postupovať.
Podľa § 148 ods. 1 Obch. zákona, Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia Obchodný zákonník zakotvuje zásadu, že spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Znamená to, že jednostranným prejavom vôle spoločníka (v ktorom oznamuje spoločnosť svoje vystúpenie) nemôže dôjsť k zániku jeho účasti spoločnosti. Takýto úkon by bol v rozpore s § 148 ods. 1 a z toho dôvodu by bol absolútne neplatný. Takisto dojednanie spoločenskej zmluvy o možnosti jednostranného vystúpenia zo spoločnosti (napríklad na základe výpovede) by bolo v rozpore s kogentným ustanovením § 148 ods. 1 a v tejto časti by bola spoločenská zmluva neplatná pre rozpor zo zákona.
Z ustanovenia § 15 ods. 1ž 4 vyplývajú možnosti zániku účasti spoločníka spoločnosti, ktoré sú príkladno uvedené v súlade s ust. § 148 a § 149 , potom postup navrhovateľa, keď zvolal mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia na deň 17.12.2008, ktorého predmetom bolo prejednanie zániku účasti v obchodnej spoločnosti U.. O. I., ktorého sa nezúčastnila odporkyňa, ako to vyplýva aj zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti odporcu konanej dňa 17.12.20087 o 13,00
hod, kde sa konštatuje, že predvolanie bolo riadne doručené a súčasne oznámené navrhovateľovi dňa 10.12.2008, že ju bude zastupovať O.. G. - advokát, ktorý je práceneschopný tvrdiac, že doklad o práceneschopnosti nebol doložený. Preto považoval v zmysle § 9 ods. 8 spoločenskej zmluvy, že valné zhromaždenie bolo uznášania schopné kde bol prítomný spoločník navrhovateľ, ktorý má polovicu všetky hlasov spoločnosti. Bolo schválené uznesenie , kde spoločnosť bral na vedomie vzdanie sa konateľstva konateľom U.. O. I. dňom 4.11.2008. vzhľadom na to, že predmetom sporu bolo zrušenie účasti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzením, uvedená okolnosť zvolania valného zhromaždenia , kde sa vzdáva konateľstva navrhovateľ, bola pre súd nepodstatná, keďže sa nedotýkalo jeho účasti v spoločnosti. Touto okolnosťou nebolo dotknutá účasť navrhovateľa v spoločnosti ako spoločníka.
Odôvodnenosť postupu v zmysle § 148 ods. 1 obch. zákona, , zásadne je len vo výnimočných prípadoch, ktorý môže byť v prípadoch zneužitia práva väčšiny spoločnosti, zdravotné problémy spoločníka, dlhodobá neprítomnosť spoločníka, na základe ktorej by nebolo možné od spoločníka spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti. Môže byť príčinou aj na strane spoločnosti, napríklad v prípade nemožnosti realizovania podnikateľského zámeru spoločnosti. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR je snahou aby spoločnosti nezanikali a v prípade ich zániku sa zvolil zákonný postup. Zásadne vážnymi dôvodmi mohli byť najskôr prípady, že spoločník nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti, v dôsledku konania ostatných spoločníkov a dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku, napríklad spoločnosti a ohrozuje riadnu činnosti (ZSR 62/l996). Keď na strane druhej nebol dôvod na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzením, v dôsledku nezhôd spoločníkov a hospodárskeho úpadku spoločnosti, ako to vyplynulo z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo 179/2000. Takým dôvodom nie je ani prípad, že je menšinovým spoločníkom, ako to vyplynulo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Obo 249/2001.
V tomto prípade zo spoločenskej zmluvy o založení obchodnej spoločnosti s ručením obmedzením S. I. S..X..F.., vyplynulo, že podľa § 10 štatutárnym a výkonným orgánom spoločnosti boli dvaja konatelia a spoločníci, ktorý každý konateľ konal osobne a samostatne. V zmysle § 11 ods. 1 až 5, rovnako pre spoločníkov vyplývali práva podieľať sa na riadení, kontrolnej činnosti spoločnosti, čo ich oprávňovalo nahliadať aj do obchodných kníh, účtovných, evidenčných dokladov, oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia spoločnosti, predkladať návrhy orgánom spoločnosti a požadovať potrebné vysvetlenie. Podieľať sa na zisku spoločnosti, prispievať na základe rozhodnutia valného zhromaždenia na úhradu strát, vykonávať svoju činnosť pre spoločnosť tak, aby dosiahli čo najlepšie hospodárske výsledky.
Navrhovateľ na svoje tvrdenia predložil doklady výpis z účtu, v banke Sparkasse U. F. XX.X.XXXX B. X.X.XXXX z ktorého vyplynulo, že dňa 2.3.2006 bola na účte suma 7.016,56 €, z ktorého bol zaplatený poplatok za účet 9,-€ , poštový poplatok 1,10 € a vykonaná výplata v sume 6.981,46 €, a v ten istý deň 2.3.2006 mal vykonať A. D., ukončenie predmetného účtu výberom ďalšej sumy 25,-€ a doložil potvrdenie banky o zrušení účtu dňa 2.3.2006, ktoré bolo vykonané na základe splnomocnenia konateľkou C. D.D..
