Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-6-2012.pdf
PDF · 129.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/6/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou, v právnej veci o návrat maloletého dieťaťa M. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Českej a Slovenskej republiky do krajiny obvyklého pobytu, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra, dieťa matky I.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., Slovenská republika, štátna príslušnosť Slovenskej republiky, zastúpenej Doc. Adriánou Švecovou s.r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 40 Bratislava a otca I.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX F. u U., Česká republika, štátna príslušnosť Českej republiky, o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu takto
rozhodol:
Súd nenariaďuje návrat maloletej M. B. nar. XX.XX.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu do Českej republiky.
Súd matke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Dňa 09.01.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletej, o návrat maloletého dieťaťa M. B., nar. XX.XX.XXXX na územie jej obvyklého pobytu do Českej republiky.
Svoj návrh odôvodnil tým, že matka a maloleté dieťa žili v Českej republike na adrese P. XXX, XXX XX F. u U.. Matka spolu s dcérou niekoľkokrát počas roka cestovali na Slovensko za účelom návštevy rodičov matky maloletej. Začiatkom apríla 2011 obe odcestovali autobusom na návštevu rodiny na Slovensko na dobu asi dvoch týždňov. Pred plánovaným návratom do Českej republiky mu matka maloletej oznámila, že s dcérou na Slovensku zotrvá dlhšie. Na prelome apríla a mája 2011 matka otcovi oznámila, že sa s dcérou do Českej republiky už nevráti a zostane žiť na Slovensku. Matka tak neoprávnene zadržiava dieťa na Slovensku a odmieta dobrovoľný návrat do Českej republiky, kde rodina žila a kde obaja rodičia spoločne vykonávali opatrovnícke práva k dieťaťu.
Vo svojom návrhu poukazuje na ustanovenia Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len " Dohovor " ), na čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu 13.02.2012 uviedla, že nesúhlasí s návratom dieťaťa na územie Českej republiky z dôvodu, že maloletá za obdobie od 02.04.2011 od kedy sa s matkou zdržiava na Slovensku má na Slovensku vytvorené zázemie, harmonický a láskyplný domov, ako aj všetko materiálne zabezpečenie. Od septembra 2011 navštevuje predškolské zariadenie na Slovensku. Otec maloletej tak ako počas spolužitia v Českej republike, ako aj naďalej na výživu a potreby maloletej neprispieva. Súčasný pobyt maloletej na Slovensku je plne legitímny a maloletá nadobudla svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike a to na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Praha
- východ, ktorý rozhodol o úprave styku otca s maloletou v mieste bydliska maloletej v D. na Slovensku.
Otec po odchode matky s maloletou na Slovensko sa nedomáhal jej návratu do Českej republiky, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedenom na Okresnom súde Praha
- východ sa domáha iba inej úpravy styku. Je preto nepochybné, že otec maloletej sa s premiestnením maloletej na Slovensko zmieril. Matka tak považuje skutočnú snahu otca len za akúsi formu odplaty za to, že český súd nerozhodol v predbežnom opatrení podľa predstáv otca.
