Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-55-2013.pdf
PDF · 119.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky: Bc. L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XX proti odporcovi: P. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., toho času U., ul. R. č. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 15. marca 2013 č. k. 20P/225/2009-302, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 15. 03. 2013 č. k. 20P/225/2009-302 zaviazal otca platiť na C. F., nar. XX. XX. XXXX zvýšené výživné vo výške 130 eur mesačne od 24. 11. 2009 do 31. 01. 2010, vo výške 100 eur mesačne od 01. 02. 2010 do 31. 12. 2010 a od 01. 01. 2012 do 31. 08. 2012 vo výške 110 eur mesačne od 01. 09. 2012 do 20-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Nedoplatok na výživnom od 24. 11. 2009 do 28. 02. 2013 v celkovej výške 1.449,18 eur súd otcovi povolil splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok okresného súdu Martin č. k. 20P/149/2007-48 zo dňa 16. 01. 2008 vo výroku o výživnom na C. F.. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v januári 2008 v čase skoršieho rozhodovania s okolnosťami preukázanými a zistenými v súčasnej dobe v marci 2012 mal preukázané, že v priebehu času za 5 rokov a viac ako dva mesiace došlo k takej zmene pomerov u dieťaťa (ďalej „navrhovateľka“) a jej otca (ďalej „odporca“), ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Ide o zmeny, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v ich pomeroch a ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné na zmenu výšky výživného, keď dcéra účastníkov konania už nie je deviatačka základnej školy, ale ukončila štúdium na strednej škole a pokračuje v príprave na budúce povolanie štúdiom v prvom ročníku vysokej školy. Podľa súdu príprava na budúce povolanie je v súdnej praxi posudzovaná ako podstatná zmena pomerov spojená so zvýšením výdavkov na odôvodnené potreby a dôvod na zmenu výšky výživného. U dcéry účastníkov konania sa výdavky zvýšili nielen v dôsledku štúdia, ale má aj vyššie výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie, hygiena a kozmetika a to v dôsledku fyzického rastu a psychického vývoja, ale aj rastu cien spoločnosti. Ako dospelá mladá žena má i nároky, a hlavne na oblečenie, obutie a stravu. Stále sú tu výdavky v súvislosti so záujmovými aktivitami, zvýšené výdavky na liečbu pretrvávajúcich kožných problémov, pribudlo nosenie okuliarov. Časť nákladov sú jednorazové výdavky, ako boli platby v škole na začiatku školského roka, na zakúpenie väčšiny školských potrieb a pomôcok, v priebehu roka len ich sporadické dokupovanie, časť výdavkov sú tie, ktoré potrebuje
nepravidelne, napríklad na cestovné domov zo K. a naspäť na internát, na záujmy, ale podstatnú časť tvoria opakujúce sa výdavky (stravovanie, mesačne na hygienické a drogeristické výrobky). Musia sa platiť úhrady za internát a matka musí platiť výdavky bývania vrátane prepočítaných ročných platieb, čo je mesačne cca 125 eur a zo zvýšeného výživného 110 eur predstavuje viac ako polovicu a na ostatné potreby nezostáva ani 50 eur.
Zvýšenie výživného okrem krátkej doby časti septembra 2009 až januára 2010 predstavuje zvýšenie ani nie o polovicu doterajšieho výživného a je zodpovedajúce tomu, čo má prispievať odporca. Ak sa zoberie do úvahy suma zo strany matky, ktorá určite nemôže byť rovnaká ako u matky, lebo ona sa okrem finančného zabezpečenia podieľa aj v jej odôvodnených potrebách a plní si vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečovaním jej každodenných potrieb a uspokojovaním bytovej potreby, čo je postavené na úroveň finančnému plneniu, tak potom to určite nie je optimálna suma pre zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb a všestranného vývoja plnoletej dcéry, určite aktuálna suma 110 eur od odporcu a polovica 55 eur od matky spolu 165 eur je neprimeraná vzhľadom na krytie potrieb vzhľadom na krytie potrieb poslucháčky vysokej školy. Súd však musel zvoliť kompromis medzi jej potrebami a možnosťami odporcu. Nemohol prisvedčiť odporcovi a jeho konštatovaniu o dobrej situácii dcéry, keď si mohla dovoliť absolvovať vodičský kurz, tento si však mohla dovoliť len s prispením najbližšej rodiny matky a možno ho v súčasnosti považovať za nutnosť a určite potrebný výdavok.
