Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-361-2012.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/361/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: Q. X., N.. XX.X.XXXX, A. Š., K. XX a otca: V. X., N.. XX.X.XXXX, A. N., X. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. X., N.. XX.X.XXXX zo sumy 500,-Sk/16,60 Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne, počnúc od 16.11.2012, pričom výživné je splatné vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Zročné výživné za obdobie od 16.11.2012 do 27.6.2013 vo výške 475,50 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15,-Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 12.3.1997 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú K. X..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2012, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. zo sumy 500,- Sk/ 16,60 Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy o výživnom na maloletú súd rozhodoval rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. XXC/XX/XXXX - 15 zo dňa 12.03.1997, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú v sume 500,- Sk/ 16,60 Eur. Od poslednej úpravy uplynulo viac ako 15 rokov a za tú dobu sa podstatne zmenili pomery vo vzťahu k maloletej K..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletá K. X. pochádza z manželského vzťahu rodičov, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. XXC/XX/XXXX - 15 zo dňa 12.03.1997, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. v sume 500,- Sk/ 16,60 Eur. V čase tohto rozhodovania malo maloleté dieťa jeden rok, rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali, otec bol nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 3.950, - Sk / 131,12 Eur, matka bola na materskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok.
Matka vypočutá na pojednávaní dňa 27.6.2013 ako účastníčka konania sa pridržiavala svojho návrhu ako aj dôvodov v ňom uvedených a žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú počnúc dňom podania návrhu na sumu 150,-Eur mesačne. Poukázala na to, že otec maloletej doposiaľ výživné riadne neplatil, len sporadicky, a preto musela výživné vymáhať prostredníctvom exekútora. Na otca podala aj trestné oznámenie a to v 6/2001 pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy je maloletá K. staršia takmer o 16 rokov, aktuálne dokončila druhý ročník strednej školy v Š.. Za uvedené obdobie sa zvýšili náklady na jej výchovu a výživu vo všetkých oblastiach jej života. Maloletá má už 17 rokov, je vo veku blízkom plnoletosti, jej potreby sú bežné a primerané jej veku, je zdravá. S otcom sa začala stretávať z vlastnej iniciatívy asi rok dozadu. Otca navštevuje raz do mesiaca s tým, že v dvoch prípadoch ju matka na stretnutie doviezla vlastným autom, raz išla autobusom, pričom na cestu jej otec neprispel. Otec maloletej v súčasnosti žije so sestrou matky maloletej s tým, že maloletej poskytuje finančné plnenia na Vianoce vo výške cca 20,-Eur, pričom na ďalšie sviatky maloletej v roku, na meniny a narodeniny, ničím iným neprispieva, ani ju inak nekontaktuje. V minulosti matka otca maloletej viackrát žiadala o vyššie výživné, avšak vždy sa vyhovoril, že finančné prostriedky nemá. Matka uviedla, že je zamestnaná, pracuje na základe živnostenského oprávnenia v oblasti sprostredkovania tovaru s tým, že živnosť mala pozastavenú od 1.9.2011 do 1.9.2013, pričom od 9/2011 pracovala na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa KJ TRADE SERVICE s.r.o., Senica, a to na dokladanie tovaru, pričom zarábala v priemere 130,-Eur. Od 1/2013 opätovne vykonáva túto činnosť, ale na základe živnosti, z ktorej má príjem cca 290,-Eur netto, z čoho si ešte platí zdravotné poistenie. Naďalej je rozvedená, okrem maloletej K. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s maloletou žije s rodičmi v ich trojizbovom byte v Š., poukázala na vydokladované výdavky na bývanie, od obnovenia živnosti prispieva do domácnosti svojim rodičom sumou 100,-Eur mesačne. Uviedla, že má tiež dlhy aj exekúcie, tieto dlhy sa snaží splácať s tým, že bude pravdepodobne zamestnaná v spoločnosti Provident, kde by mala uzatvárať zmluvy o pôžičke. Inak je nemajetná. K výdavkom maloletej matka uviedla, že na začiatku školského roka mala zvýšené výdavky na učebné pomôcky, ošatenie, odev v škole, pričom sumu na tieto výdavky vyčísliť nevedela. Finančne matke vypomáhajú rodičia a krstní rodičia maloletej, vreckové maloletej dávajú starí rodičia. Otec maloletej od podania návrhu poslal na maloletú výživné v mesiaci 11/2012 v sume 100,-Eur a v mesiaci 12/2012 v sume 50,-Eur.