Kolízny opatrovník žiadal, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme dieťaťa tak, aby bolo zachované právo oboch rodičov na jeho starostlivosť. Poukázal na skutočnosť, že dieťa sa za uvedenú dobu zžilo s prostredím na Slovensku a vytvorilo sociálne väzby. Žiadal, aby súd prihliadol aj na vyjadrenie maloletej, ktorá sa vyjadrila, že sa nechce vrátiť k otcovi do Českej republiky, pričom bolo zistené, že ide o dieťa ktoré v rámci svojho veku a rozumovej vyspelosti vie dostatočne vyjadriť svoj názor. Kolízny opatrovník je toho názoru, že je v záujme dieťaťa, aby zotrvalo na území Slovenskej republiky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom, výsluchom otca, matky a kolízneho opatrovníka, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M. o prešetrení pomerov u matky z 17.02.2012, rodným listom maloletej, žiadosťou otca o návrat maloletej adresovanú Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, písomným vyjadrením matky maloletej, potvrdením o návšteve MŠ maloletej, a detskej lekárky maloletej v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa a posúdením starostlivosti zo strany matky. Psychologickým nálezom maloletej z 03.02.2012 U.. L. U., uznesením a rozsudkom Okresného súdu Praha - východ 30Nc/468/2011 - 37 z 13.12.2011 a 30Nc/468/2011 - 138 z 15.6.2012, správou o šetrení v rodine otca Mestským úradom Q. nad C. - P. Q. z 14.06.2012, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 11CoP/517/2012-156 zo dňa 05.12.2012, výsluchom maloletej prostredníctvom kolízneho opatrovníka, primeranými opatreniami vykonanými zo strany otca vykonanými na ochranu dieťaťa po jeho návrate, zmluvou o prenájme bytu a šetrením pomerov v prenajatých priestoroch prostredníctvom Mestským úradom Q. nad C. - P. Q., ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Okresný súd Praha - východ uznesením 30Nc/468/2011 - 37 z 13.12.2011 upravil predbežným opatrením styk otca s maloletou v mieste bydliska matky D. okres M..
Okresný súd Praha - východ rozsudkom 30Nc/468/2011 - 138 z 15.06.2012, právoplatným 16.07.2012 schválil dohodu rodičov v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, a otec sa zaviazal na výživu maloletej prispievať výživným 2500.- Kč. Styk otca s maloletou na základe dohody rodičov bol upravený tak, že akceptuje skutočnosť pobytu matky a maloletej v Slovenskej republike.
Okresný súd Bratislava I, ako súd prvého stupňa uznesením 1P/6/2012 - 131 zo dňa 24.08.2012 návrh otca zamietol, svoje rozhodnutie oprel o právny názor, že konanie otca, uzavretie rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Praha - východ 30Nc/468/2011 - 138 zo dňa 15.06.2012, právoplatným dňa 16.07.2012 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, s rešpektovaním pobytu matky a maloletej na území Slovenskej republiky, čomu bola v rámci dohody rodičov prispôsobená aj úprava styku otca s maloletou, možno považovať ako následne zmierenie sa s premiestnením alebo zadržaním maloletej na území Slovenskej republiky. Súd mal za to, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke na základe dobrovoľnej dohody oboch rodičov, schválenej súdom došlo k zmene obvyklého pobytu maloletej a maloletá tak od 16.07.20212 nadobudla obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a teda v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa dňa 24.08.2012, nebolo možné posúdiť návrh otca ako dôvodný a preto súd návrh otca na nariadenie maloletej do Českej republiky zamietol.
Krajský súd v Bratislave uznesením 11CoP/517/2012 - 156 zo dňa 05.12.2012 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že otec sa následne zmieril s premiestnením maloletej na územie Slovenska. Dôvodil, že predmetom konania pred Okresným súdom Praha - východ, začatom na návrh matky bola úprava pomerov rodičov maloletého dieťaťa, ktorí spoločne nežijú. Postup otca v tomto konaní a jeho postoj k otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, výšky jeho vyživovacej povinnosti a úprave styku s maloletou , ako i nepodanie odvolania proti rozsudku vo veci samej však nie je možné posudzovať ako následné zmierenie sa s premiestnením, resp. zadržaním maloletej na území Slovenskej republiky. Predmetom daného konania bola úprava odlišných práv a povinností ako tých, o ktorých súd rozhoduje v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Uzavretím rodičovskej dohody o zverení maloletej do starostlivosti matky a výšky vyživovacej povinnosti otca, otec v tomto
konaní len realizoval svoje procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom bez toho, že by mu ich realizácia mala byť na ťarchu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Podľa záverov rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových záveroch o tom, že otec sa následne zmieril s premiestnením, resp. zadržaním maloletej na území Slovenskej republiky a o opodstatnenosti návrhu otca, ako i námietok matky prezentovaných v priebehu konania pred prvostupňovým súdom a i v odvolacom konaní, smerujúcich k aplikovaniu čl. 13 písm. b/ Dohovoru sa už nezaoberal. Preto predčasné právne závery súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti návrhu otca nemožno považovať za správne. Odvolací súd vyslovil, že úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vec právne posúdiť a vo veci rozhodnúť.