Zo spisu F. S. B. S. Č.. XT XXX/XXXX vyplynulo, že v podanej obžalobe zo dňa 28.7.2012 je obvinenou osobou K. D., manžel druhej konateľky, ktorý mal v období od 10.6.2005 do 5.10.2005 na presne nezistenom mieste v S. X. K. E. úmysel si prisvojiť cudziu vec , uskutočniť sedem výberov v hotovosti z bankového účtu, XXXXXXXX K. S. U., v celkovej výške 1.730,04 €, ktorú nedoviedol zamestnancom, čím spôsobil škodu U.. O. I. vo výške 57.535,15 €, čím mal spáchať trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 ods. 5 trestného zákona, účinného do 31.12.2005. Z odôvodnenia vyplýva, že tieto výbery mal odovzdať svojimi zamestnávateľovi odporcovi spoločnosti S. I. S..X..F.., M., pričom U.. O. I. mal byť rovnako spoločníkom tejto spoločnosti s U.. C. D., ktorou firmu zakladali, ktorá firma vykonávala stavebné práce na území Nemeckej republiky a v Českej republike, kde bol K. D. zamestnancom a pri nezrovnalosti vo financiách, ktoré mala mať na starosti U.. D., začal zisťovať stav účtu , keď dospel k tomuto záveru. Zo znaleckého posudku , ktorý bol vypracovaný v rámci vyšetrovacieho konania, sa zistilo, že úhrady prevádzkových výdavkov spoločnosti boli dokladované okrem výdavkov na cestovné náhrady , ktoré neboli dokladované popisom príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade ani na cestovnom príkaze. Cestovné príkazy neboli opatrené podpisom účastníka služobnej cesty a neboli vždy súčasťou výdavkového pokladničného dokladu a niektoré výdavkové doklady neobsahovali meno príjemcu, a vyúčtovanie pracovnej cesty na cestovnom príkaze. V dôsledku čoho vyplatenie cestovných náhrad v sume 1.733.304,-Sk nebolo preukázané. Trestné oznámenie navrhovateľ podával v marci 2006,. Teda ešte ako konateľ aj spoločník. Ako konateľ mu prislúchali všetky práva v rovnakom rozsahu,
ako druhej konateľke. Tvrdená skutočnosť , že by niektorý z nich bol poverený konkrétnou činnosťou, sa nepreukázala. Potom je mať za to, že navrhovateľ mal možnosť v zmysle § 10 zabezpečiť vedenie evidencia účtovníctva spoločnosti, povinnosť aj informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti (§ 10 ods. 5 Spoločenskej zmluvy). Ako spoloční v zmysle § 11 mal právo preveriť nezávislým expertom informácie hospodárení spoločnosti, ktoré mu boli poskytnuté, keď mohol nahliadať obchodných kníh, účtovných evidenčných dokladov, oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia spoločnosti a predkladať návrhy orgánom spoločnosti a požadovať od nich potrebné vysvetlenie. Potom je mať, za to, že navrhovateľ nejakým spôsobom nebol obmedzený druhou konateľkou vo svojich právach. Naopak podľa dokladov predložených odporkyňou bola iniciatíva konateľky zrušiť spoločnosť dať do konkurzu, čo vyplynulo aj z jej odpovede na výzvu advokáta navrhovateľa dňa 5.12.2006, kde výslovne uvádza, že pre dlhodobú platobnú neschopnosť spoločnosti, ktorá nevykonáva žiadnu činnosť, podala na príslušný súd návrh na konkurz na majetok spoločnosti o ktorom upovedomil aj druhého konateľa, pripojila k tomu podací lístok o zaslaní návrhu a úhrade poplatku.
Vzhľadom na to, že v tomto smere v celom rozsahu mohol zakročiť navrhovateľ ako druhý konateľ, ktoré svoje právo nevyužil, táto okolnosť nemohla byť závažným dôvodom zrušenia jeho účasti v spoločnosti, pre ekonomické a účtovné nezrovnalosti v rámci jej činnosti . Tieto mohol dať z vlastnej iniciatívy preveriť a prejednať v rámci spoločnosti , ktorý postup nezvolil. Podanie trestného oznámenia a obžaloba proti zamestnancovi neodôvodňuje postup pre ktorý by súd zrušil členstvo navrhovateľa pre stratu dôvery , keď mal všetky práva a povinnosti ako druhá konateľka. Uvedená okolnosť môže byť v budúcnosti na vyriešenie existencie spoločnosti jeho zrušením, zákonným postupom, na ktorej sa budú podieľať obaja konatelia.
