Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-92-2012.pdf
PDF · 83.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/92/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne: M. D., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., H. XX, zastúpená Ing. Stanislavom Lišivkom, bydliskom v Košiciach, Berlínska 5, proti žalovanému: P. O., A.. X.XX.XXXX, W. Q. O., Č. X, zastúpenému JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, (adresa pre doručovanie Košice, Hlavná 62), o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 10. apríla 2012 č. k. 15C 92/2010 - 175 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) uznesením z 25.1.2012 č. k. 15C 92/2010 - 172 na základe späťvzatia žaloby zastavil konanie a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Uznesenie dňom 16.3.2012 nadobudlo právoplatnosť. Napadnutým uznesením uvedeným v záhlaví žalovanému uložil povinnosť žalobkyni nahradiť trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 63,50 € a z trov znaleckého dokazovania v sume 17,24 € (výrok I.) a tiež mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 222,76 € (výrok II). O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP, a to sčasti (o 1.309 € s príslušenstvom) pre zavinenie žalovaného, ktorý po vypracovaní znaleckého posudku prostredníctvom vedľajšieho účastníka v konaní vystupujúceho na jeho strane zaplatením sumy 1 309 € žalobkyni v tomto rozsahu uznal dôvodnosť žaloby a sčasti (o 246,03 € s príslušenstvom) pre zavinenie žalobkyne, ktorá žaloba v tomto rozsahu vzala späť na základe vlastného uváženia. Náhradu trov preto pomerne rozdelil tak, že od úspechu žalobkyne v rozsahu 84,17 % (1.309 € z celkovo uplatnených 1.555,03 €) odrátal úspech žalovaného v rozsahu 15,83 % (246,03 € z 1.555,03 €) a tak žalobkyni priznal 68,34 %, t. j. 63,50 € z trov v sume 93 € predstavujúcich súdny poplatok.
Za trovy štátu považoval sumu 522,76 € zaplatenú titulom znalečného a s prihliadnutím na § 148 ods. 1 OSP účastníkom uložil povinnosť nahradiť ich podľa výsledku konania. Dospel k záveru, že z celkovo zaplatených 522,76 € žalobkyňa má znášať 15,83 %, t.j. 82,76 € a žalovaný 84,17 %, t.j. 440 €. Keďže žalobkyňa na trovy dôkazu zložila 100 €, čo je o 17,24 viac než podľa výsledku konania bola povinná, povinnosťou náhrady trov v sume 17,24 € voči žalobkyni zaťažil žalovaného. S odôvodnením, že na trovy štátu bol zložený preddavok 300 € (100 € od žalobkyne, 100 € od žalovaného a 100 € od vedľajšieho účastníka) náhradou zvyšných 222,76 € zaťažil žalovaného.
Proti tomuto uzneseniu žalovaný včas podal odvolanie. Súdu prvého stupňa vytýka nesprávne právne posúdenie otázky jeho zavinenia späťvzatia žalobného návrhu s poukazom na to, že nie on, ale vedľajší účastník na jeho strane (poisťovateľ) bezdôvodne odmietal uhradiť poistnú udalosť s tvrdením, že poistná udalosť vôbec nenastala. Je toho názoru, že rozhodnutie o trovách bez reflektovania na konanie
vedľajšieho účastníka je chybné, pretože vedľajší účastník zavinil tak podanie samotného žalobného návrhu, tak aj jeho späťvzatie. S odôvodnením, že on svojím konaním nedal príčinu na podanie žaloby, navrhuje, aby mu bola priznaná náhrada trov v zmysle § 143 OSP. Súdu prvého stupňa ďalej vytýka, že neposudzoval, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 150 ods. 1 OSP. Domnieva sa totiž, že opísané okolnosti na strane vedľajšieho účastníka sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP umožňujúcimi súdu, aby žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie buď zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že v zmysle § 143 OSP náhradu trov prizná odvolateľovi, prípadne postupujúc podľa § 150 OSP náhradu trov neprizná žiadnemu z účastníkov.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že on nedal príčinu na súdne konanie s poukazom na to, že žalovaný bol poistený u vedľajšieho účastníka, ktorý nechcel plniť z titulu poistnej zmluvy uzavretej s žalovaným. Vedľajší účastník plnil na základe znaleckého posudku za žalovaného, pretože v skutočnosti škodu na jej motorovom vozidle spôsobil žalovaný. Ide tu teda o právny vzťah medzi žalovaným a vedľajším účastníkom s tým, že pokiaľ by poisťovňa nebola plnila, na základe právoplatného súdneho rozhodnutia by musel plniť žalovaný. Náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Preukazuje, že titulom poistného plnenia 18.5.2012 žalobkyni zaplatil 80,74 € titulom trov konania. Pokiaľ ide o trovy štátu, už žiadal súd o oznámenie údajov potrebných na vykonanie platby, ktorej sa nevyhýba. Pokiaľ ide o trovy žalovaného, poukazuje na to, že on v konaní vystupoval aktívne, a preto žalovaný nebol nútený dať sa právne zastúpiť a že v zmysle článku IX ods. 9 Všeobecných poistných podmienok v posudzovanej veci poisťovateľ nie je povinný žalovanému nahradiť trovy spočívajúce v jeho právnom zastupovaní.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§ 201, 202 a 204 OSP) postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie [§ 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP].