Maloletá M. B. má X roky, štátne občianstvo Českej republiky. Maloletá sa narodila v U. dňa XX.XX.XXXX, rodičia maloletej manželstvo neuzavreli. Po narodení maloletej ako rodina žili v rodinnom dome otca v obci F. u U.. Dieťa navštevovalo detskú lekárku v U., matka mala nárok na rodičovský príspevok 4000.-Kč. Matka maloletej je štátna občianka Slovenskej republiky, otec maloletej je štátnym občanom Českej republiky. Obaja rodičia uvádzajú že ich vzájomné vzťahy neboli dobré už pred odchodom matky na Slovensko. Otec maloletej stratil prácu, v roku 2010 bol dlhodobo nezamestnaný, nezarábal dostatok financií na uspokojenie všetkých potrieb rodiny, matka bola na materskej dovolenke a zo svojho príspevku nemohla pre dieťa zabezpečiť základné potreby. Ako matka uviedla, aj z tohto dôvodu začala chodiť na Slovensko k rodičom častejšie, ( každé 3 týždne) na preklenutie nepriaznivého obdobia. Po tom, čo otec maloletej prišiel po troch mesiacoch zamestnania v apríli 2011 opäť o prácu, matka sa do Českej republiky odmietla vrátiť. Matka na príslušnom Okresnom súde Praha - východ podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
Z výsluchu otca maloletej súd zistil, že trvá na podanom návrhu, pretože obvyklý pobyt dieťaťa je v českej republike kde rodina žila pred až do apríla 2011, kedy matka s maloletou odcestovala na Slovensko a od mája 2011 neoprávnene maloletú na Slovensku zadržiava. Uviedol, že ako rodina žili v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve v obci F. u U.. Manželstvo neuzavreli, v spoločnej domácnosti žili od decembra 2006. Nejakú dobu žili v spoločnej domácnosti v J., neskôr sa presťahovali do ČR. Z tohto vzťahu sa narodila v U. maloletá M. v auguste XXXX. Po narodení dcéry bývali ako rodina v rodinnom dome, dieťa navštevovalo detskú lekárku v U., matka poberala na území ČR sociálne dávky. Dňa 12.4.2011 prišiel o prácu, túto skutočnosť oznámil svoje partnerke, ktorá v tom čase bola na Slovensku. Matka s maloletou na Slovensko chodila nepravidelne v rôznych intervaloch chodila navštevovať svojich rodičov do obce D. pri M.. Obdobia, ktoré sa zdražovala na Slovensku boli v dĺžke 6 - 13 dní. V apríli 2011 mu povedala, že sa na Slovensku zdrží dlhšie, aby sa nehádali. Začiatkom mája 2011 mu poslala doporučený dopis, že sa do Čiech s dieťaťom viac nevráti. Chvíľu túto situáciu nechal, boli v kontakte cez službu Skype, hľadal si prácu. Koncom mája 2011 mu prišlo predvolanie na súd v M. vo veci úpravy práv k maloletej dcére spolu s návrhom matky. Do konania na súde mu matka oznámila, aby za nimi nechodil, že stretnutia s dcérou určí súd vo svojom rozhodnutí. Pojednávanie bolo začiatkom júla 2011. Okresný súd M. konanie zastavil na návrh matky 04.07.2011, z dôvodu, že nie je miestne príslušný. Otec sa snažil v ďalšom období o dohodu s matkou v súvislosti s úpravou a zabezpečením styku s maloletou. Neskôr podal v januári návrh na návrat. V októbri 2011 vyzval matku prostredníctvom Centra v Brne, aby sa dobrovoľne vrátila do ČR. Bolo mu poradené, aby sa s matkou pokúsil o dohodu a neriešil veci súdnou cestou, naďalej sa snažil s matkou dohodnúť. Počas tohto obdobia sa s dieťaťom stretával veľmi málo, matka vôbec s dieťaťom necestovala do ČR, on niekoľkokrát dieťa navštívil na Slovensku. Matka mu znemožňovala kontakt s dieťaťom, s dcérou sa stretol iba po výslovnom súhlase matky v júli 2011, v októbri 2011, vo februári 2012 a potom po 4 týždňoch v marci a apríli 2012, naposledy na Veľkú noc. Pre rodinu vytvoril zázemie, kúpil rodinný dom so záhradou, vytvoril všetky vhodné podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa, kúpil auto a vzal si hypotéku. Počas dňa osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka, bola na materskej dovolenke, on pracoval. S dieťaťom má vytvorený blízky citový vzťah.