Ďalší dôvod uvádzaný navrhovateľom pre stratu dôvery k druhej konateľke, spochybnené výplaty jeho mzdy v roku 2005, keď bol v pracovnom pomere u odporcu, ktoré mal zistiť navrhovateľ pri vybavovaní dôchodku, ktorý poberá od januára 2012. Potvrdil, že v rozhodnom čase 2005 pracoval aj pre firmu W. S., kde mal vymeriavací základ, z ktorému bola vyplácaná mzda. Ako konatelia však neboli v pracovnom vzťahu so spoločnosťou S. I.. V tomto smere je opäť mať za to, že navrhovateľ nemal žiadnym spôsobom obmedzené práva ako konateľ a spoločník, zisťovať údaje v rámci vedenia účtovníctva, vykonať kontrolu účtovníctva, a financií, ktorý postup ani v jednom prípade nezvolil. Druhá konateľka odporcu potvrdila, že navrhovateľ bol u odporcu v pracovnom pomere od 1.2.2005 do 28.2.2006, o čom doložila pracovnú zmluvu uzavretú 1.2.2005, a dohodu o skončení pracovného pomeru 28.2.2006, pričom napriek zvolaniu valného zhromaždenia v marci 2006 na prejednanie spracovaného daňového priznania za rok 2005 - účasť navrhovateľ odmietol, keď z jeho odpovede vyplynul ako dôvod podané trestné oznámenie už 7.2.2006.
Z uvedeného vyplýva, že konateľka neobmedzovala navrhovateľa v jeho právach, naopak bola ústretová, keď prijala ponuku právneho zástupcu navrhovateľa 19.1.2006. Ponúkla možnosť nahliadnutia do vedenia kompletného účtovníctva spoločnosti. Následne však nikto ju nekontaktoval.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade ani jedna okolnosť nesvedčí o prípadných poškodzovaní práv navrhovateľ v spoločnosti odporcu, ktoré by odôvodňovali zrušenie jeho účasti v spoločnosti v zmysle ust. § 148 ods. 1 Obch. zákona, z dôvodu ktorého súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Trovy konania predstavujú súdny poplatok z návrhu v sume 99,50€ podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ak predmet konania nie je možné oceniť a trovy právneho zastúpenia sedem úkonov právnej pomoci (prevzatie veci 16.2.2010, písomné vyjadrenie 2.9.2011, účasť na pojednávaniach 6.9.2011, 22.11.2011, 11.12.2012 - odročené, 11.1.2013, 28.6.2013). Jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení v zmysle § 11 ods. 1 písm. a 1/13-ina z výpočtového základu počítaná podľa § 1 ods. 3 cit. Vyhlášky. V rozhodnom čase výška výpočtového základu činila 721,-€, odmena za jeden úkon činí 48,66 €. V roku 2011 výška výpočtového základu činila 741,-€, z toho 1/13-ina 57,-€. V roku 2012 výška výpočtového základu činila 763,-€, z toho 1/13-ina 58,69 €, kde v prípade odročeného pojednávania prislúcha 1/4-ina odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ cit. Vyhlášky, čo predstavuje 14,67 €. V roku 2013 výška výpočtového základu činila 781,-€, z toho 1/13-ina 60,07€.Celkom odmena 354,47€.
. Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku 2010 činila 721,-€ z toho 1/100-ina činí 7,21€. Výška výpočtového základu v roku 2011 činila 741,-€ z toho 1/100-ina činí 7,41€. Výška výpočtového základu v roku 2012 činila 763-€ z toho 1/100- ina činí 7,63€. Výška výpočtového základu v roku 2013 činila 781,-€ z toho 1/100-ina činí 7,81€. Celkom režijný paušál 52,69€.
Advokát si účtoval v zmysle § 17 ods. 1 cit. Vyhlášky stratu času ako 1/60-inu z výpočtového základu a to cesty strávenej na pojednávanie mimo jeho sídla z Nových Zámkoch do Dunajskej Stredy a späť, vždy za dve začaté polhodiny, v prípade piatich pojednávaní 5 x dve začaté polhodiny, teda 10 začatých polhodín, počítané z výpočtových základov v roku 2011 zo sumy 741,-€ 1/60- činí 12,35 € x 4 začaté polhodiny činí 49,40 €. Jedná sa o dve pojednávania v roku 2011. V roku 2012 počítaná 1/60-ina z výpočtového základu 763 € činí 12,72 € x 4 = 50,86 €, v roku 2013 1/60-ina počítaná z výpočtového základu 781,-€, činí 13,01 € x 8 = 104,08 €. Celkom strata času 253,74€.
Advokát si účtoval hotové náklady na cestovné v zmysle § 16 ods. 4 cit. Vyhlášky, vlastným osobným motorovým vozidlom z Nových Zámkoch do Dunajskej Stredy a späť 75km, za päť vykonaných ciest po 30,-€, celkom 150,-€.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je povinný navrhovateľ zaplatiť odporcovi trovy k rukám advokáta odporcu a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).