Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/24/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L. L., bytom A. A., P. XXX/XX proti odporkyni B. L., bytom A., M. Q. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. S. S., advokátkou, so sídlom A., L. M. XXXX/X, o určenie výživného na rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. decembra 2012, č.k. -33 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. januára 2013, č.k. -49, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy prvostupňového konania vo výške 410,97 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám Mgr. S. S..

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zo dňa 16.10.2012, č.k. -29 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni domáhal určenia výživného na rozvedeného manžela vo výške 400 Eur mesačne odo dňa podania návrhu, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvého stupňa a s poukazom na ust. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 821, Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, do rúk Mgr. S. S.. Trovy konania spočívali v odmene za právne zastúpenie za 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastupovania a účasť na pojednávaní dňa 16.10.2012 po 403,34 Eur a 2 x 7,63 Eur režijný paušál s poukazom na ust. , , , , vyhlášky č.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni náhrada trov konania nebude priznaná. Poukázal na skutočnosť, že je v hmotnej núdzi, pričom vychováva a má v starostlivosti dve mal. deti, na ktorých výživu odporkyňa prispieva spolu sumou 55 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi je vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom konaní sa vysporiadavajú i dva úvery, ktoré on spláca vo výške 152 Eur mesačne a vo výške 295 Eur mesačne. Uviedol, že jeho náklady na byt predstavujú sumu 250 Eur mesačne + 30 Eur za elektriku. Tým, že súd priznal odporkyni náhradu trov konania vo výške 821,94 Eur, dostal ho do ťažkej situácie, kedy nebude schopný náhradu trov konania zaplatiť. Domáhal sa aplikácie ust. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho finančnú situáciu, ani skutočnosť, že má vo výchove dve mal. deti, a preto nesprávne o trovách konania rozhodol. Poukázal na ust. prvá veta , podľa ktorého je možné výživné na rozvedeného manžela priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, pričom tento nárok možno priznať až odo dňa podania návrhu na určenie výživného na rozvedeného manžela. Preto, ak súd prvého stupňa pri výpočte

sumy, z ktorej vypočítaval náhradu trov konania, vychádzal z celkovej sumy za 5 rokov, nepostupoval správne, keď manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 15.04.2010 a on návrh na určenie výživného na rozvedeného manžela podal v roku 2012. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporkyňa, prostredníctvom svojej zástupkyne, vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia výživného na rozvedeného manžela vo výške 400 Eur mesačne, t. j. 4.800 Eur ročne, za 5 rokov 24.000 Eur. Tvrdila, že správne boli vyúčtované trovy právneho zastúpenia podľa , , , vyhl. č. . Zdôraznila, že navrhovateľ vo svojom návrhu neobmedzil nárok na určitú dobu, t. j. odkedy - dokedy žiada výživné a žiadal, aby súd povinnosť odporkyni uložil na dobu neurčitú. Ďalej uviedla, že navrhovateľ vedel, že ona je na rodičovskej dovolenke s mal. dieťaťom a napriek tomu si výživné uplatňoval vo výške 400 Eur mesačne, čo je viac ako jej celý príjem. Napriek tejto skutočnosti, ktorá mu bola známa, trval na návrhu na určenie výživného pre rozvedeného manžela. Podľa jej názoru bolo v konaní preukázané, že pozastavenie živnosti zo strany navrhovateľa bolo účelové z dôvodu neplatenia povinných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a následného vzniku dlhu, na základe čoho je proti navrhovateľovi vedené exekučné konanie a bolo preukázané, že napriek tomu, že navrhovateľ má pozastavenú živnosť, naďalej vykonáva „načierno“ činnosť, ktorá bola predmetom jeho živnostenského oprávnenia. V konaní bolo preukázané, že neboli splnené zákonné predpoklady na určenie jej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi a navrhovateľ tak zbytočne zaťažoval súdy. Zdôraznila, že ust. nie je ustanovením, ktoré by zakladalo celkom možnú voľnosť súdu, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či vo veci existujú zvláštne okolnosti, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti na náhradu trov výnimočne prihliadať. Navrhovateľ si musel byť vedomý, že nemôže v konaní uspieť a bude musieť nahradiť trovy konania. Považovala za nespravodlivé, ak v prípade, že mala plný úspech vo veci, ničím nedala príčinu na začatie súdneho konania a jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok, aby jej nebola náhrada trov konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia, priznaná.

Krajský súd preskúmal vec podľa a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením je potrebné zmeniť podľa Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa .

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ust. , v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporkyni domáhal určenia výživného na rozvedeného manžela vo výške 400 Eur mesačne z dôvodu, že sa ocitol v hmotnej núdzi, pričom má zverené do osobnej starostlivosti dve deti účastníkov, ktoré sú maloleté. Návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý rozsudkom okresného súdu zo dňa 16.10.2012, č.k. -29, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2012. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa mala v konaní plný úspech, a preto okresný súd správne postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa

Pri určení náhrady trov konania podľa vychádzal súd zo zásady účelnosti, či účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania podľa žiadnym kvalifikovaným spôsobom nespochybnil, namietal však výšku priznaných trov konania s poukazom na ust. Zákona o rodine, podľa ktorého je možné výživné na rozvedeného

manžela priznať na dobu najdlhšie na 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Bol toho názoru, že súd mal pri stanovení výšky tarifnej odmeny zástupkyne odporkyne zohľadniť skutočnosť, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 15.04.2010, on podal návrh na určenie výživného na rozvedeného manžela v roku 2012 a preto nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa pri výpočte tarifnej odmeny zástupkyne odporkyne, keď vychádzal z celkovej sumy výživného za päť rokov.

Pokiaľ ide o určenie výšky tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci v danej veci, súd prvého stupňa správne túto vyčíslil ako 5-násobok ročného plnenia, nakoľko sa jedná o plnenie na neurčitý čas, ktorého sa navrhovateľ svojim návrhom na začatie konania domáhal ( § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z). V danej veci nebolo dôvodné postupovať podľa ust. § 72 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine, keď návrh bol v celom rozsahu zamietnutý a navrhovateľ požadované plnenie nešpecifikoval obmedzením doby plnenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Nie je totiž vylúčené, aby výživné na rozvedeného manžela bolo výnimočne priznané i na dlhšiu dobu ako je 5 rokov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (§ 72 ods. 3 veta druhá Zákona o rodine). Je potrebné tiež zdôrazniť, že konanie o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela môže začať len na návrh , ktorým je súd viazaný (§ 153 ods. 2 O.s.p) . Z týchto dôvodov odvolacia námietka ohľadne výšky priznanej tarifnej odmeny zástupkyne odporkyne nebola dôvodná.

Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal použitia osobitného ust. , keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre jeho použitie videl v okolnostiach danej veci, v jeho pomeroch, keď je osobou v hmotnej núdzi a má v starostlivosti dve mal. deti účastníkov konania.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru a súdnu prax pri použití ust. , keď pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, v danej veci navrhovateľa, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkovú sféru oprávneného účastníka, v danej veci odporkyne. Významným z hľadiska aplikácie tohto zákonného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

Aplikácia ust. , ktoré umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať, ak sú preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musia byť však splnené podmienky pre použitie citovaného ustanovenia, ktoré v danom prípade boli splnené len čiastočne. Zo slovného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Výnimočnosť, z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia, nemožno v danej veci vidieť v okolnostiach veci, ale v pomeroch na strane navrhovateľa. Je nesporné, že súčasné pomery navrhovateľa, ktorý je nezamestnaný, je občanom v hmotnej núdzi a dostáva dávku v hmotnej núdzi vo výške 156,10 Eur mesačne s tým, že má do osobnej starostlivosti zverené dve mal. deti účastníkov, na ktoré odporkyňa prispieva spolu sumou 55 Eur mesačne, spĺňajú predpoklady pre použitie ust. a je možné jeho pomery považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci.

Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť a má iný príjem a tvrdila, že uvedená skutočnosť bola v konaní preukázaná, odvolací súd sa s jej tvrdením stotožniť nemôže, nakoľko uvedený záver z obsahu spisu ani z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva.

Odvolací súd prihliadol ku skutočnosti, že súdny spor vyvolal výlučne navrhovateľ a na svojom návrhu trval napriek skutočnosti, že bol v dôkaznej núdzi a objektívne nebolo v možnostiach a schopnostiach odporkyne, voči ktorej sa výživného domáhal, výživné v požadovanej výške plniť. Odporkyňa súdny spor nevyvolala, jej osobné pomery sú rovnako nepriaznivé, nakoľko je na materskej dovolenke a je poberateľkou rodičovského príspevku. Pomery oboch účastníkov, ktoré súd zohľadňoval a vyplývajú z obsahu spisu v danej veci, sú takmer zhodné, a preto odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť podľa a nepriznať odporkyni sčasti náhradu trov konania, a to vo výške 1-ice, t. j. 410, Eur a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 410,97 Eur k rukám jej zástupkyne.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa a a vyslovil, že pri čiastočnom úspechu každého z účastníkov žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .