Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/93/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom K. C. XX, XXX XX B., proti povinnému: F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. XXX, XXX XX B. X. V., o vymoženie sumy 1.226,95 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom I. XX, XXX XX B. pod sp. zn. EX 294/06, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -26 zo dňa 19.10.2011, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -26 zo dňa 19.10.2011 v časti, v ktorej okresný súd vedené exekučné konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.075,48 eur od 26.10.2005 do zaplatenia zastavil p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -26 zo dňa 19.10.2011 n e d o t k n u t é .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom I. XX, XXX XX B.. Súčasne vyslovil, že pôvodný súdny exekútor Mgr. Marián Kráľ má právo na náhradu trov exekúcie vo výške 114,00 eur. Zároveň zastavil exekučné konanie vedené v časti úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 1.075,48 eur od 26.10.2005 do zaplatenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v tejto exekučnej veci Okresný súd Žilina udelil na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi poverenie č. 5511 018044* zo dňa 9.11.2006. Dňa 16.9.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu exekútora, v ktorom žiada, aby v predmetnej exekúcii pokračoval ďalej súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Pôvodný exekútor sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora nevyjadril, uplatnil si však doteraz vzniknuté trovy exekúcie v celkovej výške 116,64 eur. S poukazom na ust. a (Exekučný poriadok) prvostupňový súd rozhodol o zmene exekútora, t.j. návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súčasne priznal doterajšiemu súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi právo na náhradu trov exekúcie vo výške 114,00 eur, a to v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov tak, ako ich presne špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia s tým, že konštatoval, že uvedené trovy exekúcie budú predmetom vymáhania v rámci exekúcie vykonávanej novým súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a v prípade úspešného vymoženia alebo zastavenia exekúcie a zaviazania k náhrade trov oprávneného alebo povinného bude súdny exekútor povinný následne tieto trovy poukázať na účet pôvodného súdneho exekútora. Následne prvostupňový súd poukázal na ust. , a , a , , a , nariadenia vlády SR č. , ako aj ust. , a a ust. Exekučného poriadku

a konštatoval, že najmä s prihliadnutím na znenie ust. (neplatnosť neprijateľných podmienok zo zákona) mal exekučný súd bez ohľadu na kontradiktórny občianskoprávny proces právomoc (povinnosť) skúmať nekalé (neprijateľné) podmienky ex offo. Na tzv. absolútnu neplatnosť právnych úkonov súd totiž prihliada ex lege.

danom prípade ide o exekučné konanie, pričom vo všeobecnosti možno ustáliť, že v takomto konaní súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Na základe vyššie uvedených právnych noriem právnych súvislostí však vyplýva, že súd má dostatočný a široký priestor v exekučnom konaní preskúmavať exekučné tituly - notárske zápisnice, vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, najmä či spotrebiteľská zmluva neobsahuje nekalé (neprimerané podmienky), alebo či neobsahuje ustanovenia odporujúce dobrým mravom alebo právom nepovolené. spornej zmluve si účastníci dohodli na niekoľkonásobné zabezpečenie pohľadávky (vrátane zabezpečovacieho práva k nehnuteľnostiam). Je preto zrejmé, že primeranosťou úhrad za úver a náhrad za nesplnenie záväzku je nevyhnutné sa zaoberať. Zo zmluvy je zrejmé, že ak dlžník nesplatí svoj dlh v dohodnutej dobe napr. do 1 roka, tak len k tomuto dátumu je povinný namiesto pôvodnej pôžičky uhradiť sumu vo výške niekoľkonásobku poskytnutej sumy. Za každý rok omeškania sa dlh zvyšuje o takmer 100 %. Súd I. stupňa preto následne na základe podnetu pôvodného exekútora posudzoval, či sporná zmluva a následne aj exekučný titul neobsahujú záväzky a povinnosti uložené povinnému - právom nedovolené, odporujúce dobrým mravom - obsahujúce neprijateľné podmienky alebo spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

K prvému dňu omeškania povinného, t.j. k 26.10.2005 bola úroková sadzba Národnej banky Slovenska 3 % p.a., z čoho vyplýva, že v zmysle ustanovenia nariadenia vlády SR č. by oprávnenému prináležalo domáhanie sa úroku z omeškania len 6 % p.a. z vymáhanej sumy, a nie vo výške 91,25 % p.a. ako žiada v spotrebiteľskej zmluve oprávnený. Na základe uvedených skutočností, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu a spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí úveru neakceptoval výšku úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 1.075,48 eur od 26.10.2005 do zaplatenia vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o úvere, ako aj notárskej zápisnice, ktorá je v danom konaní exekučným titulom.

Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd následne exekučné konanie v časti vymáhania úroku z omeškania z dôvodu, že sa v ňom navrhuje vymáhanie plnenia, ktoré je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia právom nedovolené a ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, zastavil.

