Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/2/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: DALITRANS, s.r.o. so sídlom 913 11 Veľké Bierovce 266, IČO: 36 298 883, zastúpeného JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou so sídlom Ul. J. G. X, XXX XX N. N., proti odporcovi: M. S., nar. XX.XX.XXXX, Ul. J. O. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -124 zo dňa 24.1.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -124 zo dňa 24.1.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011 doručené navrhovateľovi dňa 4.10.2011 je neplatné (veta prvá výroku rozsudku). Zároveň určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončil dohodou ku dňu 12.9.2011 (veta druhá výroku rozsudku) a uložil odporcovi povinnosť uhradiť právnej zástupkyni navrhovateľa trovy konania navrhovateľa v sume 1.053,46 Eur na účet vedený v T. a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta tretia výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011, ktoré mu bolo doručené dňa 4.10.2011 je neplatné. Ďalej žiadal, aby určil, že pracovný pomer medzi ním a odporcom skončil dohodou ku dňu 12.9.2011. V návrhu poukázal na to, že odporca , ktorý bol u neho zamestnaný na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú zo dňa 7.12.2010 ako vodič motorového vozidla pre medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu nedodržiaval právne predpisy a v zmysle ust. . Neviedol riadne záznam o prevádzke motorového vozidla, nesprávne obsluhoval tachograf a tiež riadne neviedol tachografické záznamy. Z toho dôvodu pri kontrole dňa 23.6.2011 Dopravný inšpektorát Uherského Hradiště zistil uvedené nedostatky, za čo uložil zamestnávateľovi odporcu, teda navrhovateľovi kauciu v sume 30.000 Kč, ktorú uhradil. Aj v nasledujúcich mesiacoch odporca viackrát porušil pracovnú disciplínu a preto sa navrhovateľ rozhodol s ním skončiť pracovný pomer z dôvodov porušovania pracovnej disciplíny okamžite. S tým by však mohol mať odporca problémy pri hľadaní zamestnania v budúcnosti a preto sa dohodli, že skončia pracovný pomer dohodou ku dňu 12.9.2011. Odporca prisľúbil, že sa dostaví v najbližších dňoch do sídla navrhovateľa a podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru a taktiež si vysporiada svoje záväzky voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody. Vzhľadom na túto dohodu navrhovateľ odhlásil odporcu zo Sociálnej poisťovne ku dňu 12.9.2011 a takisto túto skutočnosť oznámil zdravotnej poisťovni. Od uvedeného dátumu odporca nenastúpil do práce, ani sa nijakým spôsobom s navrhovateľom nekontaktoval. Dňa 4.10.2011 navrhovateľ prevzal zásielku od odporcu, ktorá obsahovala list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov nevyplatenia mzdy a iných nárokov. Po obdržaní tejto zásielky navrhovateľ písomne upozornil odporcu, že už došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 12.9.2011. Na tento jeho prípis však odporca nereagoval. Podľa navrhovateľa okamžité skončenie pracovného pomeru

dané odporcom je neplatné, lebo pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 12.9.2011. Bola splnená podmienka dohody skončenia pracovného pomeru prejavom vôle oboch účastníkov právneho úkonu smerujúci k skončeniu pracovného pomeru a tiež stanovenie určitého dňa, ku ktorému má pracovný pomer skončiť.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že odporca mal uzavretý pracovný pomer s navrhovateľom na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú zo dňa 7.12.2010 ako vodič motorového vozidla pre medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu. Pri tejto činnosti došlo k porušeniu zo strany odporcu ohľadne vedenia záznamov o prevádzke motorového vozidla, obsluhy tachografu a záznamov o vedení tachografu, čo bolo zistené Políciou ČR, Dopravným inšpektorátom Uherské Hradiště, pri kontrole dňa 23.6.2011. Z toho dôvodu navrhovateľovi ako zamestnávateľovi odporcu bola uložená povinnosť zložiť kauciu 30.000,- Kč, čo aj tento urobil. Podľa tvrdení navrhovateľa aj následne mu odporca spôsobil škodu. Z toho dôvodu chcel ukončiť s ním pracovný pomer formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak toto by mohlo odporcovi sťažiť hľadanie práce v budúcnosti, ale preto s ním navrhovateľ skončil pracovný pomer dohodou dňa 12.9.2011, čo však odporca poprel. Odporca zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany navrhovateľovi z dôvodov nevyplatenia mzdy a iných nárokov, ktoré prevzal navrhovateľ dňa 4.10.2011. V priebehu konania si odporca voči navrhovateľovi uplatnil aj mzdové nároky, ktorý návrh okresný súd vylúčil na samostatné konanie.

