Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-147-2012.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/147/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D., v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO 45 535 108, pr. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO 36 862 711, proti odporcovi: M. Š., bytom Z. XXX, o zaplatenie 413,81 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 82,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 21,38 eur od 19.08.2008 do zaplatenia, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 21,38 eur od 19.09.2008 do zaplatenia, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 19,72 eur od 19.10.2008 do zaplatenia, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 19,72 eur od 19.11.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.07.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 413,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 21,38 eur od 19.08.2008 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 21,38 eur od 19.09.2008 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 19,72 eur od 19.10.2008 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 19,72 eur od 19.11.2008 do zaplatenia, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 331,61 eur od 20.12.2008 do zaplatenia titulom nezaplatených poplatkov za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty.
Súd vo veci rozhodol dňa 28.06.2013 bez verejného prejednania veci postupom podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu: faktúra č. 4893307916 zo dňa 04.10.2008, č. 4894427417 zo dňa 04.11.2008, č. 7891059517 zo dňa 04.08.2008, č. 8892182190 zo dňa 04.09.2008, č. 9895546695 zo dňa 05.12.2008 a ďalšieho spisovného materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:
Medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. - právnym predchodcom navrhovateľa - a odporcom bola uzavretá Zmluva o pripojení podľa zákona o elektronických komunikáciách, a to § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. Následne právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi faktúrami č. 4893307916
splatnou dňa 18.10.2008 cenu poskytnutých služieb vo výške 594,-Sk, č. 4894427417 splatnou dňa 24.11.2008 cenu poskytnutých služieb vo výške 594,-Sk, č. 7891059517 splatnou dňa 18.08.2008 cenu poskytnutých služieb vo výške 644 Sk, č. 8892182190 splatnou dňa 18.09.2008 cenu poskytnutých služieb vo výške 644 Sk, č. 9895546695 zmluvnú pokutu vo výške 9990,-Sk.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za
službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného k 19.08.2008, 19.09.2008, 19.10.2008 a 19.11.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom k tomu, že odporca neuhradil navrhovateľovi a ani jeho právnemu predchodcovi cenu poskytnutých služieb, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu mesačných poplatkov a hovorného celkovo vo výške 82,20 eur
Odporca sa dostal do omeškania s platením hovorného a mesačných poplatkov odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania od prvého dňa omeškania so zaplatením tej ktorej faktúrou vyúčtovanej sumy v zákonnej výške (dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS k 19.08.2008, 19.09.2008, 19.10.2008 a 19.11.2008), súd mu ich v súlade s návrhom priznal.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len “neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Navrhovateľ v návrhu vôbec nekonkretizuje porušenie zmluvných povinností odporcu. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.
V danom prípade právny predchodca navrhovateľa ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku navrhovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.
Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice zo dňa 05.04.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takého opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.
Pre úplnosť súd dopĺňa, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pripojení sa viaže nielen na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na zamietnutie návrhu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty pre neplatnosť tejto zmluvnej podmienky, keďže teoreticky navrhovateľ by mohol zmluvnú pokutu uplatňovať aj po ukončení doby viazanosti a to spolu so sankčnými úrokmi z omeškania a preto nepochybne takáto dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatná aj podľa § 39 OZ. Z uvedeného dôvodu súd návrh na zaplatenie sumy 331,61 eur titulom zmluvnej pokuty a úroku z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 331,61 eur od 20.12.2008 do zaplatenia zamietol.
Keďže v danom prípade spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, súd neurčil vyššie opísanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, napriek tomu, že jej neprijateľnosť konštatoval v odôvodnení rozsudku. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky by totiž malo význam len v prípade, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku koncipoval v uzatvorenej zmluve navrhovateľ (ako dodávateľ), nakoľko zmyslom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je zamedzenie jej aplikácie v ďalších zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi. Navrhovateľ však v
tomto prípade vstúpil do vzťahu so spotrebiteľom (odporcom) až po uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy ako postupník na základe postúpenia pohľadávky, ktorú mu ako postupca postúpila spoločnosť Slovak Telecom, a.s.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade úspech navrhovateľa predstavuje 19,86% % a úspech odporcu 80,14 %. Celkový úspech odporcu tak predstavuje 60,28 %. Odporca by mal ako úspešný účastník nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu žiadne počas konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany) alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.