Otec dôvodil tým, že i napriek tomu, že s matkou uzavrel rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke, po návrate maloletej do Českej republiky je pripravený podať návrh na zmenu rozhodnutia o úprave styku, aby sa s dcérou mohol stretávať častejšie, aby mohlo byť zachované rovnocenné právo oboch rodičov na jeho výchovu a maloletá tak mala rovnaký styk s otcom ako s matkou. Otec tvrdí, že matka mu doposiaľ bráni
v riadnej realizácii styku s maloletou. V prípade návratu pre matku a maloletú zabezpečil vhodné bytové podmienky, lekársku starostlivosť, prihlášku do predškolského zariadenia.
Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že konflikty ako partneri mali už predtým, ako odcestovala na Slovensko. Mali rozdielne názory na starostlivosť o dieťa pričom otec bol už aj predtým 12 mesiacov nezamestnaný, mali finančné problémy, príjem rodiny bol zaťažený hypotékou s tým, že partner v tom období nemal žiaden príjem. Matka mala príjem na materskej dovolenke 4.000.-Kč, z týchto peňazí dieťaťu nemohla zabezpečiť skoro nič, dochádzalo aj k takej skutočnosti, že nemali dieťaťu za čo kúpiť topánky. Začala chodiť na Slovensko postupne aj každé tri týždne, aby túto situáciu preklenuli, matkini rodičia jej finančne pomáhali zabezpečiť potreby maloletej dcéry. Od januára 2011 sa partner zamestnal a keď jej následne v apríli, keď bola na Slovensku povedal, že je opäť nezamestnaný, oznámila mu, že sa do Čiech nevráti. Matka popiera tvrdenia otca, žeby mu bránila v styku s maloletou. Matka v decembri 2011 podala na Okresnom súde Praha - východ návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletej do jej starostlivosti a úpravy styku, Okresný súd Praha - východ rozhodol o úprave styku tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každú druhú sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska dieťaťa na Slovensku. V júni 2012 rozhodol rozsudkom vo veci samej, ktorým bola schválená rodičovská dohoda.