Ďalej súd konštatoval, že nastala zmena aj u rodičov. Mzda matky sa zvýšila (pri porovnaní s rokom 2008 o 89,01 eur v roku 2009, o 134,57 eur v roku 2010, o 163,92 eur v roku 2011 a o 147,34 eur v roku 2012, celkom príjem s prihliadnutím na odmenu z urbáru ešte o 30 eur mesačne v roku 2009 a 2011 o 42,50 eur v roku 2010. Vzhľadom na udržanie a zlepšenie svojho pracovného zaradenia a možnosti ďalšieho odborného rastu si matka dieťaťa zvyšuje kvalifikáciu štúdiom v druhom stupni vysokoškolského štúdia, kde jej pribudli výdavky na jeho financovanie, čo je však v jej záujme ako aj v záujme dcéry mať vyššie vzdelanie a možnosti získať lepšie platené miesto. Preto by podľa súdu nebolo spravodlivé, aby sa na zvýšených nákladoch spojených s výchovou a výživou dcéry podieľala len sama zo svojho zvýšeného príjmu. Je potrebné, aby to tak bolo aj u odporcu, ktorý sa okrem nepravidelného platenia výživného žiadnym iným spôsobom nepodieľa na jej výchove a výžive, nad rámec výživného ničím neprispieva, nestretáva sa s ňou. U odporcu tiež súd podobne ako u matky vychádzal z porovnania jeho celkovej príjmovej situácie v jednotlivých rokoch z rokom 2007, v roku 2009 sa zvýšil príjem o cca 118 eur a o 448,30 eur mzda pri porovnaní mzdy u posledného zamestnávateľa, v roku 2010 sa zvýšil príjem o cca 200 eur, v roku 2012 o 260 eur, v roku 2011 sa znížil o cca 117 eur. Nebol preto podľa súdu dôvod na akceptovanie návrhu odporcu platiť výživné len od marca 2013 vo výške 80 eur, lebo je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné a spätne od podania návrhu okrem roka 2011, kedy nebol v dobrej finančnej situácii odkázaný len na dávky a nízku odmenu za práce na dohody. Podľa súdu upravené výživné aktuálne zvýšené na 110 eur nie je také, aby ohrozilo alebo zhoršilo jeho doterajšiu životnú úroveň a predstavuje cca. 1 z jeho priemernej čistej mzdy. Bude preto naďalej schopný zabezpečovať svoje potreby a aj potreby dcéry, ku ktorej má jedinú zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd uznáva morálnu povinnosť podporovať snúbenicu a pomáhať pri výchove detí, ale dcéra má v tomto smere pokiaľ ide o výživné prednosť napriek ich vzájomným vzťahom. Tiež súd uznal zdravotné onemocnenie odporcu (chronické ochorenie krčnej chrbtice a ramena), v dôsledku ktorých bol skoro celý rok 2010 vyradený z pracovného pomeru a z procesu a mal zvýšené výdavky na financovanie liečby. Uvedené však nemá výrazný vplyv na jeho pracovnú schopnosť, na ktorú skutočnosť odporca v priebehu konania poukázal a pre ktoré problémy si nemohol zabezpečiť vhodné zamestnanie. V tomto smere však sám nepredložil žiadne listinné dôkazy. Ochorenie mu môže spôsobovať menšie problémy spojené s jemnou motorikou prstov rúk, ako to uviedol v oznámení na vyžiadanie súdu jeho praktický lekár. Rovnako nepreukázal financovanie liečby počas práceneschopnosti a súd na tieto výdavky potom nemohol prihliadať.
U obidvoch rodičov súd prihliadal na platenie výdavkov bývania, matka ich platí sama, resp. v časti sa na nich podieľa spoločne s bratom, spoluvlastníkom druhej časti rodinného domu. Odporca sa na nich podieľa spoločne so svojou snúbenicou, s ktorou býva s výnimkou aktuálneho obdobia, kde býva u svojich rodičov pre zabezpečenie ich opatery vzhľadom na zdravotné problémy odporcu. Súd neprihliadol na platenie výdavkov jednoizbového bytu, v ktorom nebýva a ani ho neprenajíma. Nájmom by si zabezpečil financovanie všetkých nákladov a ešte by mohol mať zisk. Takéto správanie odporcu vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, ktorým by mohol zlepšiť svoje finančné pomery, odporca žiaden dôležitý dôvod nepreukázal. Rovnako by mohol byt predať, lebo bytovú
situáciu by mal vyriešenú bývaním u snúbenice, kde aj viac rokov býva, alebo u rodičov v rodinnom dome. Súd zobral do úvahy aj to, že časť potrieb dcéry je krytá rodinnými prídavkami na dieťa, ktorých výška sa zvýšila za 5 rokov o 5,18 eur.
