Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Sp-13-2013.pdf
PDF · 111.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sp/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni Správa katastra Rožňava, Jarná 2, 048 01 Rožňava, za účasti P. O., bytom Y.. H.. W. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 11.01.2013 č. V 43/13 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 22.01.2013 č. V 43/13.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu č. ú. 7000146773/8180 vedený v peňažnom ústave Štátna pokladnica Bratislava súdny poplatok 35,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. V 43/13 zo dňa 22.01.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení zamietla návrh na vklad záložného práva podanom dňa 14.01.2013, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. 197/2012-ŠTE uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Ľubomírom Balogom - konateľom spoločnosti a P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. H.. W. XXXX/XX, XXX XX G., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení predsedom združenia L. T..
Predmetom Záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. J. I., C. W. J. I., C. G., a to dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele č. 414, ktorého je záložca podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu 1/4. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa ďalej uviedla, že ako vyplýva z článku II. Záložnej zmluvy, táto nehnuteľnosť tak, ako je označená v článku I. Záložnej zmluvy má slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 702701044 zo dňa 23.06.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcu na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., voči záložcovi P. O. na vrátenie istiny úveru v sume 500 eur, ďalej poplatku v sume 436 eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškania platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Poukázala na to, že z článku IV. Záložnej zmluvy vyplýva, že záložca dáva do zálohu vyššie opísanú nehnuteľnosť, pričom v tom
istom článku Záložnej zmluvy sa uvádza, že záložca poveril záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľnosti na príslušnej Správe katastra Rožňava. Konštatovala, že Záložnú zmluvu uzatvoril za záložcu na základe Dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení predsedom združenia L. T.. Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom P. O. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bola uzatvorená dňa 24.06.2011. Odporkyňa ďalej uviedla, že na základe Dohody o splnomocnení podľa bodu 3. sa splnomocniteľ sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združeniu ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto Dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované v predloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto Dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1. tejto Dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Citoval ustanovenie 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“).
Konštatovala, že správa katastra v konaní o povolenie vkladu záložného práva V 43/13 preskúmaním spisu vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti, že Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom P. O. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom P. O. a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka Záložnú zmluvu a v Záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľnosti na príslušnej správe katastra. Neplatnosť právneho úkonu vidí správny orgán aj v skutočnosti, že Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom P. O. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Podľa dňa 10.01.2013 úradne overenej fotokópie Dohody o splnomocnení zo dňa 24.06.2011 je zrejmé, že ide o predtlač, ktorá v rámci predtlače obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., a združenia ProHelp ako splnomocnenca záložcu, a preto sa táto skutočnosť javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu práv, záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca a spôsobuje to pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ako vyplýva je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Odporkyňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že neplatnosť úkonu vidí aj v skutočnosti, že právny úkon je určitý iba vtedy, keď tento nie je rozporný čo do svojho obsahu, alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Z obsahu Dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť Dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj Záložnú zmluvu. Ďalej konštatoval, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom P. O. ako záložcom a splnomocnencom Pro Help - združenie občianskoprávnej pomoci je zrejmý aj z toho, že samotná Záložná zmluva bola uzatvorená a za záložcu jeho zástupcom podpísaná až 21.12.2012, takmer jeden a pol roka po uzatvorení Zmluvy o úvere a predmetnej Dohody o splnomocnení. Poukázala aj na to, že Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru
v sume 500 eur, ďalej poplatku v sume 436 eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia; pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo do výšky úveru (500 eur) a jeho príslušenstva (436 eur) a ďalej nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom Záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv povinného, čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Záložná zmluva v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon. Zdôraznil, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému a na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri povoľovaní vkladu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti prihliadať. Na záver citovala ustanovenie § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. Konštatovala, že v tomto prípade nie sú podmienky na vklad splnené, v dôsledku čoho Správa katastra Rožňava v zmysle citovaných predpisov návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 197/2012-ŠTE zo dňa 21.12.2012 v celom rozsahu zamieta.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala dňa 25.02.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Ak by aj odporkyňa narážala na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto prípade by nekonala správne, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by odporkyňa situáciu takto komplexne posúdila a v tomto smere spoľahlivo zistila skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázala na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania, nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je potrebné zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. Podľa názoru navrhovateľky odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Ďalej uviedla, že pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bola odporkyňa povinná preukázať. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporkyňa nepreukázala, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.
Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s jej administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 28. júna 2013 navrhovateľka a odporkyňa neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 24.06.2013 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila rovnako ako aj občianske združenie ProHelp. Na pojednávaní sa zúčastnila P. O.. Z tohto dôvodu preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom P. O. Zmluvu o úvere č. 702701044 zo dňa 23.06.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500 eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 436 eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 24.06.2011 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzavretie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom P. O. ako splnomocniteľom a L. T., predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.
Dňa 21.12.2012 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 197/2012-ŠTE medzi navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 702701044 zo dňa 23.06.2011.
Navrhovateľka na pojednávaní neuviedla, že: „Ja som dostala len z katastra papier a ja nemám vedomosť o tom, že by som uzatvárala s občianskych združením ProHelp nejakú zmluvu alebo dohodu o splnomocnení. Ja som volala do POHOTOVOSTI, t.j. navrhovateľovi a tam som hovorila s nejakým pánom, s ktorým som sa dohodla, že bude platiť 32,50 eur mesačne a že to bude v poriadku a tým to skončilo. Ja som potom pravidelne mesačne platila túto sumu. Ja s občianskym združením ProHelp som nič nemala. Viac k veci nemám čo uviesť“.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom P. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami Zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k Záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia Záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená Záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka Záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril Záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť Záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve o úvere č. 702701044 zo dňa 23.06.2011 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd uvádza, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva, ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s dobrými mravmi. Súd považuje za neprimerane vysokú aj odplatu za poskytnutie úveru povinnému, nakoľko povinnému bol poskytnutý úver vo výške 500 eur s poplatkom vo výške 436 eur.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporkyňa a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.