Matka prostredníctvom právneho zástupcu dôvodila tým, že návrh otca aj napriek vyslovenému právnemu záveru odvolacieho súdu nie je dôvodný, pretože rozhodnutím Okresného súdu Praha - východ vo veci samej rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2012, bola maloletá na základe schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matke a týmto rozhodnutím došlo k zmene obvyklého pobytu maloletej a právomoc vo veciach opatrovníckeho práva k maloletej prešla na slovenské súdy. Má za to, že v tomto prípade absentuje opatrovnícke právo na strane otca, ktoré ja základnou podmienkou na podanie žiadosti a ktorá rozhodnutím českého súdu odpadla a v súčasnosti nie je splnená. Rozhodnutím českého súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť sa pobyt dieťaťa na Slovensku stal oprávneným od 16.07.2012. Po uplynutí 3 mesiacov otec nepodal žiadny návrh na súde členského štátu kde sa maloletá zdržiavala. Má za to, že konať vo veci maloletého dieťaťa majú slovenské súdy, čím poukazuje na článok 3,5 a 8 Dohovoru. Žiadal, aby súd prihliadol na správy z MŠ, lekárske správy maloletej a správy kolízneho opatrovníka, ktorý konštatoval, že dieťa ja na Slovensku zžité s prostredím. Na správy z MŠ a lekárske správy týkajúce sa dieťaťa. Dieťa je silne citovo viazané na matku, odlúčením od matky a zmenou výchovného prostredia by mohlo byť dieťaťu spôsobené nebezpečenstvo psychickej ujmy. Opatrenia zabezpečené zo strany otca považuje za neprimerané. Prenajaté priestory nie sú vhodné pre starostlivosť a výchovu o maloletého dieťa. Právny zástupca matky poukazuje na fakt, že na predmetnú nehnuteľnosť ktorú otec prenajal v prospech matky a maloletej je zahájená exekúcia o čom predložil výpis z listu vlastníctva, súčasne poukázal na článok 6 nájomnej zmluvy, kde v odseku 3 je uvedené, že nájomná zmluva môže byť vypovedaná do 5 dní od doručenia oznámenia, v dôsledku čoho môže dôjsť k ohrozeniu záujmov dieťaťa. Poukázal na to, že otec pred pražským súdom deklaroval svoj príjem vo výške 23000,- Kč, pričom platí hypotéku 18000,- Kč, výživné na staršiu dcéru 8000,- Kč a preto má matka dôvodné pochybnosti, že nebude môcť platiť nájomné a výživné na maloletú M., pritom nepriaznivá finančná situácia na strane otca bola dôvodom prečo bola matka nútená sa odsťahovať k svojim rodičom.
Zo zmluvy o prenájme bytu na bytové účely, (bez bližšej špecifikácie nehnuteľnosti) súd zistil, že otec zabezpečil prenájom bytu nachádzajúcom sa na adrese S. K. M. XX - U. X uzavretú na dobu od 1.7.2013 do 30.6.2014, zároveň súdu predložil potvrdenie o zaplatení kaucie a zaplatenie nájmu na jeden mesiac. Otec sa do zápisnice súdu zaviazal platiť prenájom aj ďalšie dva mesiace, až do doby kedy si matka po návrate v Českej republike nenájde zamestnanie.
Súd zamietol dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania navrhnutého zo strany matky, pretože vzhľadom na charakter preukazovaných skutočností súd tento dôkaz považuje za dôkaz nad rámec dokazovania v konaní o návrat. Súd neprihliadol na listinný dôkaz predložený matkou - lekársky nález z psychologického vyšetrenia dieťaťa, vyhotovený na požiadanie matky, bez účasti otca ako jednostranný s možnou pochybnosťou o jeho objektivite a nestrannosti.