Súd prvého stupňa v danom prípade rozhodoval o náhrade trov konania účastníkov v zmysle § 146 ods. 2 OSP, kedy skúmal procesné zavinenie na zastavení konania a keďže uzavrel, že zastavenie konania procesne sčasti zavinil žalovaný svojím správaním a sčasti ho zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby, náhradu trov pomerne rozdelil. Pomer úspechu žalobkyne k úspechu žalovaného určil rozsahom 68,34 % (84,17 % z 15,83 %), preto žalobkyni priznal náhradu trov v rozsahu 68,34 %.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 § 146 OSP, pretože ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené, rozhodovanie o trovách konania podľa § 143 OSP neprichádza do úvahy.
Ak žalobca žalobu vzal späť, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, veta druhá OSP), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Len v tom prípade, ak dôvodne podaná žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaného, trovy konania je povinný nahradiť žalovaný. Za každej procesnej situácie je však povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu, či sú alebo nie sú splnené podmienky ustanovené v § 150 ods. 1 OSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi vzhľadom na okolnosti v prejednávanej veci.
V zmysle § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady priznania náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, a to na obidvoch stranách. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia § 150 ods. 1 OSP nemá slúžiť k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby tomu, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, bola prisúdená náhrada dôvodne vynaložených trov. Umožňuje tak zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb (§ 1 OSP), čo aplikácia zásady zavinenia na zastavení konania (§ 146 ods. 2 OSP) vždy neumožňuje. Rozhodnutie súdu, aby ten, kto v konaní napokon uspel, alebo nezavinil zastavenie konania, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o trovách konania sa nezaoberal možnosťou rozhodovania podľa § 150 OSP, hoci vždy je jeho povinnosťou aj bez návrhu tak postupovať, preto posudzovaním týchto okolností sa nemohol zaoberať ani odvolací súd.
V zmysle § 148 ods. 1 OSP podľa výsledkov konania na náhradu trov štátu (hoci aj len sčasti) možno zaviazať len takého účastníka, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa súd prvého stupňa bol zaoberal zisťovaním okolností, či u žalovaného sú alebo nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto pokiaľ žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu, konanie zaťažil vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 OSP je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Z dôvodu, že súd prvého stupňa uvedeným spôsobom nepostupoval, napadnuté uznesenie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie [§ 212 ods. 3, 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP].
V tomto ďalšom konaní povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, zohľadniť pritom odvolacie námietky žalovaného, aj výhrady žalobkyne prezentované vo vyjadrení k odvolaniu, týkajúce sa okolností opodstatňujúcich aplikáciu § 150 ods. 1 OSP, a tak posúdiť, či v predmetnej veci sú alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie podľa § 150 ods. 1 OSP. To znamená zohľadniť najmä stav pred začatím sporu, okolnosti, ktoré žalobkyňu viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj žalovaného v priebehu konania, postoj vedľajšieho účastníka a skúmať majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery žalovaného, ako aj pomery žalobkyne a prihliadať tiež na okolnosť, či žalobkyňa uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril, pričom stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlí svoje myšlienkové pochody, ktoré ho priviedli k záveru o potrebe (ne)aplikovať § 150 ods. 1 OSP. Pokiaľ v závislosti od výsledkov svojich úvah a zistení dospeje k záveru, že aplikácia § 150 ods. 1 OSP neprichádza do úvahy, ale že z hľadiska zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 146 ods. 2 OSP žalobkyni je potrebné priznať náhradu trov, vysporiada sa s obranou žalovaného, že povinnosťou nahradiť tieto trovy je potrebné zaťažiť vedľajšieho účastníka. Pri určení výšky trov žalobkyne bude prihliadať na to, že jej trovy pozostávajú nielen zo súdneho poplatku v sume 93 €, ale aj z preddavku 100 € zloženého na trovy dôkazu, o náhrade ktorých nemôže byť rozhodované v zmysle § 148 ods. 1 OSP. Z obsahu spisu totiž nepochybne vyplýva, že štát platil trovy titulom znalečného len v sume 222,76 €, pričom 300 € bolo zložených účastníkmi konania a vedľajším účastníkom titulom preddavku na trovy znaleckého dokazovania. So zreteľom na to, že celý preddavok bol použitý na úhradu znalečného, účastník, ktorý má nárok na náhradu trov konania, čiastku zloženú titulom preddavku, prípadne jej časť dostane späť v rámci náhrady trov konania.
Keďže trovy štátu predstavujú sumu 222,76 €, výsledky konania a prípadnú povinnosť účastníkov nahradiť trovy štátu, bude potrebné posudzovať vo vzťahu k tejto sume. Pri zvažovaní povinnosti účastníkov nahradiť trovy štátu úlohou súdu prvého stupňa pritom bude posúdiť, či u účastníkov konania sú alebo nie sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a následne v závislosti od výsledkov svojich zistení rozhodnúť o trovách štátu.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.