Vo vzťahu k zastaveniu konania pre rozpor s dobrými mravmi bral okresný súd do úvahy okolnosti, za akých oprávnený s povinným uzavieral zmluvu. Zmluvu o úvere oprávnený uzatváral v čase, kedy bolo už všetkým profesionálnym poskytovateľom úverov či „úverov“ zrejmé, aká ochrana sa poskytuje spotrebiteľom, aké súvislosti vyplývajú z legislatívy a judikatúry práva EÚ. Pokiaľ chcel niekto naďalej podnikať v oblasti poskytovania „úverov“ za podmienok, ktoré sú v rozpore so spotrebiteľským právom, musel zákon obísť. To je aj prípad oprávneného, ktorý typické spotrebiteľské úvery jednoducho nazval v zmluvách a všeobecných podmienkach „úvery podľa obchodného práva“. Z čoho vyplýva, že východiskom podpisovaných zmlúv bola skutočnosť, že spotrebiteľské právo bude obídené, že sa naň nebude prihliadať. Charakter spotrebiteľských vzťahov a postavenie spotrebiteľa určujú jeho pozíciu - nemožnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Pomerne zložitá právna úprava znemožňuje povinnému, aby mal v nej prehľad a vyznal sa v nej. Spotrebiteľ sa stretne s profesionálnymi a odbornými subjektmi - dodávateľmi. Okresný súd konštatoval, že súvislosti s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv bežný spotrebiteľ v zásade ani nevie a nemá dôvod prečo vedieť, že to, čo sa javí ako právne perfektné, je len obchádzaním spotrebiteľského práva a že je tlačený do neprijateľných podmienok (napr. nepomerne vysoký úrok z omeškania). Samozrejme s tým, že ak by za iných okolností nebol na trhu subjekt, ktorý by povinnému prostriedky požičal s prihliadnutím na spotrebiteľské právo, že by sa povinný k žiadnemu úveru nedostal. Na strane druhej ochrana spotrebiteľov nesmie slúžiť tomu, aby bola zo strany spotrebiteľov voči oprávneným, resp. poskytovateľom rôznych produktov a služieb na základe spotrebiteľských zmlúv zneužívaná. Preto aj v tejto súvislosti je potrené dohliadať na vyváženosť vzťahov medzi zmluvnými stranami spotrebiteľských zmlúv, t.j. aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu jednej či druhej strany, a preto súd exekúciu, pokiaľ ide o samotnú istinu, nezastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku o čiastočnom zastavení exekúcie, v ktorom sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil. Uviedol, že pokiaľ exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, aktuálne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica ako exekučný titul bola už predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia. Ak exekučný súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi, v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom. Zároveň odvolateľ namietal, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.3.2005 je zmluvou spotrebiteľskou. Smernica č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do nášho právneho poriadku - a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi účastníkmi podľa predmetných ustanovení boli spotrebiteľské zmluvy definované tak, medzi ne patrila kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravený návrh na uzavretie zmluvy. Z toho vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy boli považované iba zmluvy uzatvárané podľa . Zmluvu o úvere ako absolútny obchodný vzťah preto nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v . Toto učinilo až nové znenie ust. , účinné od 1.1.2008. Vo vzťahu k tvrdeniu okresného súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania oprávnený konštatoval, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, z ktorých vyplýva, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže ak nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo bolo preukázané tak v rozhodcovskom konaní, a tiež exekučným súdom pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Podľa názoru oprávneného, dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému (na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinného), ako aj s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Prejavenú vôľu účastníkov právneho vzťahu by preto mal rešpektovať aj exekučný súd. Naviac, zmluvná pokuta v dohodnutej výške nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením povinností. Oprávnený ďalej konštatoval, že zo znenia ust. , a ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si zmluvné strany môžu dohodnúť. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu Českej republiky. Odvolateľ konštatoval, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý z nich, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaviazal a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného nesplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku. Dohodnutý úrok z omeškania je pritom sankciou a postihuje dlžníka len v prípade, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi účastníkmi bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť účastníkmi a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa ust. preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po jeho

preskúmaní v súlade s ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ako vecne správne podľa potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na ich podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. v spojení s ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky oprávneného nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní.

Je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného.

Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.

Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

Treba zdôrazniť, že právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere zo dňa 30.3.2005 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v Obchodnom zákonníka vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Zmluva o úvere zo dňa 30.3.2005 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery, a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver (pôžička) na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinný mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Ochranu spotrebiteľovi v tejto súvislosti zaručovalo aj znenie o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „“) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj , ktoré demonštratívnym výpočtom definuje jednotlivé druhy neprijateľných podmienok. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v až j) . Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v . Odsek 4 uvedeného ustanovenia sankcionuje neprijateľnú podmienku jej neplatnosťou.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V odseku 3 tohto zákonného ustanovenia sa uvádza demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok. Odsek 4 uvedeného ustanovenia sankcionuje neprijateľnú podmienku jej neplatnosťou.

Ak teda prvostupňový súd pri rozhodovaní o čiastočnom zastavení exekúcie aplikoval ustanovenia , postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že účastníci sa vo formulárovej zmluve dohodli, že sa jedná o zmluvu o úvere uzavretú v zmysle ust. a nasl. . Podstatnou je v danom prípade skutočnosť, že všeobecný súd je povinný vždy a aj v štádiu exekučného konania zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu medzi účastníkmi.

Odvolací súd poznamenáva, že možnosť posudzovať neprimeranosť zmluvných podmienok zo strany exekučného súdu bola vo vzťahu k Slovenskej republike konštatovaná v rozhodnutí C-76/10, kedy súd považoval rozhodnutie exekučného súdu o neviazanosti spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou za prípustné.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a ), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne p o t v r d i l .

Vo zvyšnej časti (odvolaním nenapadnutej), v ktorej prvostupňový súd rozhodol o zmene súdneho exekútora a trovách exekúcie pôvodného exekútora Mgr. Mariána Kráľa zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil postupom podľa a fakticky mu v súvislosti s terajším druhostupňovým konaním ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.