Po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc zo zákonných ustanovení (§ 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods.1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine / ďalej len „Zákona o rodine“/) zisteného a preukázaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Výživné zvýšil rozdielne vzhľadom na rozdielnu zmenu pomerov oprávnenej maloletej ale hlavne povinného odporcu, ktorého zaviazal aj splácaním vzniknutého nedoplatku, vo zvyšku návrh zamietol, pričom bolo rešpektované rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 26. 10. 2011. Zvýšené výživné považoval za nie úplne primerané a optimálne k odôvodneným potrebám dcéry, ktoré ako konštatoval aj odvolací súd v uvedenom rozhodnutí sú nesporne zvýšené a zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam odporcu, nebolo možné určiť vyššie výživné.
Súd zvýšil výživné od 24. 11. 2009 do 31. 01. 2010 na 130 eur keď takúto sumu považoval za primeranú odvolací súd v obidvoch svojich rozhodnutiach. V tom čase bol odporca zamestnaný u Novák - Mäso, údeniny, s.r.o. a mal priemernú čistú mzdu 697,48 eur. Potom súd zvýšil výživné na 100 eur od 01. 02. 2010 do 31. 12. 2010 a od 01. 01. 2010 do 31. 08. 2010. V roku 2010 bol odporca práceneschopný, poberal priemerné nemocenské dávky 445,21 eur, čo bolo menej o cca 252 eur oproti príjmu u Nováka a preto súd pôvodné zvýšenie znížil o 30 eur a celkom výživné zvýšil o 48,55 eur. V roku 2012 bol celý rok zamestnaný v Eccu Slovakia, a.s. a jeho finančná situácia sa podstatne zlepšila oproti roku 2011, nedosahovala však úroveň príjmu u Nováka, jeho mzda bola v priemere 423,63 eur a ešte mal 50 eur za prácu na dohodu u Emila Volnu. V roku 2011 bol v nepriaznivej finančnej situácii a súd výživné vôbec nezvýšil. Jeho príjmom bola najprv dávka v nezamestnanosti zo sociálnej poisťovne v priemere cca 137 eur, od júna dávka v hmotnej núdzi z úradu práce 80,80 eur a popri tom každý mesiac 50 eur za prácu u Emila Volnu a 90 eur za dva mesiace práce v Mäso Parížek. Na sumu 110 eur súd zvýšil výživné od 01. 09. 2012 kedy začala dcéra účastníkov konania študovať na vysokej škole a aj mzda odporcu bola v druhom polroku vyššia, v prvom bola ovplyvnená nižšou mzdou za marec a apríl.
Výživné súd zvýšil od 24. 11. 2009 odo dňa podania návrhu. Potom pri takto upravenom výživnom vznikol odporcovi nedoplatok 1.449,18 eur, ktorý súd vypočítal ako rozdiel medzi doteraz určeným a novoupraveným výživným (zvýšenie o 78,55 eur za dva mesiace - december 2009 a január 2010 a 18,33 dní za sedem dní novembra 2009, o 48,55 eur spolu za 19 mesiacov - február až december 2010 a január až august 2012 a o 58,55 za šesť mesiacov - od septembra 2012 do februára 2013) a umožnil mu ho splácať v splátkach po 40 eur mesačne, ktoré považoval za primerané a zodpovedajúce jeho možnostiam, nebolo možné určiť nižšie splátky, bude ho splácať 37 mesiacov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať bez návrhu a súd nezistil žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca.
V odvolaní uviedol, že podľa neho majú obaja rodičia podľa Zákona o rodine prispievať na výživu dieťaťa v rovnakej miere. Náklady na štúdium na vysokú školu plnoletá dcéra vyčíslila na sumu 82,20 eur mesačne, zvýšené náklady so záujmovou činnosťou nemá. Matka sa na jej výžive nepodieľa dennodenne, nepodieľa sa osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečením jej každodenných potrieb. Dcéra má na internáte hradené obedy. V prípade, keby si dcéra uplatnila súdom minimálne výživné u matky, získala by nárok na štipendium.