Otec vypočutý na pojednávaní dňa 27.6.2013 ako účastník konania sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k návrhu zo dňa 26.6.2013. Uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko by vyššie výživné nemal z čoho platiť. Na výživu maloletej prispieval tak, ako to uviedla matka dieťaťa na pojednávaní. Otec poukázal na skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, ktoré pochádzajú z jeho súčasného druhovského pomeru so sestrou matky maloletej K., a to s P. K., ktorá je zamestnaná ako upratovačka s príjmom cca 314,50 Eur. Ich spoločné maloleté deti sú vo veku V. XX rokov a P. X rokov, pričom maloletá P. nastupuje od septembra do 1. ročníka základnej školy, s čím budú mať jej rodičia zvýšené náklady. Otec s družkou a dvoma maloletými deťmi bývajú v podnájme v Nitre, kde výdavky na bývanie sú 200,-Eur. V čase podania návrhu matkou maloletej otec pracoval ako pomocný robotník na stavbe u zamestnávateľa Peter Dragúň - Dragostav, kde zarábal cca 150,-Eur, v zimných mesiacoch otec nemá prácu, v čase ktorom ho vyživuje partnerka, na úrade práce nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani ako poberateľ dávok v hmotnej núdzi. Na úrade sa do evidencie nezamestnaných neprihlásil. V súčasnosti pracuje na základe pracovnej zmluvy ako pomocník na stavbe, a to od 3/2013, kde má v pracovnej zmluve dohodnutú minimálnu mzdu vo výške 168,85 Eur, z čoho mu pri výplate zamestnávateľ strhne 113,-Eur a vyplatí mu cca 50,-Eur. Otec uviedol, že pracuje denne 4 hodiny a s týmto zamestnaním sa uspokojuje preto, že nemá inú prácu a aj túto si zohnal mimo svojho bydliska. Je nemajetný, žiadne veci cennejšej hodnoty nevlastní. Má dlh voči Poštovej banke z titulu neplatenia pôžičky, ktorú si vzal v roku 2007 vo výške 50.000,-Sk/1.659,70 Eur, výšku dlhu však nevedel uviesť. Svoj dlh spláca iba príležitostne. S maloletou udržiava kontakt tak, ako uviedla matka. Keď k otcovi maloletá príde, tak jej dá nejaké peniaze podľa toho koľko má. V 9-10/2012 otec kúpil maloletej značkové botasky, ktoré stáli 30-40 Eur. Osobný účet otec nemá, je nemajetný. Má
ukončené len základné vzdelanie. Je zdravý, netrpí žiadnymi zdravotnými obmedzeniami, je fajčiarom, denne vyfajčí 10-15 cigariet, resp. fajčí tabak, čo stojí 3,80,-Eur, čo mu vydrží cca 3-4 dni. Otec uviedol, že súčasný výkon práce má v Trnave, kde sa zdržiava počas týždňa od pondelka do piatku a býva u svojej rodiny, u matkinej sesternici, a tak ušetrí na cestovnom.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej K. uplynul veľmi dlhý čas, 16 rokov, otec si ani počas tohto obdobia neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej tak, ako bola stanovená súdom. Náklady na maloletú naopak vzrástli, končí druhý ročník strednej školy. Maloletá je vo veku, kedy potrebuje aj nejaké kultúrne vyžitie, a teda nielen bežné výdavky a vzhľadom na to, že otec by mal pracovať za 50,-Eur, je kolízny opatrovník toho názoru, že medzi otcom a zamestnávateľom existuje pravdepodobne dohoda, resp. aj bežná prax v tejto oblasti funguje tak, že oficiálne sa uvádza minimálna mzda a polovičný úväzok, pričom v skutočnosti sa pracuje viac a za vyššiu mzdu. Je nepravdepodobné, že by otec pracoval len za 50,-Eur a že by mal takýto príjem, keď na vlastnú potrebu na zakúpenie tabaku pri ním uvádzanej cene, minie cca 30-40,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník aj s poukazom na vykonané dokazovanie navrhol výživné na maloletú K. zvýšiť zo strany otca na 120,-Eur, a to počnúc od podania návrhu.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 a 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 65 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá K. pochádza z manželského vzťahu rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. XXC/XX/XXXX
