Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21CoE-409-2012.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/409/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/ A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná Mgr. Zuzana Bollová, proti povinnému: L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Q. P. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Františkom Čarabom, Exekútorský úrad so sídlom Vážska 16, 820 13 Bratislava, o vymoženie istiny 497,42 eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 5Er/801/2011 - 25 zo dňa 16. marca 2012 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pohľadávky oprávneného vo výške 497,42 eur spolu s úrokom z omeškania a trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave, sp. zn. 1647/11 zo dňa 6.9.2011 ako exekučného titulu.
Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 (Občiansky zákonník).
Súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení keď z úradnej moci skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, pričom exekučný titul sa skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma z hľadiska splnenia formálnych náležitostí v zmysle § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, teda, či konkrétny exekučný titul (v uvedenom prípade rozhodcovský rozsudok) je v súlade s dobrými mravmi, neodporuje zákonu, respektíve či určité plnenie (ktoré vyplýva z exekučného titulu) nie je objektívne nemožné. Súd prvého stupňa predmetný záväzkový vzťah subsumoval pod režim spotrebiteľského práva, pričom dojednanie rozhodcovskej doložky posúdil ako rozporné s dobrými mravmi, nakoľko výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, došlo k odopretiu ochrany spotrebiteľa, ktorú poskytujú najmä ustanovenia § 52 a nasl. OZ , teda dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach a to v neprospech spotrebiteľa, čo v konečnom dôsledku malo za následok zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a následne
oprávnený navrhol, aby súd príslušný na výkon exekúcie udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe žiadosti súdneho exekútora.
V podanom odvolaní uviedol, že súd nie je oprávnený v exekučnom konaní posudzovať skutkový a právny základ vydaného exekučného titulu, pričom exekučný súd má oprávnenie skúmať iba formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z toho ďalej vyplýva, že exekučný súd v rámci právneho posúdenia sa musí obmedziť iba na to, či predmetný exekučný titul má také účinky rozhodnutia, ktoré umožňujú núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Výrok exekučného titulu, na základe ktorého bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňa podmienky tak formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti, nakoľko sa jedná o výrok zaväzujúci na peňažné plnenie. Oprávnený v odvolaní odkazom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ (Asturcom Telecomunicaciones, bod 27 a 38) poukázal i na nemožnosť napadnutia súdnych rozhodnutí, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. V tomto smere oprávnený poukázal na vnútroštátne zákonné ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať v zmysle § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený má za to, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením zasiahol do ústavného práva oprávneného a to, do práva konať pred súdom v rámci vykonávacieho konania tvoriaceho súčasť občianskeho súdneho konania. Na záver oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že exekučný súd jednoznačne prekročil rámec svojej právomoci, ktorá mu prislúcha v rámci exekučného konania, svoje rozhodnutie odôvodnil nesprávnym výkladom právnych predpisov a ich následnou nesprávnou aplikáciou, exekučný súd porušil zásadu veci právoplatne rozhodnutej, znemožňuje nútený výkon súdom priznaných práv, čím zasiahol do ústavného práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu a porušil zásadu proporcionality, ktorá musí byť vzhľadom na sledovaný cieľ primeraná. V prípade, že odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdí, oprávnený navrhol, aby odvolací súd rozhodol o prípustnosti dovolania., pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu spočívajúcom v tom, že pre dôslednú aplikáciu práva EÚ nie je zabezpečená dostatočná vnútroštátna právna úprava.
Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá na uhradenie dlhu dostatok finančných prostriedkov a ponecháva vec na rozhodnutie súdu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu konštatuje, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdom prvého stupňa. Závery súdu prvého stupňa o tom, prečo bolo v prejednávanej veci vylúčené, aby exekútorovi mohlo byť udelené poverenie na vykonanie exekúcie sú dostatočne právne odôvodnené. Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 OSP in fine) ešte nasledovné:
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný
titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj ak by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.
V ďalšom bode odvolania právny zástupca oprávneného poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 40/08 (Asturcom), pričom uviedol len preňho vyhovujúcu časť rozsudku, avšak odvolací súd musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej rozhodcovskej doložky.
S možnosťou preskúmať exekučný titul súvisí aj povinnosť súdu, resp. rozhodcu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie. Na rozhodcovské konanie sa rovnako vzťahuje základná zásada, podľa ktorej je porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces vada konania spočívajúca v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom, spôsobená postupom súdu. Toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky - ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu SR (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005), treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd podrobil súdnemu prieskumu aj predmetnú rozhodcovskú doložku a taktiež ju posúdil ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 OZ, teda ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to predovšetkým v neprospech spotrebiteľa.
Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Odvolací súd zo všetkých už súdom prvého stupňa uvedených a doplnených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 OSP).
Odvolací súd nevyhovel návrhu odvolateľa na pripustenie dovolania, pretože predmetná otázka už bola vyriešená viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a zaujal k nej stanovisko i Ústavný súd SR (IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.2.2011)
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona posledná veta č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.