Odporca tvrdil, že nárast zvýšenia výživného z 51,45 eur určeného dňa 16. 01. 2008 na 130 eur ku dňu 24. 11. 2009 teda za jeden rok a desať mesiacov je neprimeraný a to v pomere k postupnému zvyšovaniu životných nákladov. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu o výške výživného na vtedy maloletú dcéru nedošlo k takej výraznej zmene pomerov na jeho strane ani na strane dcéry, ktoré by odôvodňovali tak vysoké zvýšenie výživného. Poukázal na náklady dcéry v uvedenom období (rok 2009), kde nemala preukázané náklady na štúdium (cestovné do školy, na obedy nechodila, záujmovú činnosť nemala)
uznal ročné výdavky na ZRPŠ, stužkovú slávnosť. Matka dieťaťa za toto obdobie uviedla výdavky vo výške cca 70 eur spolu.
V ďalšej časti odvolania odporca vytýkal súdu, že neprihliadal na jeho opodstatnené výdavky. Zvýšený príjem mal totiž len po dobu 4 mesiacov v roku 2009 do januára 2010. Počas sledovaného obdobia bol evidovaný na úrade práce od 14. 12. 2010 do 01. 01. 2012. Túto skutočnosť mu súd síce zohľadnil tým, že mu výživné za obdobie roku 2011 nepriznal, avšak táto skutočnosť nie je uvedená vo výroku rozsudku, čím sa stáva rozsudok zmätočný a to z toho dôvodu, že súd neurčil výživné za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011, len v odôvodnení je konštatované, že za rok 2011 súd výživné nezvyšoval. Zároveň podotkol, že vo výroku je uvedené, že tým sa mení rozsudok sp. zn. 20P/149/07 v časti o výživnom na dcéru. Podľa jeho názoru výživné na rok 2011 určené nebolo a suma 618 eur by mala byť odpočítaná zo zameškaného výživného.
Ďalej odporca nesúhlasil s výškou splátky v sume 40 eur ako splácanie nedoplatku na výživnom, podľa neho nemôže za to, že súdne konanie trvalo vyše troch rokov a že sa aj rok vo veci nekonalo. Súhlasil s výškou výživného určenou na sumu 80 eur mesačne a zameškané výživné vo výške 20 eur mesačne, inak je toto rozhodnutie pre neho a jeho existenciu likvidačné. Podľa neho dcéra a matka nijako súdu nepreukázali výdavky, ktoré by predstavovali sumu 220 eur mesačne prihliadnuc na skutočnosť, že aj matka sa má podieľať na výžive dospelej dcéry tou istou sumou, t. j. vo výške 110 eur keď už nie je v jej celodennej opatere.
Odporca poukazoval na to, že pokiaľ súd konštatoval percentuálny nárast cien energií a nákladov na stravu, takéto náklady sa zvýšili aj na jeho strane. Tvrdil aj to, že svoj zdravotný stav dostatočne dokladoval a ktorý si súd dostatočne preveril a počas celého roku 2010 bol práceneschopný a v roku 2011 bol riadne evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Žiadal preto, aby za toto obdobie mu bolo určené výživné vo výške 60 eur mesačne. Podotkol, že matka poberá na dcéru rodinné prídavky vo výške 25 eur a poberá daňový bonus vo výške 20 eur každý mesiac.
Odporca preto navrhol rozsudok okresného súdu zmenil tak, že je povinný platiť výživné vo výške 80 eur mesačne od 24. 11. 2009 do 31. 01. 2010, vo výške 70 eur mesačne počnúc dňom 01. 02. 2010 do 31. 08. 2012 a počnúc dňom 01. 09. 2012 vo výške 80 eur vždy do každého dvadsiateho dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry. Zameškané výživné za obdobie od 24. 11. 2009 do 15. 03. 2013 v celkovej sume 519,20 eur mu súd povolil splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným.
Navrhovateľka a matka navrhovateľky sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že podaným návrhom došlým súdu dňa 24. 11. 2009 matka dieťaťa sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 150 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2009.
