Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-215-2012.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/215/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, Praha, IČO: 25117483, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: N. K., nar. XX.XX.XXXX, R. X, D., o zaplatenie 160,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C 220/2011-25 zo dňa 20.10.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zamietnutí návrhu vo zvyšku a v súvisiacom výroku o trovách konania účastníkov r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 88,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 88,33 eur od 06.08.2008 do zaplatenia a zaplatiť 16,50 eur z titulu súdneho poplatku za návrh. Vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 200ea ods. 1, § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p., § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 až 8 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy vecne odôvodnil tým, že má jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi veriteľom a fyzickou osobu na osobné účely odporcu na nákup tovaru. Ďalej mal preukázané, že v zmysle § 4 ods. 3 nie sú dohodnuté podmienky, čo sa týka sankcie za porušenie zmluvy a taktiež súd postráda § 4 ods. 5 nedohodnuté úroky a poplatky, ktoré podľa tohto ustanovenia veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať, nakoľko neboli dohodnuté. Preto súd nárok navrhovateľa uznal, čo do výšky nezaplatenej istiny 88,33 eur a úrokov vo výške 21,81 eur, teda spolu 110,14 eur. Spolu so správne určenou výškou úrokov z omeškania 8,5 % ročne, avšak zo sumy 88,33 eur od 06.08.2008 do zaplatenia. V ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko je nedôvodný a protizákonný. Súd takto zamietol sumu 50,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 06.08.2008 do zaplatenia. Čo sa týka výška úrokov z omeškania 8 % ročne, súd je toho názoru, že výška je určená správne a to v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v čase prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda k 06.08.2008 výška úrokov bola stanovená na 4,25 % x 2 je 8,5 % ročne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 eur v zmysle zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a neskoršom platnom znení v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov, položka 1, písm. a) O.s.p. (6 % z priznanej hodnoty sporu). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne v zamietajúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením splátok vo výške 50,52 eur a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodu, že súd nesprávne vec posúdil. Poukázal na § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom navrhovateľ preukázal z čoho pozostáva zmluvná pokuta za omeškanie platby vo výške 50,52 eur. Zmluvná pokuta bola dohodnutá obchodnými podmienkami, ktoré v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.05.2006 tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa článku 2 písm. f) bod ii odporca súhlasil s tým, že zaplatí navrhovateľovi, ktorý bude oprávnený pripísať na ťarchu jeho účtu sumu akýchkoľvek nákladov, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri vymáhaní sumy úveru, alebo akejkoľvek inej sumy v prospech navrhovateľa podľa zmluvy a to konkrétne „zmluvnú pokutu vo výške 250,- Sk v prípade, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti, pričom táto zmluvná pokuta je splatná do 15 dní odo dňa splatnosti takejto mesačnej splátky alebo jej časti“. Z tohto vyplýva, že výška zmluvnej pokuty za omeškanie je v obchodných podmienkach jednoznačne určená. Zároveň odporca podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere prehlásil, že si obchodné podmienky vzťahujúce sa k zmluve prečítal, porozumel im a pokladá ich ustanovenia za záväzné. Obchodný zákonník v § 273 ods. 1 umožňuje pri formovaní obsahu zmluvy využitie obchodných podmienok, pričom obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí ak zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Obchodné podmienky boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli priložené k návrhu zmluvy, pričom táto podmienka bola splnená. Bola dodržaná aj písomná forma dojednania zmluvnej pokuty a výška zmluvnej pokuty vyplýva z článku 2 písm. f) bod ii obchodných podmienok a teda dojednanie o zmluvnej pokuty spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 544 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi podľa zákona č. 258/2001 Z.z. patria aj úroky vo výške 21,81 eur, nakoľko výška úrokovej sadzby bola podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. so zmluvnými stranami dohodnutá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ preukázal existenciu nároku na zmluvnú pokutu a na úrok vo výške 21,81 eur a preto došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že zmluvné strany si zmluvnú pokutu nedojednali.
Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril tak, že súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu, nakoľko súd rozhodol správne a žiada, aby odvolací súd rozsudok potvrdil v plnom rozsahu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa pri závislosti rozhodnutia aj o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v napadnutých výrokoch dôvodné pre vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť pred ním konať. Predmetom konania na Okresnom súde Dunajská Streda pod spis. zn. 9C 220/2011 bol návrh navrhovateľa uplatnený 23.09.2011, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 160,66 eur s príslušenstvom.
Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bol zamietajúci výrok vo zvyšku a súvisiaci výrok o trovách konania účastníkov.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu SR (rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje
ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (táto úprava zjavne dopadá ako na tzv. sporové konania s postavením účastníkov ako žalobcu a žalovaného, tak i na tzv. konania nesporové). Korektným a i ústavne konformným výkladom ustanovení O.s.p. citovaných zhora (najmä však § 157 ods. 2 O.s.p.) potom treba dospieť k záveru, že v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia odvolacieho súdu spôsobom predpokladaným v ustanovení § 221 O. s. p. (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa), tak sám osebe i dôvodnosť odvolania. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia istiny vo výške 160,66 eur pozostávajúcej zo sumy 88,33 eur, úrokov vo výške 21,81 eur a zmluvnej pokuty 50,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 138,85 eur od 06.08.2008 do zaplatenia. Prvostupňový súd rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 88,33 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 88,33 eur od 06.08.2008 do zaplatenia, pričom z odôvodnenia vyplýva, že zamietajúca časť sa týka sumy 50,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 06.08.2008 do zaplatenia, pretože táto suma bola nedôvodná a protizákonná. Navrhovateľ napadol rozhodnutie súdu v zamietajúcej časti v časti nepriznanej zmluvnej pokuty a úrokov. Prieskum odvolacieho súdu predstavuje zamietajúca časť tvoriaca úroky vo výške 21,81 eur, zmluvnú pokutu 50,52 eur s úrokom z omeškania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa z ktorého vyplýva, že súd nárok navrhovateľa uznal čo do výšky istiny 88,33 eur a úrokov vo výške 21,81 eur teda spolu 110,14 eur, avšak vo výroku uložil odporcovi povinnosť na zaplatenie istiny 88,33 eur, pričom úroky vo výške 21,81 eur neboli do výroku zahrnuté, hoci z odôvodnenia vyplýva, že súd tento nárok navrhovateľa uznal. Táto nezrozumiteľnosť spôsobila nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa vôbec právne neodôvodnil zamietnutie nepriznania zmluvnej pokuty vo výške 50,52 eur spolu s úrokom z omeškania, uviedol iba nedôvodnosť tohto nároku a protizákonnosť, pričom takéto odôvodnenie je nedostatočné.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže nedostatočným odôvodnením prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude prihliadnuť na zmenu návrhu na začatie konania, ktorou navrhovateľ zmenil počiatok uplatneného úroku z omeškania od 15.08.2007, hoci uplatňoval od 06.08.2008, teda rozšíril návrh o úroky z omeškania. Ďalej prvostupňový súd sa bude zaoberať aj uplatnenou námietkou premlčania zo strany oznamovateľa vedľajšieho účastníctva, pričom oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka a vznesenie námietky premlčania bude prvostupňový súd doručovať ostatným účastníkom konania a oznamovateľovi vedľajšieho účastníctva zašle návrh na začatie konania a aj rozhodnutia súdov vydané v tejto veci. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.