S poukazom na ust. a okresný súd dospel k záveru, že platnosť skončenia pracovného pomeru dohodou nie je podmienená písomnou formou, teda v tomto prípade podpisom odporcu. Pre platnosť takého právneho úkonu stačí zhodný prejav vôle oboch účastníkov na skončení pracovného pomeru dohodou, kde je dohodnutý aj deň skončenia pracovného pomeru. V rámci rozsiahleho dokazovania, vypočutím účastníkov, svedkov a listinnými dôkazmi okresný súd mal za preukázané, že ku skončeniu pracovného pomeru ku dňu 12.9.2011 medzi účastníkmi došlo dohodou. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou navrhovateľa a výpoveďami svedkov, najmä G. O., V. M.. Tieto podrobne popísali dohodu medzi účastníkmi, konkrétne rozhovor medzi konateľom navrhovateľa M. a odporcom v kancelárii, kde bola písomne vypracovaná dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 12.9.2011. Voči tejto dohode odporca nič nenamietal, čo v podstate potvrdili aj ďalší svedkovia, a to I. N. a Z. G.. K podpísaniu dohody zo strany odporcu nedošlo len z toho dôvodu, že tento ešte nemal vyporiadané finančné nároky voči navrhovateľovi. Ak by mal peniaze pri sebe, tak by bol túto dohodu podpísal, ako to uviedli svedkyne G. O. a V. M.. Odporca prisľúbil, že nasledujúci deň príde k navrhovateľovi a dohodu podpíše. Že sa jednalo o dohodu o skončení pracovného pomeru nepochybne podľa názoru prvostupňového súdu preukazuje aj konanie G. O., ktorá na základe dohody odporcu táto ho odhlásila zo sociálnej poisťovne a oznámila to aj do zdravotnej poisťovni. Konala tak automaticky na základe dohody. Takýto postup jej neprikázal ani konateľ firmy. Skutočnosť, že sa jednalo o dohodu preukazuje aj samotné konanie odporcu, ktorý po dátume 12.9.2011, nejavil vôbec záujem o prideľovanie práce u navrhovateľa, ani sa o prácu nezaujímal. Odporca nevedel vysvetliť, prečo nepodal navrhovateľovi skôr okamžité skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy. Tvrdeniu odporcu o tom, že mu navrhovateľ povedal, že má ísť na dovolenku súd I. stupňa neuveril. Ak by tak bolo, tak by ho navrhovateľ neodhlasoval zo sociálnej poisťovne.

Okresný súd vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k jednoznačnému záveru, že ku skončeniu pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom došlo dohodou dňa 12.9.2011. V nadväznosti na to, potom v rozhodnutí aj určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011 doručené odporcom navrhovateľovi 4.10.2011 je neplatné, lebo v tom čase už nemal odporca platný pracovný pomer s navrhovateľom.

O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. a zaviazal odporcu uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania navrhovateľa v sume 1.053, Eur, pretože navrhovateľ mal plný úspech vo veci. Trovy konania pozostávajú zo 7 úkonov právneho zastúpenia, a to prípravy a prevzatia zastupovania, podanie návrhu na súd a účasti na pojednávaniach v dňoch 9.2.2012, 8.3.2012, 26.3.2012, 10.1.2013 a 24.1.2013. Jedná sa o 1 úkon v roku 2011 vo výške 57,00 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur, 3 úkony právneho zastúpenia v roku 2012 po 58,69 Eur a 3 x režijný paušál vo výške 7,63 Eur a 2 úkony právneho zastúpenia v roku 2013 po 60,07 Eur a 2 x režijný paušál po 7,81 Eur . Ďalej trovy tvorí aj cestovné Banská Bystrica - Martin a späť,

motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat, a to 5 x na pojednávanie po 31,55 Eur , 5 x náhrada straty času , spolu vo výške 256,60 Eur a 20 % DPH v sume 175,57 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v písomnom podaní svojho právneho zástupcu, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Existencia dohody o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi v konaní nebola ničím preukázaná. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že ten chcel skončiť pracovný pomer s odporcom okamžite, ale aj tak vraj neurobil v záujme odporcu. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru s odporcom malo byť údajné porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré však navrhovateľ nijako nedoložil. V konaní sa iba preukázalo (čo odporca ani nespochybňoval), že 14 km pred hranicou s ČR na českej strane odporca prekročil počet najazdených kilometrov bez odpočinku a dostal od príslušného orgánu pokutu. Keďže odporca nemal taký obnos (4.000 Kč) pri sebe, bolo mu zadržané vozidlo s uložením kaucie 30.000,- Kč. Vzhľadom ku vzdialenosti z Trenčína do Uherského Brodu bolo možné túto vec riešiť operatívne a navrhovateľ mohol prísť na správny orgán ČR, zaplatiť pokutu a vec by bola vybavená. Zaplatením pokuty, ktorú nakoniec zaplatil odporca zo svojho vlastného, vznikol nárok na vrátenie kaucie. Opísaný skutok však nie je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Odporca mienil skončiť pracovný pomer s navrhovateľom okamžite z dôvodu, že mu nebola vyplatená mzda a to čiastočne za mesiac jún 2011 a plne za mesiace júl a august 2011, čo nakoniec aj urobil. Správanie navrhovateľa, keď hovorí o neustálom porušovaní pracovnej disciplíny zo strany odporcu, pričom sám uviedol iba jeden dopravný priestupok, s pokusom o ukončenie pracovného pomeru okamžite a potom následným údajným návrhom na jeho skončenie dohodou, možno charakterizovať ako psychologický nátlak na zamestnanca a nekalú zamestnávateľskú praktiku. Skončenie pracovného pomeru ústnou dohodou účastníkov je ojedinelý spôsob jeho skončenia, požaduje písomnú formu, ale jej nedodržanie nie je sankcionované neplatnosťou nie preto, aby sa táto forma mohla zneužívať, ako v tomto prípade, ale preto, aby tam, kde účastníci dohodou skončili pracovný pomer ústne, nebol tento úkon neplatný. Akonáhle sú pochybnosti o existencii ústnej dohody, nie je možné tvrdiť, že k takejto dohode došlo. Takáto dohoda by musela byť vierohodne preukázaná. V súdenej veci však ani jeden svedok, ktorý v konaní vypovedal, existenciu ústnej dohody o ukončení pracovného pomeru dohodou medzi účastníkmi k 12.9.2011 osobne nepočul. Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi tvrdil, že pri uzatvorení ústnej dohody bol prítomný svedok A. (strana 2, 16. riadok zápisu z 10.1.2013), no zároveň vo svojej výpovedi tento svedok uviedol, že on nebol pri tom, keď sa jednalo o skončení pracovného pomeru odporcu (strana 2 zápisu zo dňa 24.1.2013). V reakcii na výpoveď konateľa navrhovateľa odporca uviedol, že bol daný príkaz na napísanie dohody o skončení pracovného pomeru dohodou, s čím však on nesúhlasil (strana 3, prvý odsek zápisu z 10.1.2013). Okresný súd sa oprel pri odôvodnení svojho rozhodnutia najmä o výpoveď svedkyne O., ktorá v nej dňa 24.1.2013 uviedla, že konateľ navrhovateľa uviedol, že treba napísať dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú vraj odporca chcel podpísať, ale nemá údajne 130,00 Eur za nevyúčtované cestovné náklady. Prvostupňový súd sa však vôbec nezaoberal námietkou, uvedenou v záverečnej reči odporcu, prečo konateľ navrhovateľa túto dohodu nepodpísal, keď sa tak dohodli a prečo ju ani odporca nepodpísal, keď mal mzdové nároky u navrhovateľa za časť mesiaca jún, júl a august 2011 a navrhovateľ mohol svoje nevyúčtované náklady za služobné cesty vysporiadať pri vyplatení mzdy odporcovi. Navrhovateľ zjavne nemienil mzdové nároky odporcu uspokojiť a údajnou ústnou dohodou o skončení pracovného pomeru chcel len simulovať okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom. Keby skutočne chcel skončiť pracovný pomer dohodou, bol by pripravil dohodu na podpis a bol by pripravil aj finančné vyrovnanie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie svedkyne O. o tom, že by odporca dohodu podpísal, bol iba jej subjektívny dojem, nepodložený úmyslom odporcu. To isté platí aj o svedeckej výpovedi svedkyne M., ktorá takisto nebola pri priamom rokovaní konateľa navrhovateľa s odporcom. Súd prvého stupňa tiež nesprávne vyhodnotil aj obdobie po 12.9.2011 do konca septembra 2011. Prax u navrhovateľa bola taká, že vodičovi bolo oznámené, že ide na služobnú cestu s kamiónom. Tak to bolo aj pri služobnej ceste v období od 3.9.2011 do 8.9. 2011. Po dátume 12.9.2011 nikto odporcu nekontaktoval, a ani mu nikto nedoplatil mzdu, a tak dňa 30.9.2011 odporca písomne ukončil s navrhovateľom pracovný pomer okamžite. Keďže ústna dohoda ako zhodný dvojstranný prejav vôle ukončiť pracovný pomer dohodou medzi navrhovateľom a odporcom k 12.9.2011 nebola v konaní preukázaná, naopak sa ukázalo, že hoci

svedkyňa O. pripravila dohodu, tak dňa 12.9.2011 ju nepodpísala ani jedna strana zmluvná strana, je potrebné prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( O.s.p) podľa ust. , zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd o návrhu navrhovateľa rozhodol predčasne, bez toho aby dôsledne vykonal potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci.