- 15 zo dňa 12.03.1997, ktorým súd na čas po rozvode manželstva zveril dieťa do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na maloletú v sume 500,-Sk/ 16,60 Eur mesačne. Otec si však svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej riadne neplní, pričom s maloletou dcérou udržiava nepravidelný kontakt. Matka okrem maloletej K. inú vyživovaciu povinnosť nemá, toho času je zamestnaná, pracuje na základe živnostenského oprávnenia so zárobkom približne 290,- Eur mesačne v hrubom, z čoho si ešte hradí zdravotné poistenie, spolu s maloletou žije s rodičmi v ich trojizbovom byte v Š.. Otec maloletej je rozvedený, okrem maloletej K. má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to na maloletého V.Á. vo veku XX rokov a na maloletú P. vo veku X rokov, v súčasnosti je zamestnaný ako pomocník na stavbe u zamestnávateľa: Q. A., so sídlom K., má stanovený týždenný pracovný čas 20 hodín za minimálnu mzdu, t.j. 168,85 Eur mesačne, žije v druhovskom pomere s P. K., ktorá je zamestnaná ako upratovačka s príjmom cca 314,50 Eur. Spolu s družkou a s dvomi spoločnými maloletými deťmi býva v podnájme v N.. Obaja rodičia si hradia náklady na bývanie a ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ako aj v ďalších oblastiach svojho života.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, súd mal za to, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného je maloletá K. staršia o XX rokov, medzičasom prešla materskou a základnou školou, toho času má XX rokov, ukončila X. ročník strednej školy, teda výdavky na krytie jej odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, vzrástli v súvislosti s jej vekom a fyzickým rastom vo všetkých oblastiach jej života, najmä v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, mimoškolskými aktivitami, na zdravotnú starostlivosť, ošatenie, stravu a pod., pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na jej strane ako oprávnenej, ktorú zmenu súd zohľadnil.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal okrem veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, aj z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné zo strany otca na maloletú K. zvýšil na sumu 100,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, teda od 16.11.2012, keďže mal za preukázané, že o maloletú sa stará výlučne matka, ktorá kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, pričom príjem matky aktuálne pozostáva z príjmu z práce, vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia v sume približne 290,- Eur mesačne, z ktorej si hradí zdravotné poistenie a z rodinných prídavkov vo výške 23,10 Eur mesačne. U otca, ako výživou povinného rodiča, súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne, s maloletou sa stretáva raz za mesiac, nie je trvalo zamestnaný, v období mimo sezóny je otec dobrovoľne nezamestnaný, je zdravý, taktiež zohľadnil skutočnosť, že nebolo na strane otca preukázané, že by mal v dôsledku zdravotných komplikácií sťažené uplatnenie na trhu práce a tým obmedzený výber povolania, preto neprihliadol na tvrdenia uvedené otcom o nepriaznivej situácii na trhu práce, keď otec poukázal na skutočnosť, že 3-4 mesiace v roku je bez práce z dôvodu, že charakter jeho povolania je sezónny a že pracuje 4 hodiny denne za minimálnu mzdu, keďže nemá žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré by nemohol pracovať na plný mesačný úväzok. Súd mal pri rozhodovaní o výške výživného za to, že príjem otca je v porovnaní s jeho životnými nákladmi neprimeraný a na ich krytie nedostatočný, taktiež mal za to, že vzhľadom na jeho fyzické schopnosti a možnosti je jeho záujem o prácu nepostačujúci, keď v zimnej sezóne otec nepracuje a nechá sa vyživovať svojou partnerkou. Súd neprihliadol ani na dlhy otca z titulu pôžičky, ktorú si vzal v roku 2007 vo výške 50.000,-Sk/1.659,70 Eur, nakoľko túto na seba vzal vedome a dobrovoľne a ani na neopodstatnené výdavky na fajčenie cigariet,
spojené s kúpou tabaku vo výške cca 30-40 Eur mesačne, ktoré by z otcom priznaného príjmu vo výške 50,- Eur po úhrade všetkých životne nevyhnutných nákladov, nebolo možné hradiť, a to všetko aj s poukazom na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd vychádzajúc z uvedených skutočností a na základe takto vykonaného dokazovania, takto ustálené výživné vo výške 100,- Eur mesačne považoval za primerané, zodpovedajúce kritériám Zákona o rodine.
Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 16.11.2012 do 27.6.2013 na maloletú K. vo výške 475,50 Eur ( 100 mínus 16,60 = 83,40 Eur, teda za 5/2012 alikvótna časť 83,40 : 30 = 2,78 x 15 dní = 41,70 Eur plus 83,40 x 7= 583,80 Eur / za 12/2012 a 1,2,3,4,5,6/2013 /, t.j. spolu 625,50 Eur mínus 150,- Eur /zaplatené otcom titulom výživného za 11/2012 v sume 100,- Eur, za 12/2012 v sume 50,- Eur/ = spolu k úhrade 475,50 Eur), súd mu v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15,-Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd s poukazom na to, že ide o výživné na maloleté dieťa určil tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.