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom maloletej prostredníctvom kolízneho opatrovníka, vykonaného dňa 13.03.2013 a dňa 25.05.2013 bez prítomnosti rodičov. Z písomnej správy zo dňa 14.3.2013 vyplýva, že maloleté dieťa má vytvorený obraz o vzťahoch medzi rodičmi a i o to, kde by malo byť jej miesto, v ktorom bude mať pocit istoty a bezpečia. Maloletá nie je stotožnená s predstavou návratu do U. alebo realizovania návštev v U. bez matky. Dieťa je múdre, rozumovo vyspelé, vie vyjadriť svoj názor, o ktorom je presvedčené, že je správny. Maloletá má vytvorenú silnú citovú väzbu k svojej matke, starým rodičom , kde v ich domácnosti má vytvorené svoje zázemie a domov Otca má síce rada, ale má veľké výhrady voči jeho správaniu, vyjadruje voči nemu nedôveru, ako voči osobe, ktorá ju chce oddeliť od matky. Maloletá súhlasí so stretnutiami s otcom, chce s ním tráviť čas. Zo správy zo dňa 31.05.2013 o priebehu a výsledku pohovoru s maloletou po realizácii styku otca s maloletou v Prahe vyplýva, že dieťa veľmi pozitívne vnímalo kontakt s otcom v jeho prirodzenom prostredí. L. počas rozhovoru ani raz neuviedla, žeby mala z otca strach, žeby ho odmietalo, tak ako v predchádzajúcom rozhovore . pre dieťa bolo veľmi dôležité, že matka bola rada, že maloletá bola u otca spokojná. Kolízny opatrovník v závere konštatuje, že pokiaľ rodičia budú slušne vychádzať a komunikovať, dieťa bude mať pocit, že matka sa teší z jej pobytu u otca a bude naďalej vytvorený priestor na prehlbovanie vzťahu dieťaťa a rodiča, bude to mať pre maloletú pozitívny vplyv na jej ďalší zdravý harmonický vývin.
Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len " Dohovor " ),
cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
Podľa čl. 3 Dohovoru
Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Podľa čl. 12 Dohovoru
Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
Podľa čl. 13 Dohovoru
Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa čl. 19 Dohovoru
Rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné v danom prípade vyhovieť a to z dôvodu, že súd nemal za preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie dostatočnej ochrany maloletej po jej návrate.
Súd zistil, že maloletá M. B. sa narodila rodičom z mimomanželského vzťahu v U.. Rodičia maloletej pred narodením maloletej žili a pracovali v Českej republike. Po narodení maloletej rodičia spolu s dieťaťom žili výlučne v rodinnom dome otca v obci F. u U.. Rodičia nepretržite od narodenia maloletej vykonávali opatrovnícke právo spoločne až do 02.04.2011, kedy matka s maloletou odišla na Slovensko na pravidelnú návštevu svojich rodičov a následne sa odmietla vrátiť s maloletou do Českej republiky. Od uvedeného dňa sa maloletá spolu s matkou zdržiava na Slovensku nepretržite. V decembri 2011 matka podala na príslušný súd Okresný súd Praha - východ návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Okresný súd Praha - východ rozsudkom 30Nc 468/2011-138 zo dňa 15.06.2012, právoplatným dňa 16.07.2012 schválil dohodu rodičov v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal na výživu maloletej prispievať výživným 2500 .-Kč, zároveň bol upravený styk otca s maloletou s akceptáciou a ohľadom na pobyt matky a maloletej na území Slovenskej republiky.
V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.
Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k
premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom súdu druhého stupňa, po opätovnom vyhodnotení vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že maloletá M. mala v čase jej neoprávneného zadržania matkou na Slovensku v apríli 2011 obvyklý pobyt v Českej republike. Je nespochybniteľné, že maloletá sa narodila v Českej republike a na základe rozhodnutie oboch rodičov maloletá žila a vyrastala v spoločnej domácnosti oboch rodičov, v rodinnom dome otca v obci F. u U.. Obvyklý pobyt maloletej v Českej republike matka nespochybňovala a z jej iniciatívy sa pred Okresným súdom Praha - východ viedlo viacero konaní.
Otázku posúdenia výkonu opatrovníckeho práva zo strany otca maloletej súd vyhodnotil tak, že obaja rodičia teda aj otec svoje opatrovnícke právo riadne vykonával, keďže rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletej M. B.. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, pričom bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa.