Okresný súd rozsudkom (v prvom poradí) zo dňa 19. 01. 2010 č.k. 20P/225/2009-66 otca zaviazal platiť na maloletú zvýšené výživné vo výške 130 eur mesačne od 01. 11. 2009, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Nedoplatok na výživnom od 01. 11. 2009 do 31. 12. 2009 v celkovej výške 157,10 eur súd otcovi povolil splácať v splátkach po 7 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/149/2007-48 zo dňa 16. 01. 2008. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie otca dieťaťa Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 04. 2010 č.k. 8CoP/27/2010-83 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Považoval za dôvodné odvolanie otca dieťaťa poukazujúceho na to, že súd zvýšil výživné od 01. 11. 2009, hoci výživné možno priznať
len odo dňa začatia súdneho konania poukazujúc na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom, aj keď uplynula doba dvoch rokov, došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa začalo navštevovať strednú školu, kým v čase predchádzajúceho rozhodnutia navštevovalo posledný ročník základnej školy. Došlo k zmene pomerov aj na strane rodičov dieťaťa, ktorých príjem sa zvýšil. Namieste je preto zvýšenie výživného. Odvolací súd uviedol aj to, že za stavu určenia výživného od podania návrhu na začatie konania do 31. 01. 2010 považuje za primeranú sumu 130 eur mesačne s poukazom na zákonné kritériá (odôvodnené potreby dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie a možnosti a schopnosti rodičov). Výška výživného po uvedenom dni by však mala závisieť od doplneného dokazovania zo strany okresného súdu a to vzhľadom na tvrdenia otca dieťaťa v odvolaní o jeho práceneschopnosti od 27. 01. 2010 a skončení pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú.
Okresný súd následne po vykonanom dokazovaní rozsudkom (v druhom poradí) zo dňa 06. 07. 2011 č.k. 20P/225/2009-140 zaviazal otca platiť na maloletú zvýšené výživné 100 eur mesačne od 01. 11. 2009, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry účastníkov konania. Pokiaľ ide o otca dieťaťa mal zistené, že tento nepracuje, odkázaný je na sociálnu dávku, jeho príjem sa znížil cca o 115 eur. U posledného zamestnávateľa ako i predposledného zistil, že jeho pracovná morálka nezodpovedala požadovaným nárokom a sám sa rozhodol, že pracovať ďalej nemieni a ešte pred ukončením ostal práceneschopný. Po skončení práceneschopnosti krátkodobo pracoval, nehľadal si iné zamestnanie, ani nerobí iné kroky k získaniu vhodného zamestnania. Súd preto pri rozhodnutí vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa a z toho by bolo v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné. Konštatoval, že jeho zdravotné problémy nie sú také, aby nemohol pracovať za určitých podmienok. Výživné súd zvýšil od 01. 11. 2009, od prvého dňa v mesiaci, v ktorom matka podala návrh, keď výživné sa platí na mesiac a súd považoval za prirodzené zvýšiť výživné od prvého dňa mesiaca.
Krajský súd uznesením zo dňa 26. 10. 2011 č.k. 8CoP 89/2011-199 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v novom rozhodnutí neriadil jeho názorom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Keďže neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, opodstatnené bolo zvýšiť výživné od podania návrhu na začatie konania. Konanie je začaté dňom podania návrhu na súde vtedy keď došiel súdu jeho návrh na začatie a takýmto bol deň 24. 11. 2009. Preto bolo opodstatnené zvýšiť výživné od 24. 11. 2009 a to sumou 130 eur mesačne, ktorú aj odvolací súd zhodne s okresným súdom považoval za primeranú. Okresný súd však určil výživné len v sume 100 eur mesačne. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného za ďalšie obdobie okresný súd zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil. Otec dieťaťa totiž počas trvania pracovného pomeru určeného na dobu určitú (do 31. 01. 2011) sa stal práceneschopným a to od 27. 01. 2010 a pričom poberal len nemocenské dávky. Práceneschopnosť bola preukázaná lekárskou správou a trvala pomerne dlhú dobu. Došlo tak k zmene pomerov na strane otca dieťaťa z objektívnych dôvodov. Jeho konanie v tomto čase nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za nezodpovedné. Okresný súd mal preto od uvedeného času až do skončenia práceneschopnosti (od 27. 01. 2010 do 14. 12. 2010) určiť výživné s prihliadnutím na výšku nemocenských dávok. Následne po skončení práceneschopnosti došlo k ďalšej zmene pomerov keď otec dieťaťa bol evidovaný ako nezamestnaný, poberal dávky a príspevky a mal i príjem z dohody o pracovnej činnosti. Celkove však mal príjem v nižšej sume ako predtým vyplácané nemocenské dávky. Na subjektívny názor zamestnávateľa, u ktorého mal skončiť pracovný pomer uplynutím doby t.j. 31. 