Podľa (), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dátumom.

Právny úkon, na ktorý neudelí predpísaný súhlas zástupca zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon, alebo osobitný predpis ( ).

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru nie je potrebná písomná forma. Podmienkou dohody o skončení pracovného pomeru je jednak prejav vôle obidvoch účastníkov smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému má pracovný pomer skončiť. Doba, kedy má skončiť pracovný pomer dohodou uzavretou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nemusí byť určená len kalendárnym dňom. Môže byť dokonca dohodnutá napríklad dobou skončenia prác, skončením pracovnej neschopnosti zamestnanca a podobne. Doba skončenia pracovného pomeru musí byť však v týchto prípadoch určená tak, aby nevznikla pochybnosť o dojednanom dni, ktorým má pracovný pomer skončiť.

Napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu, okresný súd nepostupoval dôsledne, a to najmä pri výsluchu svedka Z. G., ktorý ako jediný bol prítomný pri rokovaní účastníkov, kedy malo údajne dôjsť aj k ich dohode o skončení pracovného pomeru. Konateľ navrhovateľa - Dalibor Janega vo svojej výpovedi uvádzal, že pri jeho rokovaní s odporcom bol prítomný aj vedúci dopravy - Ing. Z. G., ktorý bol vypočutý ako svedok na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 8.3.2012. Rovnako uviedol, že pri jednaní ohľadom dohody s odporcom bol prítomný pán svedok Ing. M. A.. Ing. M. A. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 24.1.2013 však uviedol, že nebol prítomný rokovania, keď sa jednalo ohľadne skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi. Rovnako svedkyňa G. O. vo svojej výpovedi pred okresným súdom uviedla, že nebola prítomná pri rokovaní účastníkov ohľadne dohody o skončení pracovného pomeru. K rokovaniu medzi účastníkmi malo dôjsť vo vedľajšej kancelárii pričom na žiadosť pána Janegu mala vyhotoviť písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru s účastníkmi a pripraviť ju na podpis, a to na základe dohody navrhovateľa a odporcu z predchádzajúceho dňa. Potvrdila, že vychádzala z tejto informácie, v dôsledku čoho odhlásila odporcu z poisťovní. G. O. tiež uviedla, že pán Janega jej prikázal napísať dohodu o skončení pracovného pomeru, tvrdiac, že odporca chcel túto dohodu podpísať, lebo sa tak dohodli. Rovnako svedkyňa V. M. nebola prítomná pri rokovaní účastníkov ohľadne skončenia pracovného pomeru dňa 12.9.2011. Z uvedených skutočností vyplýva, že jediná osoba, ktorá bola prítomná pri rokovaní účastníkov ohľadne dohody o skončení pracovného pomeru bol svedok Ing. Z. G., ktorý však nebol dôsledne prvostupňovým súdom vypočutý na okolnosti jej uzatvorenia. Tak ako bolo uvedené vyššie, podmienkou platnosti dohody o skončení pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom je jednak prejav vôle obidvoch účastníkov smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému má pracovný pomer skončiť. Na tieto okolnosti však svedok G. doposiaľ nebol prvostupňovým súdom vypočutý. V danom prípade sa však

jedná o kľúčové zistenia, ktoré môžu viesť k záveru súdu o platnosti, prípadne neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou medzi účastníkmi dňa 12.9.2011. Skončenie pracovného pomeru má tak pre zamestnanca, ako aj zamestnávateľa právne dôsledky, a preto je potrebné, aby súd v prípadnom súdnom spore ohľadne jeho platnosti dôsledne zistil všetky okolnosti rozhodujúce pre vyslovenie záveru súdu v prejednávanej veci. Za týchto okolností určujúci výrok súdu o tom, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončil dohodou ku dňu 12.9.2011 je predčasný. V dôsledku toho aj následné určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011 doručené odporcom navrhovateľovi dňa 4.10.2011 je predčasné, keďže aktuálne nie je zrejmé či pracovný pomer medzi účastníkmi k uvedenému dátumu ešte trval, alebo nie.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách konania z vyššie uvedených dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, a ).

V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere, t.j. prioritne doplní výpoveď svedka Ing. Z. G. o skutočnosti rozhodujúce pre záver o platnosti/neplatnosti dohody účastníkov o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.9.2011. V prípade, že okresný súd dospeje k záveru, že pracovný pomer k uvedenému dátumu medzi účastníkmi nebol platne skončený, je potrebné doplniť dokazovanie na základe dôkazov navrhnutými účastníkmi aj vo vzťahu k určujúcemu výroku, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011 doručené odporcom navrhovateľovi dňa 4.10.2011 je neplatné. Následne okresný súd v nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie odôvodní postupom v súlade s ust. .

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.