V ďalšom súd skúmal, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu, alebo zadržiavaniu maloletého dieťaťa matkou na území Slovenskej republiky. Z výsluchu oboch rodičov súd zistil, že matka s maloletou dňa 02.04. 2011 odcestovala na návštevu rodiny na Slovensko so súhlasom otca na obdobie približne dvoch týždňov, počas ktorej matka otcovi oznámila, že s dcérou na Slovensku zotrvá dlhšie. Na prelome apríla a mája 2011 matka otcovi oznámila, že sa s dcérou do Českej republiky už nevráti a zostane žiť na Slovensku. Súd preto konštatuje, že matka maloletú M. neoprávnene zadržiava na území Slovenska minimálne od mesiaca máj 2011. Otec, ktorý s trvalým premiestnením maloletej na územie Slovenska nesúhlasil a následne sa s neoprávneným zadržiavaním dieťaťa na území Slovenska nezmieril, podnikol príslušné právne kroky k zabezpečeniu návratu dieťaťa, avšak návrh otca na vydanie rozhodnutia o návrate maloletého dieťaťa bol súdu doručený až dňa 09.01.2012.
Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že rodičia maloletej už v období pred odchodom matky s maloletou na Slovensko v apríli 2011 nežili v harmonickom zväzku. V súčasnej dobe sú vzťahy medzi rodičmi vážne narušené, poznačené neschopnosťou komunikovať, nedodržiavaním rozhodnutia súdu v súvislosti s úpravou styku otca s maloletou zo strany matky ako aj viacerými súdnymi spormi. Súd má za to, že nie je v záujme maloletej aby rodičia vzhľadom na uvedené bývali v jednej domácnosti v rodinnom dome otca, podľa jeho ponuky. Súčasne mal súd za preukázané, že maloletá je vo svojom útlom veku silne citovo naviazaná na svoju matku a návrat maloletej bez možnosti návratu matky, by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Zároveň súd na tomto mieste poukazuje aj na vyjadrenie maloletej, ktoré bolo zabezpečené zo strany kolízneho opatrovníka s ohľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť a z ktorého jednoznačne vyplýva, že maloletá aj keď s otcom rada trávi čas, jej odlúčenie od matky by jednoznačne ohrozilo jej zdravý psychický vývoj.
Vzhľadom na uvedené súd v ďalšom skúmal, či bolo preukázané, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení v zmysle čl. 11 ods.4 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktoré ako právo Európskej únie má prednosť pred Haagskym Dohovorom, súd nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. 13 písm b) Haagskeho Dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení. Súd preto konštatuje že má povinnosť pri svojom rozhodnutí zohľadniť nielen text Dohovoru, ale tiež nariadenia Rady ES, tzv. "Brusel II bis", ktorého vzťah k Dohovoru je komplementárny, t.j. v rámci európskej únie sa prednostne použije "Brusel II bis", pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši aj Dohovor.
Súd za primerané opatrenia v tomto prípade považoval zabezpečenie vhodného bývania pre matku a maloletú zo strany otca a súčasne uhradenie nájomného na primeranú dobu po ich návrate, mimo bydliska otca.
Na žiadosť súdu sa otec maloletej zaviazal za účelom prijatia vhodných opatrení pre ochranu maloletej po jej návrate do Českej republiky zabezpečiť pre maloletú a matku prenájom bytu. Potvrdil trvanie zdravotnej starostlivosti maloletej v Českej republike a možnosť zápisu do predškolského zariadenia od septembra 2013, ktorý je však viazaný na súhlas oboch rodičov.
Súd viazaný postupom podľa č. 11 ods. 4 Nariadenia Rady listom zo dňa 29.04.2013 vyzval ústredný orgán Českej republiky, aby súdu doručil písomnú správu o prešetrení pomerov a bytových podmienok v otcom prenajatej nehnuteľnosti, aby boli odstránené všetky pochybnosti, že dieťa by po návrate nebolo vystavené fyzickej či duševnej ujme, alebo inej pre dieťa neznesiteľnej situácii.
Z písomnej správy zo šetrenia pomerov Mestského úradu Q. nad C. - P. Q., odboru sociálnych vecí a zdravotníctva, detašované pracovisko U. 1, nám. D. 3, XXX XX U. 1, zo dňa 26.06.2013, v prenajatom byte zabezpečenom zo strany otca pre matku a maloletú, na adrese U. 8- C., S.K. M. XXX/XX vyplýva, že ide o obytnú izbu o rozlohe 24 m2 s kúpeľňou nachádzajúcu sa na prvom nadzemnom poschodí. Obytná izba je vybavená zvýšeným lôžkom, gaučom, konferenčným stolíkom, skriňou a skrinkami, malou chladničkou, mikrovlnnou rúrou, dvojplatničkou a rýchlo varnou kanvicou. Nehnuteľnosť sa nachádza v dostupnosti mestskej hromadnej dopravy. Náklady spojené s prenájmom predstavujú mesačne 8200,- Kč. Záver správy obsahuje vyjadrenie, že počas šetrenia neboli zistené nedostatky, ktoré by bránili pobytu maloletej a jej matky v uvedenej nehnuteľnosti.
Podľa článku 13 písm. b/ Dohovoru súd nie je povinný nariadiť návrat, ak by dieťa bolo vystavené fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ak by sa inak dostalo do neznesiteľnej situácie. Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 rozširuje povinnosť súdu nariadiť návrat aj na prípady, keby dieťa bolo vystavené takejto ujme, ale napriek tomu je preukázané, že orgány členského štátu pôvodu vykonali alebo súd pripravené vykonať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate.
Vo všetkých obdobných konaniach je súd súčasne povinný sledovať najvyšší záujem dieťaťa ako hlavné kritérium, ktoré môže prevážiť nad záujmami rodičov. Záujmy dieťaťa sú dvojaké udržať si väzby so svojou rodinou, pokiaľ nie je preukázané, že je to nevhodné a zároveň sa rozvíjať v zdravom prostredí. V danom prípade nemal súd za preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia zo strany otca, na ktoré sa zaviazal, na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení.
V danom prípade súd vykonaným dokazovaním, napriek záverom písomnej správy Mestského úradu Q. nad C. - P. Q., odboru sociálnych vecí a zdravotníctva dospel k záveru, že ubytovacie zariadenie a podmienky na starostlivosť a výchovu maloletej v otcom prenajatej obytnej izbe sú nedostatočné, nezodpovedajú primeranému štandardu podmienok, v ktorých by mohla matka plnohodnotne zabezpečiť opateru maloletého dieťaťa v jej veku a prípravu stravy. Podľa názoru súdu uvedené bytové podmienky nielenže nezodpovedajú požiadavke primeranosti, ale súd ich považuje za spôsobilé ohroziť zdravie maloletého dieťaťa. Nakoľko matka maloletej je po ukončení materskej dovolenky bez dostatočných finančných prostriedkov a úspor, je v prípade návratu odkázaná na zabezpečenie primeraného ubytovania pre seba a maloletú a to na nevyhnutný čas, minimálne do doby získania primeraného zamestnania. Súd podmienky ubytovania maloletej a matky v obytnej izbe, ktorú v prípade návratu maloletej otec poskytol na základe zmluvy o prenájme nehnuteľnosti, vyhodnotil za nedostatočné na to, aby mal s čo najvyššou možnou mierou pravdepodobnosti vylúčené, že dieťa sa prikázaním návratu nedostane do nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne do neznesiteľnej situácie.
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne aj vo vzájomných súvislostiach ustálil, že v danom prípade sú splnené podmienky upravené v čl. 13 písm. b) Dohovoru a keďže existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat maloletú M. B. priviedol do neznesiteľnej situácie, pričom opatrenia deklarované otcom maloletej pre ochranu maloletej po jej návrate vyhodnotil za nepostačujúce, súd návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu do Českej republiky nenariadil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Matke súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko matka si náhradu trov konania nevyčíslila a neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.