01. 2010, že zo strany zamestnanca došlo vzhľadom na práceneschopnosť k rozhodnutiu, že pracovať ďalej nemieni a teda zmeniť zmluvný vzťah na dobu neurčitú, odvolací súd neprihliadol. Práve naopak vzhľadom na dlhotrvajúcu práceneschopnosť zamestnávateľ nemusel mať skutočný záujem predĺžiť pracovný pomer na dobu neurčitú. Pracovný pomer otca dieťaťa u Agro-mäso družstvo Turany (od 01. 09. 2007 do 09. 06. 2009) nehodnotil pretože vychádzal (už pri právnom názore v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení) z príjmu otca dieťaťa u posledného zamestnávateľa. Nebolo preto možné konštatovať, že by sa stal otec dieťaťa, ktorý bol dlhodobo práceneschopným a skončil pracovný pomer na dobu určitú, nezamestnaným vlastnou vinou. Nesprávnym podľa odvolacieho súdu bolo i to, že okresný súd uložil povinnosť platiť nedoplatok na výživnom k rukám dcéry účastníkov konania i matky dieťaťa. V tomto smere totiž poukázal na R 2/1985, podľa ktorého zatiaľ čo počas maloletosti sa spravidla vyslovuje povinnosť plniť výživné do rúk jedného z rodičov, dosiahnutím plnoletosti dôvod takej úpravy odpadá a plnenie jednotlivých dávok treba stanoviť priamo voči dieťaťu. To sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako Občiansky súdny poriadok, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 ust. § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - I. stupeň - II. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Okresný súd napadnutým rozsudkom (v treťom poradí) zo dňa 15. 03. 2013 č. k. 20P/225/2009-302 zaviazal odporcu platiť na navrhovateľku zvýšené výživné vo výške 130 eur mesačne od 24. 11. 2009 do 31. 01. 2010, vo výške 100 eur mesačne od 01. 02. 2010 do 31. 12. 2010 a od 01. 01. 2012 do 31. 08. 2012 vo výške 110 eur mesačne od 01. 09. 2012 do 20-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní v prvom rade vychádzal z predchádzajúceho právneho názoru odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že za stavu určenia výživného od podania návrhu začatie konania do 31. 01. 2010 považuje za primeranú sumu 130 eur mesačne s poukazom na zákonné kritériá (odôvodnené potreby dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie
a možnosti a schopnosti rodičov). Správne teda určil výživné od podania návrhu na začatie konania t.j. 24. 11. 2009 do 31. 01. 2010 v sume 130 eur mesačne. Následne úplne a správne zistil skutkový stav, náležite vyhodnotil nasledujúce zmeny pomerov a ich počiatky a správne právne posúdil aj rozsah výživného v tom ktorom období. S dôvodmi rozhodnutia v tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnil.
Odvolanie odporcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Odporca predovšetkým tvrdil, že súd mu síce stav nezamestnanosti zohľadnil, tým, že mu výživné za obdobie r. 2011 nepriznal, ale táto skutočnosť nie je uvedená vo výroku rozsudku, čím sa stáva rozsudok zmätočným. Z výroku napadnutého rozsudku okresného súdu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že „vo zvyšku návrh zamietol“ čím teda považoval za nedôvodný návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného za čas od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011. Okresný súd tak rozhodol o celej prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 O. s. p. Pokiaľ ide o matku navrhovateľky nebolo pochýb, že táto prispieva na potreby navrhovateľky, keďže s touto žije v spoločnej domácnosti nakoľko určené výživné spolu s rodinnými prídavkami nepokryje všetky potreby dospelej navrhovateľky navštevujúcej vysokú školu. Aj keď navrhovateľka podľa tvrdenia odporcu nemá výdavky so záujmovou činnosťou neznamená to, že by nemala také, ktoré by prispievali k rozvoju jej osobnosti. Čo sa týka určenia výšky splátok nedoplatku zameškaného výživného v celkovej sume 1.449,18 eur tak táto bola okresným súdom správne určená v zmysle ustanovenia § 160 O. s. p. a teda prihliadajúca na celkové pomery odporcu a podľa odvolacieho súdu aj na to, aby došlo nakoľko navrhovateľka je už plnoletá, k jeho zaplateniu aspoň počas času, v ktorom navštevuje vysokú školu.
S poukazom na uvedené konštatovanie a vzhľadom k tomu, že so všetkými odvolateľom uvádzanými skutočnosťami sa v dostatočnej miere vysporiadal už prvostupňový súd odvolací súd v ďalších podrobnostiach, vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku poukazuje na jeho podrobné odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Zo zhora uvádzaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.) ani z obsahu spisu nevyplýva, že by jej boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že sa navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .